
Návšteva lekára je neoddeliteľnou súčasťou života každého človeka. Ak však táto návšteva zasahuje do pracovného času, vznikajú otázky týkajúce sa nároku na pracovné voľno, náhrady mzdy a povinností zamestnanca voči zamestnávateľovi. Tento článok sa zameriava na podrobné vysvetlenie práv a povinností zamestnancov a zamestnávateľov v súvislosti s návštevou lekára počas pracovnej doby na Slovensku, vrátane otázok stravných lístkov a iných nárokov.
Zákonník práce, konkrétne § 141, upravuje prekážky v práci na strane zamestnanca a nárok na pracovné voľno. Podľa tohto ustanovenia má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení, ak toto vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.
Zamestnanec má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, ktorý zahŕňa samotné vyšetrenie alebo ošetrenie, čakanie pred vyšetrením a nevyhnutnú cestu tam a späť. Určenie rozsahu vyšetrenia a ošetrenia je v kompetencii príslušného lekára.
Dôležité je, že zamestnávateľ nemôže zamestnancovi preplatiť len pol dňa návštevy u lekára, ak mal celodennú prekážku v práci. Ak lekár určí, že je potrebné dodržať určitý režim v súvislosti s absolvovaným vyšetrením alebo ošetrením, zamestnávateľ je povinný to akceptovať.
Zamestnávateľ môže v pracovnom poriadku bližšie konkretizovať, čo bude vyžadovať od zamestnancov v prípade vzniku dôležitej osobnej prekážky v práci. Môže vypracovať napríklad tlačivo žiadosti o pracovné voľno.
Prečítajte si tiež: Benefity pre držiteľov preukazu ZŤP so zrakovým postihnutím
Zamestnanec má nárok na 7 dní v kalendárnom roku na vyšetrenie a 7 dní na sprevádzanie k lekárovi. Tento nárok sa nevzťahuje len na zamestnanca, ale aj na sprevádzanie rodinného príslušníka.
Zákonník práce definuje rodinného príslušníka ako manžela, manželku, vlastné deti, deti zverené do starostlivosti, rodičov, starých rodičov, vnukov a súrodencov. Rodinným príslušníkom je aj rodič, a nie je podmienkou, aby zamestnanec s ním žil v spoločnej domácnosti. Strýko, ktorý s zamestnancom nežije v spoločnej domácnosti, sa za rodinného príslušníka na účely tohto pracovného voľna nepovažuje.
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno aj na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie. Ak sprevádzajú rodinného príslušníka obaja rodičia, nárok na náhradu mzdy bude mať vždy len jeden sprevádzajúci. Nie je pravda, že k lekárovi musí ísť s dieťaťom výlučne rodič, spravidla stačí písomné poverenie zákonného zástupcu, takže môže ísť aj starý rodič.
Zamestnávatelia majú povinnosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré vyplývajú zo Zákonníka práce a zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Náklady spojené so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný znášať zamestnávateľ.
Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi osobný ochranný pracovný prostriedok na používanie, ak nebezpečenstvo nemožno vylúčiť ani obmedziť technickými prostriedkami, prostriedkami kolektívnej ochrany ani metódami a formami organizácie práce. Rozsah a podmienky poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov ustanovuje nariadenie vlády SR č. 395/2006 Z. z.
Prečítajte si tiež: Výhody pre držiteľov preukazu ZŤP na Slovensku
Význam a dôležitosť pitného režimu na pracoviskách je zakotvená v zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia nepriaznivé účinky faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy na zdravie zamestnancov na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru. Náklady zamestnávateľa spojené so zabezpečením pitného režimu svojich zamestnancov, ak to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, sú daňovým výdavkom.
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pre svojich zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu na základe výsledkov lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci. V zmysle § 138 ods. 2 zákona č. 311 / 2001 Z. z. Ide o prekážku v práci z dôvodu všeobecného záujmu. Ak zamestnanec o tejto prekážke vopred vie, je povinný v zmysle § 144 ods. 1 Zákonníka práce svojho zamestnávateľa požiadať o pracovné voľno. Ak o nej vopred nevie, má o nej upovedomiť zamestnávateľa bez zbytočného odkladu, t.j. najskôr ako je to pre zamestnanca možné.
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi stravné lístky, ak odpracoval viac ako 4 hodiny denne. Ak zamestnanec odpracuje viac ako 11 hodín denne, má nárok na ďalší stravný lístok.
Prečítajte si tiež: Informácie zo školy a od lekára