
Daňový bonus na dieťa a jeho vplyv na rodinné financie. V článku sa komplexne rozoberajú podmienky nároku na daňový bonus na dieťa na Slovensku, s dôrazom na jednorazové a mesačné čerpanie, vplyv príjmu rodiča, veku dieťaťa a počtu detí na výšku bonusu. Analyzujú sa situácie, kedy je mesačné uplatňovanie výhodné a kedy je lepšie zvoliť ročné uplatnenie, aby sa predišlo vracaniu peňazí.
Daňový bonus na dieťa predstavuje významnú formu podpory pre rodiny s deťmi na Slovensku. Jeho cieľom je znížiť daňové zaťaženie pracujúcich rodičov, čím im umožní lepšie zabezpečiť potreby svojich detí. Nárok na tento bonus vzniká už od mesiaca narodenia dieťaťa a trvá až do dosiahnutia určitého veku dieťaťa. Rodičia majú možnosť čerpať tento bonus dvoma spôsobmi: mesačne prostredníctvom zamestnávateľa alebo jednorazovo po skončení roka v rámci ročného zúčtovania dane alebo daňového priznania.
Rozdiel medzi mesačným a jednorazovým čerpaním daňového bonusu na dieťa spočíva nielen v načasovaní získania peňazí, ale aj v posudzovaní nároku. Rozhodujúca je výška príjmu rodiča, počet detí a tiež to, v ktorých mesiacoch mal rodič vyšší zárobok. Práve tieto faktory môžu spôsobiť, že mesačne vyplácaný bonus sa pri ročnom zúčtovaní ukáže ako nadhodnotený.
Pre rodičov je preto dôležité pochopiť, že daňový bonus sa konečne posudzuje za celý rok. Ak sa počas roka mení príjem, napríklad v dôsledku odmien alebo nepravidelných zárobkov, môže sa stať, že mesačné uplatňovanie bonusu nebude zodpovedať ročnému nároku.
Výška daňového bonusu je naviazaná na vek dieťaťa. Pri dieťati do 15 rokov veku môže rodič získať najviac 100 eur mesačne, pri dieťati vo veku od 15 do 17 rokov maximálne 50 eur mesačne. Po dovŕšení 18 rokov nárok na bonus zaniká.
Prečítajte si tiež: Prehľad o prídavku na dieťa
Zároveň však neplatí, že každý rodič automaticky dostane maximálnu sumu. Bonus je limitovaný percentom zo základu dane, takzvaného čiastkového základu dane. Tento mechanizmus má zabezpečiť, aby výška bonusu zodpovedala príjmovým možnostiam rodiča.
Percentuálny strop sa zvyšuje s počtom detí. Pri jednom dieťati môže bonus dosiahnuť najviac 29 percent základu dane, pri dvoch deťoch 36 percent, pri troch 43 percent, pri štyroch 50 percent, pri piatich 57 percent a pri šiestich a viac deťoch až 64 percent. Ak však rodič dosahuje v niektorých mesiacoch vyšší príjem, napríklad vďaka odmenám, môže dôjsť ku kráteniu bonusu. Zamestnávateľ by mal v takýchto mesiacoch uplatniť nižší bonus, aby zodpovedal aktuálnemu základu dane. Ak sa tak nestane, rozdiel sa dobehne až pri ročnom zúčtovaní.
Práve tu vzniká riziko, že rodič bude musieť časť už vyplateného bonusu vrátiť. Ročné zúčtovanie totiž preveruje celkový nárok za celý rok a porovnáva ho so sumou, ktorú rodič reálne dostal mesačne.
Situáciu ilustruje príklad pána Martina, ktorý má tri deti do 15 rokov. Je zamestnaný s hrubým mesačným príjmom 1 200 eur, čo predstavuje čiastkový základ dane 1 039,20 eura. V dvoch mesiacoch roka, v júni a decembri, však dostal odmeny a jeho čiastkový základ dane sa v týchto mesiacoch zvýšil na 2 400 eur.
Pri troch deťoch je maximálny mesačný bonus 300 eur. V desiatich bežných mesiacoch mu vznikol plný nárok na túto sumu, teda spolu 3 000 eur. V mesiacoch s odmenami však prekročil stanovený limit a preto sa bonus musel krátiť. Po zohľadnení krátenia dostal v týchto dvoch mesiacoch spolu 549 eur.
Prečítajte si tiež: Úrad Práce Bytča
Celkový ročný daňový bonus tak dosiahol 3 549 eur. Keďže zamestnávateľ bonus v mesiacoch s vyšším príjmom správne skrátil, pán Martin pri ročnom zúčtovaní nič nedoplácal. Ak by však počas celého roka dostával vždy plných 300 eur mesačne, pri ročnom zúčtovaní by musel časť bonusu vrátiť.
