
Výška starobných dôchodkov na Slovensku často nezodpovedá predstavám občanov o zabezpečenom živote v penzii. Mnohí dôchodcovia sa tak musia uskromňovať alebo si hľadať alternatívne zdroje príjmu. Dôležitým aspektom je aj finančné plánovanie, ktoré môže seniorom pomôcť lepšie hospodáriť s obmedzenými prostriedkami.
Podľa odborníkov výška starobných dôchodkov dlhodobo nezodpovedá predstavám Slovákov. Väčšina dôchodcov sa musí spoliehať na dôchodok zo Sociálnej poisťovne, pričom možnosti príjmov sa im znižujú.
Dôchodcovia patria medzi najohrozenejšie skupiny obyvateľstva z hľadiska exekúcií. Dôchodok sa totiž považuje za príjem, ktorý podlieha riziku exekúcie.
Prieskumy ukazujú, že Slováci si na dôchodku najviac želajú dobrý dôchodok a možnosť užiť si ho. Takmer polovica respondentov sa chce venovať vnúčatám a rodine, viac než tretina svojim záľubám a mnohí túžia cestovať a spoznávať svet. Tieto ciele sú však závislé od úspor dôchodcu.
Finančné plánovanie je najdôležitejším krokom pri spravovaní financií v penzii. Platí pri ňom približne rovnaké zásady ako pri aktívne pracujúcich ľuďoch, no s jedným významným rozdielom: v dôchodcovskom veku je každá finančná chyba veľmi nebezpečná.
Prečítajte si tiež: Kto musí podať daňové priznanie?
Adresnosť (cielenosť) je princíp, ktorý zdôrazňuje základnú úlohu štátu, a to pomáhať tam, kde je to potrebné a nemíňať zdroje tam, kde to potrebné nie je. Je na ďalšiu diskusiu, ako veľmi má sociálna politika sledovať aj iné ciele, než len pomoc v ťažkých životných situáciách spojených so stratou príjmu alebo nízkymi príjmami.
Systém dávok, príspevkov a podpôr nad rámec sociálneho a zdravotného poistenia tvorí objem asi 4,3 mld. eur. Systém obsahuje množstvo rôznych dávok - niektoré sú viazané na príjem a aktivitu (daňový bonus na dieťa), iné na zdravotný stav (príspevky na kompenzáciu ŤZP) a ďalšie sú plošné (13. dôchodok).
Na 30% rodín s najnižšími príjmami štát vynakladá 1,4 mld. eur, čo je v relatívnom vyjadrení len mierne viac ako 1,7 mld. eur vynakladaných na 40% rodín nachádzajúcich sa v strede príjmovej distribúcie a tiež len o málo viac ako 1,1 mld. Väčšina výdavkov smerujúca k vyššie príjmovým rodinám ide najmä cez prídavky na deti, 13. dôchodok a daňový bonus, ktoré boli zamýšľané ako plošné dávky.
Prípadné zvýšenie adresnosti si nevyžaduje nevyhnutne dramatické škrty. Ide skôr o to, aby pravidlá nároku na pomoc vychádzali z vopred jasne definovaných princípov - napríklad vo väčšej miere aj z príjmovej a majetkovej situácie rodiny. Diskusia o adresnosti je zložitá, no potrebná.
Platí, že ucelený systém adresnosti nie je možné zaviesť v podmienkach Slovenska okamžite. Bude potrebné sa v prvej fáze zmieriť so zjednodušeniami, s vedomými nedostatkami, ktoré bude potrebné riešiť v ďalšom období a neustále. Nejde len o aktuálne hľadanie úspor, ale aj o to, ako zabezpečiť dôveru v sociálny systém a v jeho udržateľnosť.
Prečítajte si tiež: Príspevok na kompenzácie a príjem
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca pre daňovníkov s príjmami zo zahraničia
tags: #príjmy #a #výdavky #dôchodcov #štatistiky