Prírodné bohatstvo a záhradnícka výroba v obci Veľká Suchá

Úvod

Záhradnícka výroba má nezastupiteľné miesto v rámci poľnohospodárstva a zohráva kľúčovú úlohu v zásobovaní obyvateľstva kvalitnými potravinami a v ochrane životného prostredia. V tomto článku sa pozrieme na postavenie záhradníckej výroby v kontexte poľnohospodárstva, jej úlohy a význam, vplyv na životné prostredie, ako aj na poveternostné a klimatické činitele, ktoré ju ovplyvňujú. Tiež sa budeme venovať znečisťovaniu ovzdušia, exhalátom a ochrane a čistote ovzdušia. Na príklade obce Veľká Suchá si priblížime historické súvislosti a využitie prírodných zdrojov v poľnohospodárstve.

Postavenie záhradníckej výroby v poľnohospodárstve

Záhradnícka výroba je intenzívny úsek rastlinnej výroby, ktorá sa spoločne so živočíšnou výrobou podieľa na vytvorení poľnohospodárskej výroby. Záhradnícka výroba sa delí na štyri odvetvia: ovocinárstvo, zeleninárstvo, kvetinárstvo a sadovníctvo.

Ovocinárstvo

Ovocinárstvo je špeciálne výrobné odvetvie, ktoré zabezpečuje produkciu ovocného sadiva a ovocia. Vlastné ovocie (jablká, hrušky, marhule, slivky, višne, jahody a pod.) sa pestuje v ovocných sadoch. Sadenice ovocných rastlín produkujú ovocné škôlky, ktoré sú miestami (firmami, podnikmi), kde sa rozmnožujú a pestujú ovocné rastliny. Ovocnou rastlinou z hľadiska typu rastliny môže byť strom (jabloň, orech a pod.), ker (ríbezľa, egreš), poloker (malina, černica) alebo bylina (jahoda).

Zeleninárstvo

Zeleninárstvo je špeciálne výrobné odvetvie, ktoré má za úlohu vypestovať dostatok zeleniny v čo najširšom sortimente a rovnomerne ňou zásobovať trh. Zelenina sa pestuje v skleníkoch (najčastejšie ako rýchlená zelenina), vo foliovníkoch, pareniskách alebo v poľných podmienkach (na poli). V jarnom období záhradnícke podniky realizujú aj predpestovanie priesad zelenín (sadeníc). Súčasťou zeleninárstva je aj zeleninárske semenárstvo (za účelom produkcie semien - osiva).

Kvetinárstvo

Kvetinárstvo je špeciálne výrobné odvetvie, ktoré sa zaoberá:

Prečítajte si tiež: Prídavok zemiakovej múčky do pečiva

• rozmnožovaním a dopestovaním sadeníc kvetín pre ich ďalšiu výsadbu v rámci sadovníckych úprav;
• pestovaním kvetín (t. j. celých rastlín) používaných pri interiérovej výzdobe budov, domov a pod;
• rozmnožovaním a vypestovaním rezaných kvetov pre potreby viazačstva a aranžérstva a do predajní kvetinárstiev;
• kvetinárskym semenárstvom.

Sadovníctvo

Sadovníctvo je špeciálne výrobné odvetvie, ktoré sa zaoberá:

• rozmnožovaním a pestovaním okrasných drevín a kvetín (trvaliek) potrebných pre výsadbu v sadovníckych úpravách (v okrasných škôlkach);
• plánovaním a projektovaním zelene a sadovníckych úprav;
• vlastnou realizáciou (budovaním) sadovníckych a krajinárskych úprav;
• údržbou sadovníckych a krajinárskych úprav (údržbou zelene).

Súčasťou záhradníckej výroby je okrem ovocinárstva, zeleninárstva, kvetinárstva, sadovníctva aj vinohradníctvo a vinárstvo.

Úlohy a význam záhradníckej výroby

Konzumovanie ovocia a zeleniny ako nositeľov vitamínov a ďalších cenných látok je vo výžive ľudí nezastupiteľné, a preto by sa mala aj naďalej zvyšovať ich spotreba. Racionálnej výžive zodpovedajúca spotreba ovocia (čerstvého i spracovaného) je asi 90 kg na obyvateľa za rok, zeleniny 120 kg na obyvateľa za rok.

