Priateľská Zmluva so ZSSR: História a Kontext Obce Veľká Suchá

Úvod

História každej obce je jedinečná a prepletená s väčšími dejinnými udalosťami. Obec Veľká Suchá, ležiaca v regióne Malohont, nie je výnimkou. Táto kronika, ktorá sa snaží zrekonštruovať minulosť obce, sa opiera o rôzne dostupné materiály, vrátane záznamov zo susednej obce Pondelok, ktorá bola nápomocná najmä v cirkevných dejinách. Cieľom je poskytnúť ucelený obraz o živote a vývoji obce Veľká Suchá, od jej založenia až po obdobie po roku 1945.

Najstaršie dejiny obce

Zistiť presné dáta o založení obce Veľká Suchá je náročné. Prvá kronika obce zhorela pri veľkom požiari a ďalšia zmizla počas vojny v roku 1945. Z toho dôvodu sa pri zostavovaní dejín opierame o rôzne dostupné materiály, vrátane záznamov zo susednej obce Pondelok.

Zemepáni a ich vplyv

V obci Veľká Suchá a v priľahlých osadách vládli zemské rodiny, medzi ktoré patrili rody Jákoffy, Jánoky, Jakab, Nolten, Otrokóczi, Tqrqk a Kovács. Rodina Jákoffy vládla nad Hrachovom a Veľkou Suchou. Rodokmeň rodiny Jánoky siaha až do konca XII. storočia. Poslednými pánskymi rodinami na Suchej boli Jakabovci, Noltenovci a Kovácsovci.

Pôvod názvu obce a prvé sídliská

Pátrajúc po pôvode pomenovania obce, zistilo sa, že v starých cirkevných listinách z roku 1332 sa spomína "aqua Zucha" (suchá voda, suchý potok, suchá pôda). Predpokladá sa, že obec bola pomenovaná podľa suchej, málo úrodnej pôdy. Obec Veľká Suchá vznikla pravdepodobne ako iné obce, zo zemianskej osady. Jej prvé sídlisko bolo v priestoroch dnešnej parcely Kopánca. Postupne sa obec roztiahla južným smerom do priestorov parcely Gašparka.

Život v obci: Jarmoky, remeslá a hygiena

V obci sa konali jarmoky, kde remeselníci predávali svoje výrobky. Mali vyhradené miesta a vozy kryté plachtami. Bytová a kultúrna úroveň poddaného ľudu bola veľmi biedna a hygiena slabá. To vytváralo živnú pôdu pre prenosné choroby a epidémie.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Morové a cholerové epidémie

Obec postihli tri hromadné pliagy. Prvý záznam je z roku 1708, kedy v obci vypukol mor. V roku 1824 vypukla cholera, ktorá si vyžiadala približne 30 obetí. Posledná cholera, ešte prudšia, prepukla v roku 1873. V obciach Veľká Suchá a Pondelok zomrelo vtedy vyše sto ľudí.

Požiare: Hrozba pre obec

Častým nešťastím boli požiare, ktoré spôsobovali hromadné škody, nešťastia, biedu a hlad. V dávnych dobách boli príbytky a hospodárske staviská postavené z dreva a pokryté slamou alebo drevenou šindľou. Vzniknuté požiare sa ľahko rozšírili po celej dedine. Veľký požiar vypukol vo Veľkej Suchej 24. júna 1795, kedy vyhorela celá obec.

Husiti v regióne

V XV. storočí prichádzajú na Slovensko husiti. Predpokladá sa, že na kopci Hrádku (v chotári Pondelka) mali svoju pozorovateľňu. Odtiaľ mohli kontrolovať dôležitú cestu z Novohradu do Gemera.

Evanjelická cirkev a zemepáni

V cirkevnom zázname z roku 1595 sa spomína veľkosuchánska evanjelická cirkev a jej farár Vavrinec Lošan. Od roku 1630 sa Pondelok stáva farnosťou evanjelickej cirkvi zásluhou zemepána Jakoffy Ferencza, ktorý ostal verný reformácii.

