Priemerný dôchodok na Slovensku: Vývoj a porovnanie s Európou

Úvod

Transformácia Slovenska z centrálne riadenej ekonomiky na trhovú ekonomiku v roku 1990 predstavovala významnú výzvu. Po rokoch samostatnej existencie od 1. januára 1993 možno konštatovať, že životná úroveň obyvateľov sa zvýšila. Sme šťastnejší, bohatší, žijeme dlhší život, sme vzdelanejší a máme čistejšie prostredie. Napriek tomu, priepasť voči západným krajinám v mnohých oblastiach pretrváva a dobiehanie úrovne Českej republiky nie je zatiaľ úspešné. V posledných rokoch navyše pozorujeme stagnáciu celkovej ekonomickej úrovne v porovnaní so Západom. Tento článok sa zameriava na vývoj priemerného dôchodku na Slovensku a porovnáva ho s európskym priemerom.

Demografické a ekonomické východiská

Slovenská republika má v súčasnosti necelých 5,5 milióna obyvateľov, čo je o niečo viac ako polovica počtu obyvateľov v Česku. Výrazný rozdiel bol zaznamenaný v období rokov 1963 - 1993, kedy na Slovensku vzrástla populácia o 24 % a v Česku len o 7 %. Z hľadiska vekovej štruktúry obyvateľstva sa v oboch krajinách za posledných 30 rokov znížil podiel detí do 15 rokov a vzrástol počet ľudí nad 65 rokov. Dožívame sa dlhšie ako v roku 1993, ale Česká republika sa nám vzďaľuje. V strednej dĺžke života podľa posledných dostupných údajov za Českom zaostávame ako v štatistike mužov, tak aj žien.

V roku 1993 sa ženy na Slovensku dožívali v priemere o niečo dlhšie ako v Česku, avšak po takmer tridsiatich rokoch už to neplatí. Zároveň u mužov došlo k výraznejšiemu nárastu rozdielu v dĺžke života v prospech ČR. Trend na Slovensku je pozitívny a v porovnaní s rokom 1993 žijú ženy dlhšie o 1,5 roka a muži až o takmer 3 roky.

Vývoj HDP a priemernej mzdy

Slovensku sa v období pred finančnou krízou darilo dobiehať západnú aj českú ekonomickú úroveň, v posledných rokoch však stagnujeme. Štartovacia pozícia Slovenska nebola v prvých rokoch existencie Slovenska dobrá, keď v roku 1995 hrubý domáci produkt na obyvateľa v parite kúpnej sily nedosahoval ani polovicu krajín dnešnej EÚ 27. Nezaostávali sme len za krajinami EÚ 27, ale aj za Českom, ktoré už v tomto období dosahovalo 77,9 % úrovne krajín EÚ 27. Medzi rokmi 2000 a 2010 však Slovensko zaznamenalo výrazný pokrok, keď sa dotiahlo na 76,7 % priemeru EÚ 27 a zhruba 90 % českej úrovne a výraznejšie predbehlo aj Maďarsko a Poľsko. Údaje po roku 2015 dokonca naznačujú vzďaľovanie sa od priemeru EÚ 27. Rast HDP sa pretavil aj do rastu priemernej mzdy v stálych cenách, ktorá sa medzi rokmi 1993 a 2021 zhruba zdvojnásobila.

Vývoj priemerného starobného dôchodku

Podobne priemerný starobný dôchodok dosiahol zhruba 1,9-násobok úrovne z roku 1993. Znázornenie rozdielov v rokoch 1993 a 2021 z hľadiska miezd je možné vyjadriť aj prostredníctvom počtu tovarov, ktoré by si mohol spotrebiteľ za priemernú mesačnú mzdu v danom období zakúpiť. Z tohto hľadiska je kúpyschopnosť na Slovensku výrazne vyššia než bola v roku 1993, kedy jedna priemerná mzda napr.

