
Rakúsky dôchodkový systém je komplexná téma, ktorá si vyžaduje podrobné preskúmanie. Tento článok poskytuje rozsiahly prehľad o rakúskom dôchodkovom systéme, vrátane jeho štruktúry, reformy a praktických aspektov pre jednotlivcov, ktorí v Rakúsku pracujú alebo plánujú odísť do dôchodku.
Už niekoľko týždňov prebieha v Rakúsku diskusia o dôchodkovej reforme. Rakúsky dôchodkový systém je financovaný priebežne na princípe medzigeneračnej solidarity. To znamená, že príspevky na dôchodkové poistenie platia ekonomicky aktívni občania a takto financujú dôchodky súčasných dôchodcov. Dôchodkový systém je rozdrobený na špeciálne systémy pre zamestnancov, roľníkov, štátnych a verejných zamestnancov a niekoľko ďalších, osobitný systém majú dokonca verejní notári, prirodzene, s rozdielnou príspevkovou sadzbou. V najväčšom systéme pre zamestnancov je na úrovni 22,8 %. Dôchodkový systém je financovaný aj prostredníctvom štátnych subvencií. V roku 2001 štát poskytoval 21,5 % z celkových výdavkov na dôchodky, čo predstavovalo 2,4 % HDP. Z dôchodkového poistenia sa vypláca starobný dôchodok, invalidný dôchodok a pozostalostné dôchodky. Druhý pilier (zriaďovaný zamestnávateľom) je nepovinný, má v Rakúsku zanedbateľnú úlohu a dostáva z neho dávky iba 300 000 osôb. Tretí pilier (súkromné dôchodkové schémy) vykonávajú komerčné poisťovne alebo dôchodkové investičné fondy. Od roku 2001 je podporený aj daňovými zvýhodneniami.
V apríli 2003 schválila rakúska vláda zmiernený návrh reformy. Reforma sa dotkla viacerých oblastí, vrátane:
Reakcie jednotlivých politických strán na vládou schválenú dôchodkovú reformu boli kritické. Odbory dospeli k názoru, že vláda návrh dôchodkovej reformy nezmiernila, ale iba presunula jednotlivé opatrenia na neskoršie. Opozičná SPÖ s návrhom zásadne nesúhlasila a predložila svoj vlastný návrh dôchodkovej reformy.
Vznik nároku na dôchodok v rámci krajín EHS upravuje od 1.5.2010 NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (zmenené a doplnené o NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 988/2009) a NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia (ES) č. Nárok na dôchodok vzniká v každej krajine na ktorú sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie alebo v krajine, s ktorou má SR uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení a to už po jednom odpracovanom roku, v ktorom boli odvádzané aj dávky sociálneho poistenia. Pokiaľ bola táto doba kratšia ako 1 rok, nárok na dôchodok nevzniká a obdobie počas ktorého sa odvádzalo poistenie sa pripočítava ku poistnému obdobiu v krajine, kde bude žiadateľ žiadať o dôchodok. Pri určovaní nároku na dôchodok nie je podmienkou, aby mal žiadateľ trvalé bydlisko v krajine, v ktorej žiada o dôchodok. Nevyžaduje sa ani štátna príslušnosť. Na priznanie nároku na dôchodok v Rakúsku je dôležité, aby mal žiadateľ v rámci Európskej Únie odpracovaných minimálne 180 mesiacov. Problém s tým majú hlavne štátny prislušníci krajín, ktoré nie sú členmi Europskej Únie napr. Rusi, Ukrajinci a pod, ktorých je na Slovensku dosť veľa, majú už slovenské občianstvo, resp. trvalé bydlisko a tiež pracujú v Rakúsku.
Prečítajte si tiež: Faktory ovplyvňujúce dôchodky
U žien narodených do 1.1.1964 štandardný vek odchodu do dôchodku 60 rokov. Výška získaného nároku na dôchodok v Rakúsku sa dá vypočítať podľa výšky vymeriavacích základov. Pre každý rok sa výška získaného nároku na dôchodok vypočítava samostatne podľa výšky vymeriavacieho základu. Výšku dôchodku predstavuje percentuálna suma vypočítaná zo súčtu všetkých poistných platieb. Do úvahy sa berie 252 najlepších mesiacov. Za každých 12 mesiacov poistenia prináleží poistencovi suma do dôchodku vo výške 1,78% z vymeriavacieho základu. Pre dlhodobo poistených(nad 540 mesiacov poistenia u mužov a 480 mesiacov poistenia u žien) je to 1,90%. Pri poistení kratšom ako 12 mesiacov kal. roka sa suma kráti alikvotne. Ku dôchodku sa pripočítava aj obdobie vojenskej prezenčnej služby, obdobie materskej dovolenky atď. Pre tieto obdobia sú každý rok stanovené vymeriavacie základy, z ktorých sa vypočítava suma do dôchodku.