Ovocné stromy poskytujú nenahraditeľné OVOCIE, ktoré je základnou zložkou výživy človeka. Čerstvé ovocie je zdrojom monosacharidov, ktoré sú pre organizmus človeka ľahko stráviteľné a z hľadiska výživy ďaleko výhodnejšie než sacharóza obsiahnutá v mnohých produktoch potravinárskeho priemyslu. Ovocie je naviac chudobné na tuky, s výnimkou semien, ktoré sú konzumnou časťou pri škrupinovom ovocí. Obsah bielkovín je vyšší hlavne v plodoch drobného ovocia, kde však nepresahuje 1 %. Najnižší obsah bielkovín nachádzame v jablkách a hruškách (okolo 0,4 %). Dusíkaté látky sú sústredené predovšetkým v semenách. Obsah vody sa pohybuje v priemere na úrovni 75 - 90 %.

Surové, ale i spracované ovocie je nositeľom tzv. ochranných látok, ku ktorým zaraďujeme vitamíny a minerálne látky. Obsah jednotlivých vitamínov je v rôznych druhoch ovocia odlišný a v prípade niektorých je ovocie zanedbateľným zdrojom, alebo ich neobsahuje. V ovocí sa vyskytuje len obmedzený sortiment vitamínov skupiny B (tiamín, ergokalciferol, niacín, pyridoxín), a to najmä v orechoch. Významný je obsah vitamínu C (kyselina L-askorbová), ktorého najbohatším zdrojom sú šípky, rakytník rešetliakovitý, čierne ríbezle, drieň, jahody. Jablká obsahujú iba 4 - 10 mg% vitamínu C, iba pri niektorých odrodách dosahuje jeho obsah v plodoch hodnotu 30 - 40 mg%. Ovocie je tiež bohatým zdrojom provitamínu A (marhule, broskyne, rakytník rešetliakovitý, šípky). Z ďalších vitamínov je v ovocí cenný obsah vitamínu K, PP a E. Minerálne látky ovocia sa podieľajú na udržiavaní acidobázickej rovnováhy v organizme. Obsah minerálnych látok sa pohybuje v rozmedzí 0,24-1,16 % hmotnosti. Cenný z hľadiska výživy človeka je obsah vlákniny (napr. pektíny v jablkách a drobnom ovocí). Vláknina vďaka svojmu veľkému povrchu napomáha odstraňovanie škodlivín z tela.

Prečítajte si tiež: Prehľad o prídavku na dieťa

Organické kyseliny sú zastúpené prevažne kyselinou jablčnou (najmä jadroviny, kôstkoviny, drienky, jarabiny). V niektorých odrodách hrušiek, v plodoch niektorých druhov drobného ovocia prevláda kyselina citrónová. Aromatické látky i farbivá obsiahnuté v ovocí podporujú chuť do jedla.

ZELENINA má vysokú biologickú hodnotu a preto je dôležitou súčasťou našej výživy. Obsahuje nerastné látky, vitamíny, tuky, cukry, málo kyselín a vodu. Z nerastných látok obsahuje najviac vápnika, fosforu, železa, draslíka a sodíka. Z vitamínov je najviac zastúpený provitamín A, vitamíny skupiny B a vitamín C, ktorý je nenahraditeľný, pretože prispieva k ochrane zdravia a kladne vplýva aj na pracovný výkon.

Aby zelenina spĺňala svoj ochranný účinok, musíme používať všetky druhy zeleniny v správnom pomere. Surová i tepelne upravená zelenina výborne dopĺňa mäsá, ryby, hydinu, divinu, vajcia, syry a pod. Okrem toho svojou výživnou vyváženosťou zabraňuje nežiadúcemu priberaniu. Vďaka svojmu zloženiu a širokému použitiu má dôležité miesto v racionálnej a diétnej výžive. Takmer všetka zelenina je energeticky chudobná, preto ju dopĺňame sýtym príkrmom. Zdravotníci odporúčajú minimálnu ročnú dávku na 1 obyvateľa vyše 100 kg zeleniny.