Príklad ukazuje, že mesačné uplatňovanie bonusu môže byť výhodné len vtedy, ak zohľadňuje skutočný príjem v jednotlivých mesiacoch. Ak zamestnávateľ vypláca bonus bez krátenia aj v mesiacoch s vysokými príjmami, riziko vracania peňazí sa výrazne zvyšuje.
Pre rodičov s nepravidelným príjmom alebo s vyššími jednorazovými odmenami môže byť bezpečnejšou voľbou ročné uplatnenie bonusu. Hoci peniaze dostanú až po skončení roka, vyhnú sa situácii, že budú musieť časť podpory vracať.
V kontexte zodpovednosti za škodu, najmä v oblasti športu, sa často stretávame s pojmom "waiver". Ide o inštitút, ktorý sa v angloamerickom svete používa na vzdanie sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone športovej činnosti. Cieľom waiveru je vylúčenie zodpovednosti za škodu, ktorá môže mať formu škody na zdraví alebo majetku.
Dôležitým aspektom waiveru je, že vzdanie sa nároku na náhradu škody musí predchádzať samotnému vzniku škody. V tomto bode konštrukcia waiveru naráža na platný právny stav v Slovenskej republike, kde nie je možné platne sa vopred vzdať budúcich práv. Na rozdiel od Slovenska, v niektorých krajinách, ako napríklad Nemecko, Rakúsko a Holandsko, je takéto vzdanie sa budúceho práva možné, avšak len za určitých okolností.
Prečítajte si tiež: Žiadosť o prídavok v hmotnej núdzi - postup
Otázky zodpovednosti za protiprávne konanie v športe sú upravené občianskym, prípadne obchodným a trestným právom. Aj pri neexistencii akýchkoľvek výslovných pravidiel ohľadom súkromnoprávnej zodpovednosti za športové úrazy platí všeobecná prevenčná povinnosť zakotvená v § 415 Občianskeho zákonníka: „Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.“
Civilnoprávna zodpovednosť pri výkone športovej činnosti môže mať viacero podôb. Zodpovednosť športovcov za úraz spôsobený pri športe inému športovcovi je pritom iba jedným z aspektov občianskoprávnej zodpovednosti v športe. Športovec môže zodpovedať za škodu aj divákovi, ktorému bez divákovho spoluzavinenia, alebo so spoluzavinením, ublížil. Často však v praxi zodpovednosť preberá organizátor alebo usporiadateľ, ktorý dostatočne nezaistil bezpečnosť divákov. Vylúčiť nemožno ani spoločnú zodpovednosť športovca a organizátora/usporiadateľa.
Ďalšou možnou podobou zodpovednosti je zodpovednosť trénera za zverených športovcov, často maloletých. V rámci občianskoprávnej zodpovednosti a podľa zákona o rodine je za dieťa v prvom rade zodpovedný rodič, teda zákonný zástupca. Zveriť deti do starostlivosti inej osoby je možné iba so súhlasom zákonného zástupcu, prípadne na základe rozhodnutia súdu. Existuje tiež možnosť obchodnoprávnej zodpovednosti za škodu.
Myšlienka vzdania sa práv na náhradu škody, napríklad zo športového úrazu, vyplýva v zahraničí z myšlienky dobrovoľnej účasti na športovej aktivite a vedomosti o možných rizikách. Pre európske kontinentálne krajiny však vo všeobecnosti platí, že nie je možné vylúčiť zodpovednosť za úrazy. Minimálne kontinentálny právny systém teda stojí na pozícii, že niektorých práv sa vopred nemožno vzdať - okrem práva na náhradu škody na zdraví je to aj príklad práva na súdnu ochranu.
Na druhej strane niektoré zo štátov USA uznávajú všeobecnú možnosť vzdania sa práva vopred pred jeho vznikom, resp. pred vznikom konkrétneho nároku. Zásadne teda možno konštatovať, že hoci v USA je možné vylúčiť zodpovednosť aj v prípade úrazov, ide iba o prípady ľahko nedbanlivostné, rovnako ako v Európe v prípade vylučovania zodpovednosti za škodu na majetku. V Európe sa však zásadne nepripúšťa preventívne vylúčenie zodpovednosti za škodu na zdraví, a to ani v prípadoch nedbanlivosti.