Prečítajte si tiež: Priemerný dôchodok na Slovensku 1992

Porovnanie s Európou

Penzie v Európe dosahujú približne tri pätiny príjmu pred odchodom do dôchodku. V mnohých krajinách EÚ táto úroveň klesla pod 50 percent, čo dôchodcom sťažuje udržanie dôstojnej životnej úrovne. Takmer každý šiesty dôchodca v EÚ je ohrozený chudobou, pričom miera rizika vzrástla z 12 percent v roku 2013 na 15,5 percenta o desať rokov neskôr.

Pre Slovákov to neplatí. Po odchode do dôchodku im pripadlo 62 percent príjmu z konca kariéry, teda viac než bol európsky priemer. Ukazovateľ Aggregate Replacement Ratio, ktorý zverejňuje Eurostat, hodnotí efektívnosť dôchodkových systémov pri zabezpečení životnej úrovne po odchode do dôchodku. V roku 2023 dosahoval tento ukazovateľ v EÚ 58 percent, čo znamená, že osoba, ktorá v období 50 až 59 rokov zarábala 100 eur, dostávala po odchode do dôchodku vo veku 65 až 74 rokov 58 eur. Slovenskému dôchodcovi pripadla suma 62 eur. V rámci EÚ sa tento pomer pohyboval od 35 eur v Chorvátsku po 78 eur v Grécku, informuje euronews.com. Na dôchodku si žijú z peňazí ostatných, sami neprispievajú ani centom. Medzi krajiny s najvyššími dôchodkami v pomere k príjmom pred odchodom do penzie patrili ešte Španielsko (77 percent) a Taliansko (75 percent). Portugalsko tiež prekročilo priemer EÚ s úrovňou 61 percent.

Nadpriemerný výsledok slovenských dôchodcov koreluje s vývojom pomeru priemerného starobného dôchodku k priemernej mzde, ktorý prudko rastie, čo je súčasne dobrá aj zlá správa, upozorňuje finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. „Pre zamestnancov je pozitívne, že je miera náhrady dôchodku voči hrubej mzde vysoká.

Neudržateľnosť dôchodkového systému

Odborník poznamenal, že v roku 2023 sa vývoj začal otáčať a minulý rok miera náhrady výrazne vystrelila smerom nahor. „Skokový nárast náhrady je zlá správa, keďže podčiarkuje neudržateľnosť slovenského dôchodkového systému,“ uviedol M Búlik. Deficit rozpočtu Sociálnej poisťovne podľa neho narástol z 1,74 miliardy eur v roku 2023 na odhadované tri miliardy eur za rok 2024. Pritom ešte v roku 2022 bol deficit 425 miliónov eur. „Ide o dôsledok neúmerne vysokej valorizácie, keď sa dôchodky zvyšovali vysoko nad úroveň inflácie, zároveň sa uvoľňovali pravidlá pre predčasné dôchodky a pribudli aj 13. dôchodky vo výške priemerného vyplácaného dôchodku pre všetkých penzistov.“

Expert na financie pokračuje, že takto „neúmerne štedro nastavený sociálny systém je neudržateľný“. Je podľa neho isté, že bez reformy sa rýchlejšie približuje čas, kedy bude musieť štát dramaticky znížiť výšku dôchodkov. „Vysoko pravdepodobne na to doplatia novo priznané dôchodky, keďže si ťažko predstaviť vládu, ktorá by siahla na už schválené penzie početne silnej skupine dôchodcov.“

Prečítajte si tiež: Všetko o príspevku pri narodení dieťaťa

Ďalšie faktory ovplyvňujúce životnú úroveň

Okrem nárastu reálnej mzdy však vzrástlo aj zadlženie domácností. Podľa dostupných údajov na Slovensku narástol dlh domácností od roku 1995 o 30 percentuálnych bodov. Zadĺžil sa aj štát. V roku 1995 sme verejný dlh mali o niečo vyšší ako 20 % HDP. Odvtedy dlh k veľkosti ekonomiky narástol 3-násobne a za rok 2021 už presahuje maastrichtskú hranicu 60 % HDP. Ani v ČR neostal dlh na úrovniach ako na začiatku existencie samostatného štátu.