Vplyv záhradníckej výroby na životné prostredie

S narastaním negatívnych vplyvov civilizácie na životné prostredie zvyšuje sa význam zelene na jeho ozdravenie, a tým aj význam záhradníckej výroby. Zeleň v pôsobení ovocných sadov alebo v sadovníckych objektoch, trávnatých či kvetinových plochách, svojou produkciou kyslíka a zachytávaním nečistôt ovplyvňuje klímu, chráni nám zdravie, umožňuje obývateľnosť krajiny, vytvára ochranné pásy a pod. Pomocou zelene sa rekreujeme a rozvíjame fyzické a duševné schopnosti. Zeleň pôsobí na rozvoj estetického cítenia, čo v konečnom dôsledku vedie k vytváraniu zdravšieho a krajšieho životného prostredia.

Poveternostné a klimatické činitele

Meteorológia a klimatológia - základné pojmy

Meteorológia je vedný odbor, ktorý študuje a vysvetľuje fyzikálne javy a deje prebiehajúce v ovzduší. Fyzikálny stav v atmosfére vyjadrujeme tzv. meteorologickými prvkami; k najdôležitejším z nich patrí tlak, teplota a vlhkosť vzduchu, zrážky, výpar, slnečný svit, oblačnosť, výška suchej pokrývky, vietor i elektrické, optické a akustické javy v ovzduší. Všetky meteorologické prvky navzájom súvisia. V každom okamihu a na každom mieste sú určitým spôsobom zoskupené a ako celok charakterizujú okamžitý stav, ktorý nazývame počasím.

Prečítajte si tiež: Úrad Práce Bytča

Počasie je dané stavom všetkých atmosferických javov pozorovaných na určitom mieste a v určitom krátkom časovom úseku alebo okamihu. Súbor všetkých prejavov počasia vyskytujúcich sa v danom mieste sa nazýva podnebie alebo klíma miesta.

Podnebie je dlhodobý režim atmosférických dejov (počasia) určitého miesta alebo územia.

Klimatológia je veda, ktorá sa zaoberá podnebnými podmienkami rozličných oblastí. Vysvetľuje zvláštnosti týchto miest a skúma všetky deje, ktoré majú vplyv na vytváranie klímy. Klíma všetkých územných celkov sa nazýva makroklímou.

Mikroklímu chápeme ako klímu malého územia vo vnútri geografického celku; hovoríme napr. o mikroklíme poľa, svahu, porastu, koruny stromov, okraja lesa, brehu jazera, námestia v meste atď. Najvýraznejšiu mikroklímu pozorujeme v umele uzavretých priestoroch, ako sú skleníky, sklady, sýpky, stajne.

Mezoklíma čiže miestna klíma sa vytvára na veľkých poliach, vo väčších lesných celkoch alebo okolo veľkých priemyselných závodov a pod. Meteorológia a klimatológia zasahujú do najrozličnejších praktických i vedeckovýskumných odborov.

Agrometeorológia sa zaoberá vzťahmi meteorológie a poľnohospodárstva a slúži potrebám rastlinnej výroby, živočíšnej výroby, poľnohospodárskych meliorácií, ochrany rastlín, využitiu mechanizačných prostriedkov a pod. Záhradnícka výroba využíva poznatky odborov meteorológie a klimatológie pri riešení otázok rozmiestenia (rajonizácie) zeleninárskej a ovocinárskej výroby do miest s vhodnými klimatickými podmienkami, pri navrhovaní a zakladaní sadovníckych úprav a parkov i pri hodnotení vhodnosti druhov drevín pre dané podmienky. Využíva predpovede počasia pri výskyte jarných mrazíkov a možnej ochrane proti nim, pri vetraní väčších zasklených plôch a pri úpravách vnútorného vzduchu uzavretých objektov (ohrievanie, chladenie, zvlhčovanie, obohacovanie o C02, pritieňovanie alebo naopak, prisvetľovanie rastlín). Osobitnou činnosťou je uskladňovanie ovocia a zeleniny najmä v tzv. usmerňovaných atmosférach (klimatizované sklady).

Ovzdušie - atmosféra

Plynný obal zeme nazývame ovzduším alebo zemskou atmosférou. Atmosféra je zmes plynov, ktoré sa súhrnne označujú ako vzduch. Vo vzduchu, najmä v prízemnej vrstve, sú jeho trvalou súčasťou tekuté primiešaniny (kvapky vody) i tuhé (prach, kryštáliky ľadu alebo solí). Osobitnú primiešaninu tvorí aj premenlivé množstvo vodnej pary, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou vzduchu.

