
Tento článok sa zameriava na vývoj priemerného dôchodku na Slovensku od roku 1989, analyzuje jeho rast, kúpnu silu a porovnáva ho s vývojom v Českej republike a priemerom Európskej únie. Skúma tiež zmeny vo výdavkoch dôchodcov a faktory, ktoré ovplyvňujú ich životnú úroveň.
Proces transformácie z centrálne riadenej ekonomiky na trhovú ekonomiku od roku 1990 bol pre obe krajiny, teda Slovensko aj Česko, veľkou výzvou. Od 1. januára 1993 sa s touto výzvou museli pasovať samostatne. Po rokoch môžeme konštatovať, že sme šťastnejší, bohatší, žijeme dlhší život, sme vzdelanejší a máme aj čistejšie prostredie. Zároveň priepasť voči Západu v mnohých oblastiach zostáva naďalej značná a ani v dobiehaní úrovne Českej republiky nie sme zatiaľ úspešní. Posledné roky navyše v porovnaní so Západom priniesli aj stagnáciu celkovej ekonomickej úrovne.
Slovenská republika má v súčasnosti necelých 5,5 mil. obyvateľov, čo je len mierne viac ako polovica počtu obyvateľov v Česku. Výrazne odlišný trend bol ale 30 rokov pred rozdelením krajín, kedy za obdobie 1963 - 1993 na území Slovenska vzrástla populácia o 24 % a v ČR o 7 %. Z hľadiska vekovej štruktúry obyvateľstva sa v oboch krajinách za posledných 30 rokov znížil podiel detí do 15 rokov a vzrástol počet ľudí nad 65 rokov. Dožívame sa o niečo dlhšie ako v roku 1993, ale ČR sa nám vzďaľuje. V strednej dĺžke života podľa posledných dostupných údajov za Českom zaostávame ako v štatistike mužov, tak aj žien. V roku 1993 sa ženy na Slovensku dožívali v priemere o niečo dlhšie ako v Česku, avšak po takmer tridsiatich rokoch už to neplatí. Zároveň u mužov došlo k výraznejšiemu nárastu rozdielu v dĺžke života v prospech ČR. Trend na Slovensku je pozitívny a v porovnaní s rokom 1993 žijú ženy dlhšie o 1,5 roka a muži až o takmer 3 roky.
Zatiaľ čo trend migrácie je v oboch krajinách podobný, objem sa výrazne líši. V oboch krajinách prevažuje počet prisťahovaných nad vysťahovanými, no v ČR je ich násobne viac. Na Slovensku a v Česku bola miera vysokoškolsky vzdelaných mladých ľudí výrazne nižšia, než je tomu v súčasnosti. Podiel vysokoškolsky vzdelaných sa medzi uvedenými rokmi podľa dostupných štatistík výrazne zmenil a aktuálne dosahuje výrazne vyššie percento.
Slovensku sa v období pred finančnou krízou darilo dobiehať západnú aj českú ekonomickú úroveň, v posledných rokoch však stagnujeme. Štartovacia pozícia Slovenska (podobne ako Maďarska a Poľska) nebola v prvých rokoch existencie Slovenska dobrá, keď v roku 1995 hrubý domáci produkt na obyvateľa v parite kúpnej sily nedosahoval ani polovicu krajín dnešnej EÚ 27. Nezaostávali sme len za krajinami EÚ 27, ale aj za Českom, ktoré už v tomto období dosahovalo 77,9 % úrovne krajín EÚ 27. Medzi rokmi 2000 a 2010 však Slovensko zaznamenalo výrazný pokrok, keď sa dotiahlo na 76,7 % priemeru EÚ 27 a zhruba 90 % českej úrovne a výraznejšie predbehlo aj Maďarsko a Poľsko. Údaje po roku 2015 dokonca naznačujú vzďaľovanie sa od priemeru EÚ 27.
Prečítajte si tiež: Faktory ovplyvňujúce dôchodky
Rast HDP sa pretavil aj do rastu priemernej mzdy v stálych cenách, ktorá sa medzi rokmi 1993 a 2021 zhruba zdvojnásobila. Podobne priemerný starobný dôchodok dosiahol zhruba 1,9-násobok úrovne z roku 1993. Znázornenie rozdielov v rokoch 1993 a 2021 z hľadiska miezd je možné vyjadriť aj prostredníctvom počtu tovarov, ktoré by si mohol spotrebiteľ za priemernú mesačnú mzdu v danom období zakúpiť. Z tohto hľadiska je kúpyschopnosť na Slovensku výrazne vyššia než bola v roku 1993, kedy jedna priemerná mzda napr.