Poľnohospodárstvo a remeslá

Oblasť Veľkej Suchej bola kopcovitá. Pestovali sa tu pšenica, jačmeň, ovos, zemiaky, kukurica, krmná repa a tekvice. S obľubou pestovali aj technické plodiny - konope a ľan. Konope sa spracúvali domácim spôsobom. Chov dobytka mal tiež svoje tradície. Chovali sa kone, kravy, junce a voly. Majetnejší chovali aj ovce. V obci pôsobili drobní a strední roľníci. Drevom sa zásobovali z okolitých lesov, vápno dovážali zo susedného chotára obce Pondelok.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Mlynárstvo a hrnčiarstvo

V obci boli mlyny a hrnčiari. Hrnčiarske výrobky boli rôzneho druhu a veľkosti. Používali sa na uskladnenie zrna, vody, vína a iných tekutín. V obci žili aj cigánky z rodu Oláha, ktoré tkali šnúry na uteráky.

Výroba škridlíc a keramických kachlí

V obci sa nachádzala tehla na výrobu škridlíc, ktorú postavil malokupec a obchodník Jozef Gajdár v rokoch 1890 - 1915. V chotári obce Pondelok postavil zemepán Roth továreň na výrobu hlinených keramických kachlí. Prácu v tejto továrni viedol majster Trejtler z Moravy.

Zbudovanie obce a prisťahovalci

Veľká Suchá pôvodne ležala v priestoroch parcely Gašparka a Pondelok v priestoroch Baláška - Kopanice. Po požiari v roku 1795 sa časť obyvateľov presťahovala do okolitých obcí a iní sa prisťahovali. Namiesto drevených domkov začali stavať murované. Medzi najväčšie rodiny patrili Kojnokovci, Talánovci, Perčenovci a Némethovci.

Obdobie po roku 1900 a maďarizácia

Obdobie po roku 1900 prináša slovenskému národu ťažké skúšky. Nastáva silná maďarizácia. V roku 1907 boli vydané Appónyiho školské zákony. Nezamestnanosť, bieda, hlad a choroby postihujú mnohé rodiny.

Lomy na kameň a ťažký život

Medzi obcami Suchá a Zalužany sa nachádzal kopec Vápno, kde sa ťažilo drevo. Obyvatelia Suchej sa živili alebo si privyrábali lámaním kameňa.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Mníchovská dohoda a Viedenská arbitráž

Mníchovská dohoda sa netýkala južných území ČSR priamo, až jej priamym dôsledkom spojeným so stratou južného pohraničia a Zakarpatskej Ukrajiny bola Viedenská arbitráž.

Bombardovanie Košíc

26. júna 1941 tri lietadlá s nemeckými výsostnými znakmi zhodili na Košice 27 bômb. Maďari i Nemci v zhode tvrdili, že išlo o sovietske lietadlá. Neskôr sa zistilo, že strojcami provokácie boli nemecký generál Futterer a maďarský generál Ujházy.

Zločiny Nyilašovcov

Zločiny Nyilašovcov nie sú dostatočne zdokumentované. To isté platí aj o zločinoch spáchaných na slovenských obyvateľoch v Maďarsku.

Okupácia Košíc

Po Viedenskej arbitráži boli Košice pripojené k horthyovskému Maďarsku. Mnohí úradníci a obyvatelia slovenskej a českej národnosti utiekli na zvyšné územie ČSR. 11. novembra 1938 do mesta dorazili vojská maďarskej domobrany. Počas okupácie existovalo v Košiciach 5 slovenských škôl, ktoré boli postupne zatvárané.

Rok 1968 a okupácia Československa

V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy do Československej socialistickej republiky. Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a NDR sa neskôr stiahli, no ZSSR rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených.

tags: #priatelska #zmluva #s #ZSSR #história