Čistý vzduch bez vodnej pary obsahuje najmä dusík, kyslík, argón a oxid uhličitý v určitom veľmi stálom percentuálnom zastúpení. Obsah C02 mierne kolíše v závislosti od blízkosti jeho zdrojov. Okrem základných zložiek obsahuje vzduch aj stopy niektorých ďalších plynov (neón, kryptón, xenón, vodík, ozón, oxidy dusíka).

Zastúpenie najdôležitejších plynov vo vzduchu je nasledujúce: Dusík 78,08; Kyslík 20,95; Argón 0,93; CO2 0,035.

Spodnú vrstvu atmosféry, siahajúcu v našich zemepisných šírkach do výšky asi 11 km, nazývame troposférou. Nad touto vrstvou leží tzv. Voľná atmosféra pozvoľne prechádza v medziplanetárny kozmický priestor. Najzávažnejšie fyzikálne deje dôležité pre vývoj počasia prebiehajú v troposfére.

Atmosféra alebo ovzdušie Zeme je plynový obal obklopujúci Zem. Nemá výraznú hornú hranicu (splýva s kozmickým priestorom) a otáča sa spolu so Zemou. Chráni nás pred škodlivým kozmickým žiarením, škodlivým slnečným žiarením a slnečným vetrom. Prebieha v nej tvorba počasia. Obsahuje vzduch, ktorý dýchame. Bez nej by nemohol existovať život. Základné vrstvy atmosféry smerom od Zeme sú:

1. troposféra - pre nás najvýznamnejšia časť, ktorá siaha na póloch do výšky približne 8 km, v miernych zemepisných šírkach do 10 km a v trópoch až do 18 km. Nachádza sa v nej až 80 % hmotnosti atmosféry a takmer všetka vodná para. Prebiehajú v nej všetky deje, ktoré vytvárajú počasie. Teplota v nej s výškou klesá v priemere o 0,7°C každých 100 metrov.
2. stratosféra - siaha približne do výšky 50 km. V stratosfére sa nachádza ozón, ktorý je pre náš život nevyhnutný, lebo zachytáva ultrafialové žiarenie zo Slnka.
3. mezosféra - približne do výšky 80 km. Teplota v nej prudko klesá až do mínus 100°C. Môžeme v nej pozorovať striebristé oblaky zložené s kryštálikov ľadu.
4. termosféra. Teplota v nej oproti mezosfére s výškou prudko rastie. Vzniká v nej polárna žiara a v nej môžeme pozorovať meteority. Taktiež sa v nej pohybujú umelé družice Zeme.
5. exosféra - je to najvyššia a najredšia vrstva atmosféry. Nachádza sa v nej prevažne hélium a vodík, atmosférický tlak v nej postupne klesá až na nulu. Atmosféra tu plynule prechádza do medziplanetárneho priestoru.

Medzi základnými vrstvami sú tenké vrstvy, ktoré ich oddeľujú od seba. Sú to - tropopauza, stratopauza a mezopauza.

Zaujímavé v atmosfére je, že 99% hmoty atmosféry je pod výškou 30 km nad zemským povrchom a 50% pod 5,5 km. Najväčší význam pre meteorologické procesy má troposféra (do asi 8 km na póloch a do 18 km nad rovníkom), nad ktorou je mohutná inverzia alebo izotermia tropopauzy a stratosféry. Všetko nasvedčuje tomu, že spodná 1-3 km hraničná vrstva atmosféry je ešte významnejšia (prebiehajú tam turbulentné toky vlhkosti, tepla a hybnosti a je tam vyše 75% všetkej vodnej pary v atmosfére).

Znečisťovanie ovzdušia, exhaláty, ochrana a čistota ovzdušia

Pojmom znečisťovanie ovzdušia označujeme dej, pri ktorom sa vypúšťajú (vnášajú) znečisťujúce látky (emisie) do atmosféry. Znečistenie ovzdušia je stav, pri ktorom sú znečisťujúce látky (imisie) prítomné v atmosfére. Emisia je vypustenie alebo únik škodlivých látok do atmosféry. Môže byť prírodného alebo antropogénneho pôvodu. Imisia (obyčajne používané v množnom čísle) je samotná znečisťujúca látka. Imisie sa môžu hromadiť v pôde, vode alebo v organizmoch. V praxi sú imisiami ťažké kovy alebo iné znečisťujúce látky, ktoré sú uložené v životnom prostredí, napríklad pozdĺž ciest alebo v potravinovom reťazci.

