Priemerné dôchodky v Rakúsku: Štatistiky a porovnania

Úvod

Dôchodky sú dôležitou témou pre každú spoločnosť, pretože zabezpečujú finančnú stabilitu pre starších občanov. V tomto článku sa pozrieme na priemerné dôchodky v Rakúsku, porovnáme ich s inými európskymi krajinami a preskúmame faktory, ktoré ovplyvňujú životnú úroveň dôchodcov.

Porovnanie dôchodkov v Európe

Štatistický úrad Európskej únie Eurostat uvádza, že v roku 2022 boli priemerné výdavky na dôchodky poberateľa starobného dôchodku v EÚ 16 138 eur. Výška dôchodkov v rámci EÚ sa pohybuje od 3 611 eur v Bulharsku do 31 385 eur v Luxembursku za 12 mesiacov. Ak vezmeme do úvahy aj krajiny Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) - Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko - a kandidátske krajiny na vstup do EÚ, rozdiel je ešte markantnejší. Priemerný starobný dôchodok na poberateľa presiahol 30-tisíc eur aj v ďalších dvoch severských krajinách - v Nórsku a Dánsku.

Najlepší životný štandard v porovnaní s obdobím pred odchodom do penzie si môžu užívať dôchodcovia v Rakúsku a Luxembursku s priemernými ročnými dôchodkami 21 162 a 20 784 eur. Tzv. veľká štvorka najväčších ekonomík EÚ sa umiestnila postupne nad priemerom EÚ. Podľa spomenutých štatistík sú výšky dôchodkov nad priemerom Európskej únie celkovo v 12 členských krajinách a troch štátoch EZVO.

Slovenskí penzisti v priemere podľa týchto čísel ročne dostanú dôchodok 4 753 eur, čo predstavuje mesačne 396,08 eura. V rebríčku EÚ Slovensko obsadilo nelichotivé 26. miesto. Ešte horšie to pre Slovensko vyznieva z pohľadu štandardov kúpnej sily, kde si viac ako Slováci môžu dovoliť dokonca aj bulharskí penzisti a dokonca aj dôchodcovia z niektorých kandidátskych krajín na vstup do EÚ, ako je Srbsko, Čierna Hora a Turecko. V tesnom závese za Slovenskom, nachádzajúcom sa v tejto štatistike európskych krajín až na 33.

Dôchodky na Slovensku verzus rok 1989

Aj 25 rokov po nežnej revolúcii panuje v spoločnosti dilema o tom, kedy sa žilo lepšie. Dôchodcovia ako pamätníci často v dobrom spomínajú na stav pred rokom 1989. A z ekonomického hľadiska majú pravdu. Aj keď teraz si môžu v obchodoch viac vyberať či cestovať, kam chcú, na rozdiel od minulosti nemajú za čo. V roku 1989 bol priemerný dôchodok 1 639 Kčs a senior bol väčší „kráľ“ ako teraz, keď priemerná penzia dosahuje takmer 400 eur. Po prepočte na terajšiu úroveň cien totiž korunový dôchodok v prepočte vychádza až na 419 eur.

Prečítajte si tiež: Dôchodky v USA: Prehľad

Seniori teraz míňajú až 37 percent z penzie na bývanie a energie a pred 25 rokmi dávali na tento účel len 16 percent. Navyše za lieky sa nedoplácalo, rekreácie boli dotované, a tak si penzista mohol dopriať inde. Kým priemerný zamestnanec dosiahol už v roku 2007 v pomere k cenám úroveň mzdy z roku 1989, dôchodcovia lepšie časy necítia. Aj preto berú vianočný dôchodok či vlaky zadarmo ako istú formu kompenzácie. Ak by politikom šlo o to, aby dôchodcovia životnou úrovňou napredovali, musel by sa zmeniť spôsob valorizácie penzií.

Rozdiely v dôchodkoch na Slovensku

Pravdou navyše je, že na priemerný dôchodok mnohí penzisti nedosiahnu. Napríklad slovenské ženy dôchodkyne majú priemerný dôchodok len 298 eur, slovenskí muži dôchodcovia majú priemer 408 eur a celkový priemer dôchodkov na Slovensku, sólo dôchodkov, zdôrazňujem, je 336 eur. Čiže žiadnych takmer 400 eur. V porovnaní s rokom 1989 vynakladajú dnešní dôchodcovia výrazne väčšiu časť svojich výdavkov na bývanie a zdravie. Dôchodcovia míňajú v súčasnosti rovnakú sumu na kultúru a rekreáciu ako pred rokom 1989. Ich výdavky do tejto oblasti predstavujú takmer 8 percent z celkových mesačných výdavkov. Keď sa ale pozrieme na absolútne čísla, tak na túto oblasť vynakladajú seniori okolo 22 eur mesačne, čo je približne 260 eur ročne.

Valorizácia dôchodkov na Slovensku

V súčasnosti sa starobné dôchodky valorizujú o pevnú sumu. Tá sa počíta na základe vývoja cien a miezd v ekonomike. Za ostatných 25 rokov dosahovali priemerné starobné dôchodky na Slovensku rádovo 43 až 54 percent z priemernej mzdy v danom roku. Od roku 1991 však priemerná výška starobného dôchodku nikdy neprekročila polovicu priemernej mzdy v ekonomike. Do nastavovania výšky dôchodku pre budúci rok sa vo väčšej miere premieta práve cenový vývoj. Jeho váha sa zároveň bude až do roku 2017 každým rokom zväčšovať. Od roku 2018 vstúpi do hry pri valorizácii dôchodkov už len dôchodcovská inflácia.

Európsky osobný dôchodkový produkt (PEPP)

V snahe riešiť problém nedostatku úspor na dôchodok Európska únia zaviedla v marci 2022 celoeurópsky osobný dôchodkový produkt (PEPP). Tento systém umožňuje pracovníkom vytvárať si dodatočný dôchodok, ktorý je plne prenosný pri presťahovaní sa do iného členského štátu EÚ. Niektorí dôchodkoví experti poukazujú aj na to, že PEPP je príliš zložitý a obmedzujúci. Van Meerten tvrdí, že situácii by pomohlo zjednodušenie a väčšia flexibilita PEPP.

Starnutie populácie a náklady na dôchodky

Nemecká televízia Deutsche Welle poukázala na skutočnosť, že európska populácia rýchlo starne, čo núti štáty EÚ vynakladať viac peňazí na dôchodkové dávky. Inými slovami, rastúce náklady ohrozujú dôchodky. Viac ako pätina obyvateľov Európskej únie má v súčasnosti 65 rokov a viac. Napriek výraznému nárastu imigrácie za posledné dve desaťročia kontinent stále potrebuje prilákať dostatok pracovníkov, ktorých dane môžu pomôcť pokryť rastúce náklady na verejné dôchodky. Podľa nemeckej televíznej stanice ročné náklady na verejné dôchodky už v 17 spomedzi 27 štátov EÚ dosiahli viac než 10 % hrubého domáceho produktu (HDP).

Prečítajte si tiež: Platy a dôchodky v Európskej únii

Prečítajte si tiež: Výživné na dieťa Rakúsko

tags: #priemerné #dôchodky #v #Rakúsku #štatistiky