
Dôchodkový systém je kritickou súčasťou sociálneho zabezpečenia každého štátu, a Maďarsko nie je výnimkou. Tento článok sa zameriava na priemerný starobný dôchodok v Maďarsku, analyzuje súčasnú situáciu, nedávne zmeny a budúce výzvy, ktoré ovplyvňujú maďarských dôchodcov.
V roku 2022 maďarská vláda pod vedením premiéra Viktora Orbána oznámila zvýšenie dôchodkov o päť percent. Toto opatrenie bolo prijaté s cieľom zmierniť dopady inflácie na dôchodcov. Rast dôchodkov je naviazaný na očakávanú infláciu, čo znamená, že v prípade vyššej inflácie môže dôjsť k ďalšiemu navýšeniu. Okrem toho maďarskí penzisti mali v roku 2022 dostať aj 13. dôchodok a jednorazový dôchodkový bonus vo výške približne 80-tisíc forintov (218,59 eura).
Zamestnanci, ktorí v Maďarsku zarábajú priemernú mzdu, môžu očakávať dôchodok na úrovni 94 % ich predchádzajúcej výplaty.
Rovnako ako mnoho iných krajín v strednej Európe, aj Maďarsko čelí demografickým výzvam, ktoré majú významný vplyv na udržateľnosť dôchodkového systému. Hlavným problémom je nízka pôrodnosť, ktorá vedie k zmenšovaniu populácie v produktívnom veku. Ak by sa populácia nemala zmenšovať, muselo by na jednu ženu pripadať aspoň 2,1 narodeného dieťaťa. V Maďarsku, podobne ako na Slovensku, je však fertilita výrazne nižšia.
Tento trend má za následok, že na čoraz širšiu skupinu dôchodcov pripadá čoraz menej ľudí v produktívnom veku. Pomer medzi pracujúcimi a dôchodcami sa neustále zhoršuje, čo vytvára tlak na financovanie dôchodkového systému.
Prečítajte si tiež: Faktory ovplyvňujúce dôchodky
Situácia v okolitých krajinách je podobná. V Poľsku vládna strana rozhodla o znížení veku odchodu do dôchodku zo 67 rokov na 65 rokov pre mužov a 60 rokov pre ženy. V Česku určili strop odchodu do dôchodku na 65 rokov. Na Slovensku sa vek odchodu do dôchodku postupne zvyšuje a v súčasnosti ľudia odchádzajú do penzie pod určenými limitmi. K veku 65 rokov by sa mali prepracovať až o niekoľko rokov (napríklad ľudia narodení v roku 1974). Na Slovensku by ľudia narodení v tomto roku išli do penzie až ako 70-roční.
V Česku sa už v súčasnosti na dôchodky používa časť daňových príjmov. V budúcnosti bude tento tlak narastať, pretože v stredoeurópskom regióne výrazne klesla pôrodnosť a je naďalej nízka.
Vzhľadom na demografické výzvy a tlak na financovanie dôchodkového systému je potrebné prijať opatrenia na zabezpečenie jeho udržateľnosti. Jedným z riešení je zvýšenie veku odchodu do dôchodku. Ďalším možným riešením je zvýšenie príspevkov do dôchodkového systému, čo by však mohlo mať negatívny dopad na zamestnanosť a konkurencieschopnosť.
Výraznému zúženiu skupiny pracujúcich spôsobenému prepadom pôrodnosti možno zabrániť jediným spôsobom - masívnou migráciou zo zahraničia. Tej však obyvatelia štátov V4 nielenže nie sú naklonení, ale ju rázne odmietajú.
Potreba meniť dôchodkovú legislatívu je evidentná. Politici môžu v súčasnosti predkladať dôchodkové opatrenia a nápady bez obáv, že by na ne museli zháňať financie. Na strane druhej, už dnes nestačia sociálne odvody na starobné penzie pokryť reálne dôchodkové náklady a štáty do systému „prehadzujú“ peniaze vyzbierané z iných odvodov a daní.
Prečítajte si tiež: Porovnanie dôchodkov na Slovensku
Budúcnosť dôchodkového systému v Maďarsku závisí od schopnosti vlády prijať účinné opatrenia na riešenie demografických výziev a zabezpečenie jeho udržateľnosti. Je potrebné nájsť rovnováhu medzi zabezpečením adekvátnych dôchodkov pre súčasných a budúcich dôchodcov a finančnou udržateľnosťou systému.
O trochu lepšie by malo byť v tomto ukazovateli len Maďarsko, kde demografická kríza trvá síce dlhšie, ale má plynulejší priebeh a pokles pôrodnosti nebol taký prudký.
Prečítajte si tiež: Viac o priemernom evidenčnom počte zamestnancov