Imisie sú výsledkom emisií - ich koncentrácia je konštantná a nižšia ako emisná koncentrácia. Imisie sa nachádzajú hlavne v blízkosti zemského povrchu (hlavne v mestách, kde sú pravidelne monitorované). Patria k nim aj spadnuté tuhé častice, tzv spad.

V ovzduší sú vždy obsiahnuté pevné častice rozličného pôvodu a rozmanitej veľkosti, ktoré veľmi zmenšujú priezračnosť vzduchu a zhoršujú dohľadnosť. Podľa pôvodu pevných častíc rozoznávame: kozmický prach, minerálny prach zemského pôvodu, organické častice, ako sú mikroorganizmy, spóry, peľ, úlomky rastlín, kryštáliky solí z morského príboja i kryštáliky ľadu.

Zdroje znečistenia sú veľmi rôznorodé, početné a môžeme ich deliť podľa rôznych kritérií. Napríklad podľa pôvodu sa delia na prirodzené a antropogénne (spôsobené ľudskou činnosťou). Zaujímavosťou je, že prevažná časť znečisťovania atmosféry pochádza z prirodzených zdrojov. Sopečné erupcie, vetrom naviaty prach, spŕšky morskej soli a emisie prchavých organických zlúčenín z rastlín.

História obce Veľká Suchá a jej využitie prírodných zdrojov

Pri zostavovaní dejín obce Veľká Suchá sa vychádzalo z rôznych dostupných materiálov, najmä zo susednej obce Pondelok, ktorá bola nápomocná v cirkevných dejinách. V obci Veľká Suchá, ako i v priľahlých obciach a osadách vládli zemské rodiny (zemepáni) rody: Jákoffy, Jánoky, Jakab, Nolten, Otrokóczi, Tqrqk, Kovács. Rodina Jakoffy pôvodne vládla nad Hrachovom a Veľkou Suchou. Praotcom rodiny bol Jakó. O jeho synovi Móka je prvá zmienka z konca XII. storočia. Rodokmeň možno zostaviť od Jána Jakoffyho, ktorý žil na konci XII. storočia. Posledným mužským potomkom bol František Jakoffy, kapitán muránskeho hradu, ( zomrel v r. 1639 ). Rodina Janoky de Jánok et Nagyszuha pochádza tiež, ako rodina Jakoffy z pokolenia Hont  Pazman. Michal a Gašpar vlastnili majetky v Ďiarskych Zalužanoch i Vaľkova v Malohonte a Harmacu v Gemeri. Tieto obce patrili rodine Jánoky už v r. 1347. Gašpar III. vzal si za manželku Katarínu Jakoffyovú, ako je o tom vyššie spomenuté a tak získal i Hrachovo, kde jeho syn Gašpar IV. dal postaviť kostol ( r. 1692 ). Jeho syn ( prezývaný Vlk ) bol r. 1693 viciášpánom hontianskej stolice a Žigmund, nar. 1721, bol tiež v tej hodnosti, neskôr bol senátorom Františka Rákoczyho. Žigmundov syn Ladislav ( zomr. okolo roku 1740 ) bol posledným mužským potomkom tejto rodiny.

Posledné panské rodiny na Suchej boli Jakabovci, Noltenovci a Kovácsovci. Jakabovci skorej vymreli a nenechali potomka. Rodina Nolten sa z časti zachovala až doteraz. U Kovácsov bol zvláštny zostup nadol. Postupne predával majetok, napokon predal i dom na školu ( i dnes je v ňom škola ) a odišiel do Rím. Soboty. Tam žil z podpory príbuzných. M. Bodický v svojich Pamätiach zmieňuje sa o ňom. Mal vraj peknú knižnicu rôznych kníh. Mal vraj i mnoho latinských zákonníkov, celé tripartitup VerbQcziho. Posledný potomok panskej rodiny Nolten sa priženil do panskej rodiny Kovácsovej. Mal jedného syna, ktorý v mladom veku umrel. Neskôr vymreli obe rodiny  Kovács i Nolten. Čiastku odkúpil Ján Cíper, ktorý došiel bývať zo Sučian.