Okrem nárastu reálnej mzdy však vzrástlo aj zadlženie domácností. Podľa dostupných údajov na Slovensku narástol dlh domácností od roku 1995 o 30 p. b. Zadĺžil sa aj štát. V roku 1995 sme verejný dlh mali o niečo vyšší ako 20 % HDP. Odvtedy dlh k veľkosti ekonomiky narástol 3-násobne a za rok 2021 už presahuje maastrichtskú hranicu 60 % HDP. Ani v ČR neostal dlh na úrovniach ako na začiatku existencie samostatného štátu.
Slovensko malo horšiu východiskovú pozíciu aj v prípade trhu práce. Ekonomická transformácia zasiahla Slovensko výraznejšie a v roku 1993 dosiahla miera nezamestnanosti na Slovensku 14,4 %, čo bolo trikrát viac než v ČR. Aj ďalší vývoj na Slovensku bol problematický, keď na prelome storočí sa miera nezamestnanosti približovala k 20 %. Nasledoval však postupný pokles, ktorý len dočasne prerušila finančná kríza a jej následky v rokoch 2008 - 2010 a pandémia v rokoch 2020 a 2021. Miera nezamestnanosti tak dosiahla historické minimum počas existencie samostatnej republiky v predpandemickom roku 2019 na úrovni 5,7 %.
Slovensko za dobu svojej existencie spravilo výrazný pokrok aj v oblasti životného prostredia. Podobne ako v prípade Česka došlo medzi rokmi 1990 a 2020 k výraznému poklesu vystavenia prachovým časticiam PM2,5. Slováci vyprodukujú menej emisií skleníkových plynov než priemerný obyvateľ EÚ 27 a výrazne menej než Česi. K najväčšiemu pokroku v tejto oblasti však došlo medzi rokmi 1990 a 1994, čo súviselo s transformáciou ekonomiky.
Na Slovensku panuje vyššia dôvera vo väčšinu sledovaných inštitúcii. V roku 2017 tvorili výnimku len polícia, právny systém a systém zdravotnej starostlivosti. Medzi rokmi 1990 a 2017 sa rozdiel medzi dôverou v dané inštitúcie v SR a ČR ešte zväčšil v prospech Slovenska, okrem troch spomínaných oblastí. Najmarkantnejšia zmena rozdielu dôvery medzi SR a ČR bola zaznamenaná vo vzťahu k EÚ. V roku 2017 mali občania SR najväčšiu dôveru v armádu a vzdelávací systém, pričom občania ČR najviac dôverovali v zdravotnícky a vzdelávací systém. Najnižšiu dôveru mali občania SR v roku 2017 v právny systém a tlač. Pre občanov ČR to bol parlament a cirkev. Avšak dôvera v právny systém a tlač v SR je stále takmer dvojnásobná oproti dôvere v parlament a cirkev v ČR. Občania SR viac dôverujú skúmaným inštitúciám ako ľuďom. Podiel ľudí, ktorí si myslia, že vo všeobecnosti je možné ľudom dôverovať sa na Slovensku po prepade medzi rokmi 1990 - 2008 (viď graf č. 19) v roku 2017 dostal na približne rovnakú úroveň ako v roku 1990. Aj keď je SR v roku 2017 na tom takmer rovnako ako ČR, dôvera voči ľuďom sa nepribližuje a stále výrazne zaostáva za západnými krajinami a predovšetkým za Škandináviou.
Prečítajte si tiež: Maďarský dôchodkový systém
Slovensko aj Česko ešte čaká dlhá cesta v priblížení sa v miere tolerancie k minoritám a migrantom ku krajinám západnej Európy. Podľa posledných dostupných údajov z roku 2017 až 44 % opýtaných v SR a 59 % v ČR by si za suseda neželalo mať imigranta alebo pracovníka zo zahraničia. Homosexuálov by si za suseda neželalo mať 38 % v SR a 23 % v ČR. Vnímanie role žien v spoločnosti po fáze približovania sa ku západným krajinám, podľa posledných dostupných dát za rok 2017, zaradilo spiatočku. Zároveň prevláda súhlas, že pri nedostatku pracovných miest majú muži väčšie právo na prácu ako ženy. Za ostatných 30 rokov sa zväčšil rozdiel medzi SR a ČR v podiele ľudí, ktorí považujú za veľmi dôležité, aby sa dieťa doma naučilo slušnosti, resp. tolerovať a rešpektovať ostatných. Výrazný pozitívny posun od roku 1990 nastal vo vnímaní svojho zdravotného stavu ako dobrého a v podiele ľudí, ktorí sa cítia šťastní.