Slovensko malo horšiu východiskovú pozíciu aj v prípade trhu práce. Ekonomická transformácia zasiahla Slovensko výraznejšie a v roku 1993 dosiahla miera nezamestnanosti na Slovensku 14,4 %, čo bolo trikrát viac než v ČR. Aj ďalší vývoj na Slovensku bol problematický, keď na prelome storočí sa miera nezamestnanosti približovala k 20 %. Nasledoval však postupný pokles, ktorý len dočasne prerušila finančná kríza a jej následky v rokoch 2008 - 2010 a pandémia v rokoch 2020 a 2021. Miera nezamestnanosti tak dosiahla historické minimum počas existencie samostatnej republiky v predpandemickom roku 2019 na úrovni 5,7 %.

Slovensko za dobu svojej existencie spravilo výrazný pokrok aj v oblasti životného prostredia. Podobne ako v prípade Česka došlo medzi rokmi 1990 a 2020 k výraznému poklesu vystavenia prachovým časticiam PM2,5. Slováci vyprodukujú menej emisií skleníkových plynov než priemerný obyvateľ EÚ 27 a výrazne menej než Česi. K najväčšiemu pokroku v tejto oblasti však došlo medzi rokmi 1990 a 1994, čo súviselo s transformáciou ekonomiky.

Na Slovensku panuje vyššia dôvera vo väčšinu sledovaných inštitúcii. V roku 2017 tvorili výnimku len polícia, právny systém a systém zdravotnej starostlivosti. Medzi rokmi 1990 a 2017 sa rozdiel medzi dôverou v dané inštitúcie v SR a ČR ešte zväčšil v prospech Slovenska, okrem troch spomínaných oblastí. Najmarkantnejšia zmena rozdielu dôvery medzi SR a ČR bola zaznamenaná vo vzťahu k EÚ. V roku 2017 mali občania SR najväčšiu dôveru v armádu a vzdelávací systém, pričom občania ČR najviac dôverovali v zdravotnícky a vzdelávací systém. Najnižšiu dôveru mali občania SR v roku 2017 v právny systém a tlač. Pre občanov ČR to bol parlament a cirkev. Avšak dôvera v právny systém a tlač v SR je stále takmer dvojnásobná oproti dôvere v parlament a cirkev v ČR. Občania SR viac dôverujú skúmaným inštitúciám ako ľuďom. Podiel ľudí, ktorí si myslia, že vo všeobecnosti je možné ľuďom dôverovať sa na Slovensku po prepade medzi rokmi 1990 - 2008 v roku 2017 dostal na približne rovnakú úroveň ako v roku 1990. Aj keď je SR v roku 2017 na tom takmer rovnako ako ČR, dôvera voči ľuďom sa nepribližuje a stále výrazne zaostáva za západnými krajinami a predovšetkým za Škandináviou. Slovensko aj Česko ešte čaká dlhá cesta v priblížení sa v miere tolerancie k minoritám a migrantom ku krajinám západnej Európy. Podľa posledných dostupných údajov z roku 2017 až 44 % opýtaných v SR a 59 % v ČR by si za suseda neželalo mať imigranta alebo pracovníka zo zahraničia. Homosexuálov by si za suseda neželalo mať 38 % v SR a 23 % v ČR. Vnímanie role žien v spoločnosti po fáze približovania sa ku západným krajinám, podľa posledných dostupných dát za rok 2017, zaradilo spiatočku. Zároveň prevláda súhlas, že pri nedostatku pracovných miest majú muži väčšie právo na prácu ako ženy. Za ostatných 30 rokov sa zväčšil rozdiel medzi SR a ČR v podiele ľudí, ktorí považujú za veľmi dôležité, aby sa dieťa doma naučilo slušnosti, resp. tolerovať a rešpektovať ostatných. Výrazný pozitívny posun od roku 1990 nastal vo vnímaní svojho zdravotného stavu ako dobrého a v podiele ľudí, ktorí sa cítia šťastní.

Prečítajte si tiež: Výška invalidného dôchodku pri rakovine prsníka

tags: #priemerná #výška #dôchodku #vývoj #slovensko