V starých cirkevných listinách z r. 1332  1337 sa spomína Szuha patak, Szuha vQld ). Obec Veľká Suchá vznikla iste tak, ako iné obce, zo zemianskej osady. Jej prvé sídlisko bolo v priestoroch  dnešnej parcely Kopánca. Postupne sa roztiahla obec južným smerom do priestorov parcely Gašparka. Obec Veľká Suchá bola založená v r. 1280.

Remeselníci, ktorí predávali svoje výrobky mali vyhradené svoje miesta. Mali vozy kryté plachtami. V minulosti bola pravdepodobne slabá hygiena, bytová a kultúrna úroveň poddaného ľudu veľmi biedna. V obci boli tri hromadné pliagy. Prvý záznam je z roku 1708, kedy v obci vypukol mor. V r. 1824 vypukla znova cholera. Vtedy zomrelo v obci okolo 30 ľudí. Posledná cholera, ešte prúdiaca, prepukla v roku 1873. Vtedy v obciach Veľká Suchá a Pondelok zomrelo vyše sto ľudí. Častým nešťastím boli požiare. Veľký požiar vypukol vo Veľkej Suchej  24.júna 1795, kedy vyhorela celá obec. DHZ 27. apríla 1811 zasa vypukol požiar v Pondelku. Zavinili ho malé deti, ktoré sa hrali s ohňom. Tomuto požiaru padlo za obeť 20 domov i s hospodárskymi staviskami. Rok 1838  1839 je zaznamenaná celá séria ohňov, ktoré striedavo prepukli v obciach Veľká Suchá  Pondelok. Zlomyselní a bezcitní ľudia z pomsty, alebo zo závisti podpálili viaceré staviska vo Veľkej Suchej i v Pondelku. Možno, že požiar zavinili i potulní žobráci, vandrovníci, ktorí zvykli nocovať v stohoch slamy, alebo senníkoch. Naposledy dňa 15. Februára 1838 na poledne vyšiel oheň v kolešni Kuhrimove, s ktorou pripadnosť y školská kolešna spolu y zchlewy w popel obracena gest.

V XV. storočí prichádzajú na Slovensko husiti. Prišli aj do nášho kraja. Je domnienka, ale nepodložená písomnými dôkazmi, že na kopci hrádku ( v chotári Pondelka ) mali svoju pozorovateľňu. V jednom cirkevnom zázname z r. 1595 sa spomína veľkosuchánska evanjelická cirkev a jej farár Vavrinec Lošan. V ňalom zázname z r. 1629 sa zasa spomína, že na katolícku vieru sa vrátili všetci Zalužanci, Sučanci a Jelené. Od roku 1630 sa Pondelok stáva farnosťou evanjelickej cirkvi a to zásluhou zemepána Jakoffy Ferencza, ktorý ostal verný reformácií. Najstarší kaštieľ prináležal rodine Malatinský de Rimabrezó et Pongyelok. Druhý kaštieľ po Darvassovcoch odkúpil Biesz Elemér, ktorý bol posledný statkár na Pondelku, zomrel r. 1936  pochovaný je v cintoríne v Rim. Sobote. Tretí kaštieľ patril rodine Róthovcom, po nich zdedil Talabier z Jagra  ( mal za manželku Polgárovskú, podľa matky Malatinskú ). Syn Talabiera bol  ako gymnazista  utopil v Dunaji. Pochovaný je v hrobke rodiny Malatinských. Krátko po jeho smrti zomrel i Talabier, len je pochovaný na dvore kaštieľa a hrob bol zarovnaný zo zemou, také bolo jeho prianie. Neskôr sa rodina Talabierová rozhádala a kaštieľ išiel na dražbu. Prišiel o všetko.