Aj 25 rokov po nežnej revolúcii panuje v spoločnosti dilema o tom, kedy sa žilo lepšie. Dôchodcovia ako pamätníci často v dobrom spomínajú na stav pred rokom 1989. A z ekonomického hľadiska majú pravdu. Aj keď teraz si môžu v obchodoch viac vyberať či cestovať, kam chcú, na rozdiel od minulosti nemajú za čo. V roku 1989 bol priemerný dôchodok 1 639 Kčs a senior bol väčší „kráľ“ ako teraz, keď priemerná penzia dosahuje takmer 400 eur. Po prepočte na terajšiu úroveň cien totiž korunový dôchodok v prepočte vychádza až na 419 eur. Seniori teraz míňajú až 37 percent z penzie na bývanie a energie a pred 25 rokmi dávali na tento účel len 16 percent. Navyše za lieky sa nedoplácalo, rekreácie boli dotované, a tak si penzista mohol dopriať inde. Kým priemerný zamestnanec dosiahol už v roku 2007 v pomere k cenám úroveň mzdy z roku 1989, dôchodcovia lepšie časy necítia. Aj preto berú vianočný dôchodok či vlaky zadarmo ako istú formu kompenzácie.
Ak by politikom šlo o to, aby dôchodcovia životnou úrovňou napredovali, musel by sa zmeniť spôsob valorizácie penzií. Aj keď príjmy mladých rodín môžu už byť v prepočte k cenám na úrovni roka 1989, hlavný rozdiel je v bývaní. Kým za socializmu mali rodiny byty takmer zadarmo, teraz sú rodiny zaťažené hypotékami, ktoré musia splácať často až 30 rokov. Mladé rodiny, ale ani dôchodcovia preto spokojní nie sú. Pravdou navyše je, že na priemerný dôchodok mnohí penzisti nedosiahnu. Napríklad slovenské ženy dôchodkyne majú priemerný dôchodok len 298 eur, slovenskí muži dôchodcovia majú priemer 408 eur a celkový priemer dôchodkov na Slovensku, sólo dôchodkov, zdôrazňujem, je 336 eur. Čiže žiadnych takmer 400 eur. V porovnaní s rokom 1989 vynakladajú dnešní dôchodcovia výrazne väčšiu časť svojich výdavkov na bývanie a zdravie. Dôchodcovia míňajú v súčasnosti rovnakú sumu na kultúru a rekreáciu ako pred rokom 1989. Ich výdavky do tejto oblasti predstavujú takmer 8 percent z celkových mesačných výdavkov. Keď sa ale pozrieme na absolútne čísla, tak na túto oblasť vynakladajú seniori okolo 22 eur mesačne, čo je približne 260 eur ročne. V súčasnosti sa starobné dôchodky valorizujú o pevnú sumu. Tá sa počíta na základe vývoja cien a miezd v ekonomike. Za ostatných 25 rokov dosahovali priemerné starobné dôchodky na Slovensku rádovo 43 až 54 percent z priemernej mzdy v danom roku. Od roku 1991 však priemerná výška starobného dôchodku nikdy neprekročila polovicu priemernej mzdy v ekonomike. Do nastavovania výšky dôchodku pre budúci rok sa vo väčšej miere premieta práve cenový vývoj. Jeho váha sa zároveň bude až do roku 2017 každým rokom zväčšovať. Od roku 2018 vstúpi do hry pri valorizácii dôchodkov už len dôchodcovská inflácia. Priemerná domácnosť s dvoma nezaopatrenými deťmi má iný spotrebný kôš ako domácnosť dôchodcov. Zvyšovanie penzií o tzv. Nie každá domácnosť má ale svoje výdavky rozdelené v rovnakej štruktúre ako akási modelová tabuľková domácnosť. Zároveň treba počítať s ročným sklzom.
Prečítajte si tiež: Viac o priemernom evidenčnom počte zamestnancov