Slovenská a česká právna úprava ako jedna z mála európskych právnych úprav pristupuje k preventívnemu vylúčeniu zodpovednosti za škodu (aj majetkovú) zásadne odmietavo. Príslušné ustanovenie Občianskeho zákonníka teda počíta iba s možnosťou vzdania sa práv, ktoré už existujú. Nepripúšťa vzdanie sa práv, ktoré ešte nevznikli, a o ktorých prípadne ani nie je isté, či vôbec vzniknú.
V kontexte náhrady škody pri zranení na podujatí, akým bola Májovica, je dôležité vychádzať zo všeobecnej prevenčnej povinnosti. V prípade, že organizátor podujatia zanedbal bezpečnostné opatrenia a tým spôsobil zranenie účastníka, môže byť zodpovedný za vzniknutú škodu.
V súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4M Cdo 23/2008 sa pod pojmom škoda rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. v peniazoch. Poškodený má právo na náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku zranenia, a to ako majetkovej, tak aj nemajetkovej.
Medzi nároky, ktoré si môže poškodený uplatniť, patrí náhrada za stratu na zárobku počas práceneschopnosti, náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Zároveň má poškodený v súlade s § 447b Občianskeho zákonníka nárok na jednorazové vyrovnanie, ktoré sa posúdi, a suma jednorazového vyrovnania sa určí podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Ďalší nárok priznáva poškodenému Občiansky zákonník v § 449 ods. 1, a to náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením.
V prípade, ak sa poškodený rozhodne žalovať organizáciu na náhradu škody, svoj nárok musí riadne odôvodniť a preukázať. Odporúča sa obrátiť sa na advokáta, ktorý pomôže pri spisovaní žaloby a následne aj v súdnom konaní. Pred samotným konaním sa odporúča oboznámiť organizáciu o tom, že si bude uplatňovať náhradu škody a z akého právneho titulu.
V prípade brata, ktorý sa zranil pri Eurovea, je dôležité oznámiť skutok na polícii. V trestnom konaní (ak bude prebiehať) je potrebné, aby si brat správne uplatnil náhradu škody. Podmienkou bude, aby vedel preukázať, kde sa mu stala škoda, a že za túto škodu zodpovedá organizátor uvedeného podujatia.
Spoločnosť FinGO.sk sa aktívne angažuje v oblasti finančného sprostredkovania a realitného trhu na Slovensku. Analytici a odborníci spoločnosti pravidelne poskytujú odborné názory a analýzy k aktuálnym trendom a vývoju v týchto sektoroch.
V oblasti hypoték FinGO.sk upozorňuje na rastúce úrokové sadzby a dôležitosť fixácie úrokových sadzieb na dlhšie obdobie. Riaditeľka pre úvery Eva Šablová zdôrazňuje, že obdobie s nízkymi úrokmi je ideálne na to, aby si ľudia zafixovali tieto výhodné podmienky na čo najdlhšie obdobie. Zároveň upozorňuje na rozdiely v posudzovaní bonity živnostníkov medzi jednotlivými bankami.
Spoločnosť tiež eviduje nárast prípadov, kedy si klienti vyhliadnu dom v Česku, ale financovanie si vybavujú na Slovensku, čo poukazuje na rozdiely v ponukách hypoték medzi oboma krajinami.
Odborník na reality Viktor Obtulovič z FinGO.sk upozorňuje na pretrvávajúci nedostatok bytov na Slovensku a očakávaný rast cien nehnuteľností. Zároveň poukazuje na vplyv surovej krízy v stavebníctve na ceny stavebných materiálov.
Spoločnosť tiež zaznamenáva, že byty sa niekedy predávajú aj z tichej ponuky, teda mimo inzercie, čo pripomína podpultový predaj z dávnych čias.
Investičný analytik František Burda z FinGO.sk radí Slovákom, ktorí si sporia vo fondoch, aby sa neuváženým výberom úspor zbytočne "nepopálili". Zároveň odporúča investičné portfólio poistiť kúpou drahých kovov, ktoré by mali tvoriť približne 10 - 15 percent z celkových investícií.
Spoločnosť tiež upozorňuje na riziká spojené s uťahovaním menovej politiky Európskou centrálnou bankou a odporúča nastaviť si v januári trvalý príkaz s konkrétnym názvom sporenia.
V oblasti poistenia FinGO.sk upozorňuje na časté chyby pri životnom poistení a dôležitosť kontroly poistných zmlúv. Riaditeľ pre životné poistenie Patrik Szabó predpokladá pokračujúci rast digitalizácie v poistnom sektore.
Spoločnosť tiež radí, ako nastaviť poistenie bytového domu, aby krylo aj neočakávané poistné udalosti.