Nie je možné získať rakúsky minimálny dôchodok po odpracovaní napr. 15,20 či 30 rokov v Rakúsku, ako sa často rozpráva. Výška dôchodku sa vypočíta podľa dĺžky odpracovanej doby (počet mesiacov v rámci zákonného poistenia v Rakúsku) a výšky vymeriavacích základov. Druhá možnosť je, nastálo sa presťahovať do Rakúska a požiadať o tzv. Bonus k dôchodku (Ausgleichzulage).
Príklad: Poistenec (živnostník), ktorý mal celé 3 roky (36 mesiacov) aktívnu živnosť a platil odvody do sociálnej poisťovne. Z jeho vymeriavacieho základu vo výške 537,78€ platného pre prvé 3 roky mu vznikne nárok na mesačný dôchodok vo výške ca. 28,70€ (9,57€ za každý rok). Za 10 odpracovaných rokov na živnosť a platenia odvodov do sociálneho poistenia z minimálnych vymeriavacích základov (od 4 roku platí minimálny vymeriavací základ vo výške 743,20€) vznikne nárok na dôchodku vo výške ca. Dôchodok zvyšuje vyšší príjem z čoho sa vyráta aj vyšší vymeriavací základ a tým aj vyšší dôchodok. Živnostníci, ktorý podávali a podávajú daňové priznania a majú nedoplatky na poistnom za uplynulé daňové obdobie, si samozrejme aj zvyšujú dôchodok.
Dôchodcovské dávky podliehajú zdaneniu ako príjem zo závislého pomeru. Dôchodcom je ale automaticky pri daňovom zúčtovaní uplaňovaný daňový bonus vo výške 1.002,00Eur pri výške dôchodku do 21.245,00Eur.
O dôchodok sa žiada v krajine, v ktorej žiadateľ v čase podania žiadosti žije t.z. osoba s bydliskom na Slovensku žiada o dôchodok v pobočke soc. poisťovne v mieste svojho bydliska. V žiadosti uvedie krajiny, v ktorých bol dôchodkovo poistený. Nie je potrebné predkladať potvrdenia o poistení z iných štátov. Ak však žiadateľ o dôchodok má potvrdenie inštitúcie sociálneho poistenia štátu, v ktorom platil dôchodkové poistenie, môže ho príslušnej sociálnej poisťovni predložiť v konaní o nároku na dôchodkovú dávku. To vybavovanie penzie urýchli.
Prečítajte si tiež: Porovnanie dôchodkov na Slovensku
Jedná sa o pripoistenie, kde sa môže pripoistiť každá povinne, alebo dobrovoľne poistená osoba v sociálnom poistení. Pripoistenie vedie k dodatočnej penzii, ktorá bude vyplácaná po dosiahnutí dôchodkového veku mesačne popri hlavnej penzii. Je to obdobný druh penzijného pripoistenia ako sú ponúkané v súkromných poisťovacích spoločnostiach. Na rozdiel od súkromným spoločností sa dávky z tohto pripoistenia vyplácajú 14 krát ročne. Poistné sa zhodnocuje tak ako bežné poistné v penzijnom poistení. Pripoistenie je možné uzatvoriť v každom veku. Maximálna výška ročného poistného je suma vo výške 12 900,00eur. Dávky z pripoistenia podliehajú čiastočne daňovej úľave. Zdaňuje sa len 25% z celkovej dávky. Poistné je možné zaradiť medzi daňové výdavky. V prípade úmrtia prechádza časť poistenia na pozostalých. O toto pripoistenie nie je potrebné požiadať. Ak napríklad vo veku 40 rokov zaplatíte raz 1 000 eur, vo veku 65 rokov dostanete na ročnom dôchodku o približne 120 eur viac. Vložená suma sa Vám vráti vo forme dôchodku už za necelých 9 rokov. Každý, kto vo veku 50 rokov zaplatí 1 000 eur, dostane na dôchodku o približne 95 eur ročne viac. Vložená suma sa Vám vráti vo forme dôchodku už za necelých 11 rokov.