Poľnohospodárstvo v obci

Chotár obce bol prevažne kopcovitý. Pestovali sa: pšenica, raž, jačmeň, ovos, zemiaky, kukuricu, krmnú repu  burgyňu, tekvice. Osobitne sa pestovala aj stará odroda pšenice (  šerica ) menovite posledne menovaná je dnes málo známa, hoci to bola veľmi výbornou chuťou. S obľubou pestovali i technické plodiny  konope, ľan. Najmä konopám sa tu veľmi dobre darilo, ( odtiaľ je názov parciel Konopnice ). Konope sa spracúvali domácim spôsobom. Ľan najprv trhali a sušili ( len zaparili ). Namočené nechali 2-3 týždne. Pradlá boli na Vápne  na miestach terajšieho kúpaliska. I chov dobytka má svoje tradície. Chovali: kravy, kone, junce i voly. Kravy dovážali až zo zadunajska  Bonyhádu ( vraj ozdravieť fajtu ). Majetnejší chovali aj ovce. Ošípané chovali v spoločnom  družstevnom chove ( dôrne ). Dobytok i ošípané pásli najskôr samostatne, pozdejšie pásli pastieri. Pastiera kráv a ročného statku volali kraviar, pastiera ošípaných gondáš. Posledný pastier ošípaných (gondáš) podľa Urbárskej knihy bol v r. 1948 Ján Tankó. V chotári boli prevažne drobní a strední roľníci. Chudobnejší si prenajímali pôdu  deputátnym systémom. Vápenec ťažiari dovážali zo susedného chotára obce Pondelok. Hlinu na hrnce kopali a dovážali  ktorý ako. Ostávajú iba spomienky. Posledná baňa odstavená v r. 1942 bola u Ondreja Kojnoka  Kikín. Posledný hrnčiar bol Ondrej Uhrík, zomrel v r. 1940. Najmenší, asi 3 litrový hrniec mal meno  poseden  . Tento názov dostal, údajne, podľa toho, že sa predával nasypaním sedem krát kukuricou. Ľaník  asi 5 litrový. Peňažník sa používal na uskladnenie zrna, predával sa - za peňaze. Najväčší bol  hlaveník  a vmestilo sa do neho asi 60 litrov ( celá kila ). Používali ich na donášanie vody, vína, ale hlavne ašešavice. Na nosenie vody používali i ašúry  šúre, kyble, ale hlavne ašešavice. Utierku  uteráka ( utkaná ašnúra ) tú vedeli utkať cigánky z rodu Oláha, najmä Mária  zvaná Bunovka, Milka a Rozka. Dali si i troška ražu do ašešavice, aby sa rýchlejšie naplnil. Na spúšťanie vína používali i špeciálne hlinené nádoby  spúšťalky ( ľud.  spuaštejk  ), to boli hlinené nádoby  džbány, pôvodne sa používali na spúšťanie vína, smotany i taveného masla. Nádobu na kvasenie nazývali  kušastrou  .

Využitie hliny a výroba stavebných materiálov

Už v minulosti sa uvažovalo o možnostiach využitia výbornej suroviny  hliny ( hapoka, hutovka i kaolín ) na výrobu strešnej kritiny  škridlíc a válovcov. Škrídľovňu na výrobu škridlíc postavil malokupec a obchodník zo Suchej Jozef Gajdár v rokoch 1890  1915. Táto bola vybudovaná v chotári obce Pondelok pri Novom salaši. Pracovali tu i sezónny robotníci ( najmä cigáni ), ale len v lete. Ostatné zisky si najmä nechával podnikateľovi. Keď v r. 1912 stavali trať Rim. Sobota  Poltár, dodávali škridlu na stavbu Rim. Soboty. V Pondelku bola aj továreň na výrobu hlinených  keramických kachlí. Vystavil ju pondelský zemepán Roth, ktorý si povolal majstrov až z Moravy ( r. 1769 ). Prácu v tejto továrni vediel znamenitý majster  kachliar Trejtler, ktorý organizoval celú výrobu, menovite: kopanie a výber suroviny, technológia kvasenia a miešania, formovanie a vypaľovanie. Povráva sa, že rýchle zbohatol a vybudoval novú, modernú továreň v Miškolci a pondelskú zlikvidoval. Svoje kachliarske tajomstvo nezveril nikomu, ani snáď oň nikto nestál. Kachliarska dielňa zanikla a na jej mieste, ale hodne neskoršie ( r.1908 ) postavil továreň na výrobu škridlíc a válovcov Biesz Elemér, statkár z Pondelka.

#

tags: #pridavok #zemiakovej #mucky #zloženie