V prípade priznania dôchodku v Rakúsku a súčasne aj poberania dôchodku na Slovensku, je poberateľovy z celej sumy dôchodku (Rakusko+Slovensko) stiahnuté za každý mesiac 6% na zdravotné poistenie v Rakúsku, a to počas celej doby aktívnej rakúskej živnosti. Po odhlásení živnosti sa už zdravotné poistenie z dôchodku neplatí. Živnostníci v Rakúsku, ktorý už poberajú dôchodok na Slovensku, by si mali preto prerátať, kedy už môžu požiadať o dôchodok v Rakúsku, aby sa nestalo, že budú síce poberať dôchodok v Rakúsku, ale po stiahnutí poistného na zdr.
Pre živnostníkov v Rakúsku, ktorý už poberajú dôchodok na Slovensku, by si mali preto prerátať, kedy už môžu požiadať o dôchodok v Rakúsku, aby sa nestalo, že budú síce poberať dôchodok v Rakúsku, ale po stiahnutí poistného na zdr. Pre živnostníkov v dôchodcovskom veku, ktorí napriek nároku na dôchodcovské dávky o tieto nepožiadali, platí od Januára 2017 úľava na penzijnom poistení vo výške 50% ich mesačných platieb. Poistencovi sa ale do penzie započítava plná suma poistenia, keďže tých ďalších 50% za poistenca uhrádza penzijný fond. Táto úľava je možná max. Pre živnostníkov, ktorí nepodávajú daňové priznanie v rakúsku je mesačná platba v penzijnom poistení pre rok 2025 vo výške 101,95 Eur t.z. mesačná úľava je vo výške 50,97eur. Z toho dôvodu je už teraz potrebné prehodnotiť okamžité podanie žiadosti o dôchodok, ak naň vznikne nárok. Od dátumu podania žiadosti o dôchodok zaniká nárok na túto úľavu. Ak bude teda dôchodcovská mesačná dávka nižšia ako vyššie spomenutá úľava, je lepšie o dôchodok nepožiadať a po dobu troch rokov platiť polovičné poistné do penzijného poistenia. Ak sa stane, že dôchodcovská dávka by bol vyššia, je potrebné požiadať o dôchodok, pretože dôchodok sa spätne nevypláca a nevyplatené dávky prepadnú.
Rakúsky dôchodkový systém bude v najbližších rokoch pravdepodobne musieť podstúpiť výraznú zmenu. Podľa odborníkov z neho starnúce obyvateľstvo a nízka pôrodnosť robia pri súčasnej výške dôchodkov neudržateľný systém. Vlani naň štát minul zhruba 13,5 HDP, konštatuje portál finreport.sk. Rakúsky štátny dôchodkový systém je financovaný z príspevkov zamestnávateľa a zamestnanca. Tie sú na úrovni 10,25 % zo zárobku pre zamestnancov a 12,55 % pre odvody zamestnávateľa. Dávky môžu byť až na úrovni 80 % priemerného celoživotného zárobku jednotlivca, ak prispieval najmenej 45 rokov. Zákonný vek odchodu do dôchodku je 65 rokov pre mužov. Pre ženy je 60 rokov a od roku 2024 do roku 2033 sa bude postupne zvyšovať na 65 rokov.
Výrazný je rozdiel medzi penziami mužov a žien. Ešte vyšší priemerný dôchodok získavajú dôchodcovia v Rakúsku, kde v roku 2013 tvoril 1132 eur, z toho u mužov 1466 eur a u žien 886 eur. Ide však rovnako len o hrubé sumy. Z dôchodku sa u nášho južného suseda platí zdravotné poistenie vo výške 5,1 %, je tiež zdanený daňou z príjmu. Tá je v Rakúsku progresívna, pohybuje sa od nulovej sadzby pri ročnom príjme do 11.000 eur až po 50 % pri príjme nad 60.000 eur ročne. Vo Švajčiarsku sa výška dôchodku aktuálne pohybuje, v závislosti od predchádzajúceho príjmu, od 1175 do 2350 švajčiarskych frankov. Dolná hranica sa týka priemerných ročných príjmov do 14.100 CHF, horná je limitom pri príjmoch nad 84.600 CHF. Na Slovensku predstavoval podľa údajov Sociálnej poisťovne priemerný dôchodok koncom vlaňajška 400,18 eura. V Nemecku sa napríklad z dôchodkov odvádza zdravotné poistenie, ako aj tzv. príspevok na starostlivosť. Na zdravotné poistenie zaplatí dôchodca odvod 7,3 %, zároveň platí ešte 2,35-% príspevok na starostlivosť. Z dôchodku sa mu tak na odvody sťahuje spolu 9,65 %. Podľa údajov nemeckého ministerstva práce a sociálnych vecí tvoril priemerný dôchodok v krajine v roku 2013 približne 775 eur.
Prečítajte si tiež: Maďarský dôchodkový systém