Finančná gramotnosť Slovákov: Dôchodky, štatistiky a investičná neistota

Finančná gramotnosť je kľúčová pre zabezpečenie stabilnej budúcnosti, no štatistiky Slovákov v tejto oblasti nie sú príliš povzbudivé. Mnohí Slováci majú len základné znalosti o financiách a len malá časť sa v tejto oblasti skutočne vyzná. Situácia sa komplikuje aj v súvislosti s prípravou na dôchodok, kde mnohí spoliehajú na štát a nemajú dostatočné úspory.

Klesajúca investičná gramotnosť

Vedomosti Slovákov o investovaní sa zhoršujú. Investičná gramotnosť Slovákov poklesla a dostala sa na úroveň 94,4 bodu, čo je pokles o 4,7 bodu oproti predchádzajúcemu roku. Index investičnej gramotnosti, ktorý meria, ako ľudia rozumejú investíciám a ako dokážu prijímať správne rozhodnutia pri zhodnocovaní svojich peňazí, sa tak vzďaľuje od východiskovej hodnoty 100 bodov z roku 2021.

Horšou správou je, že najslabšie vedomosti majú ľudia vo veku 36 až 44 rokov, ktorí dosiahli iba 87,7 bodu. Najlepšie výsledky dosahuje veková skupina 54 - 65 rokov (105,2 b), ale aj tu sa čísla zhoršili.

Anetta Čaplánová z Katedry ekonómie Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave upozorňuje na to, že mladí ľudia musia robiť zložité finančné rozhodnutia a ich znalosti v oblastiach ako menové kurzy, zložené úročenie či diverzifikácia sú na kriticky nízkej úrovni. Podľa nej je nevyhnutné, aby sa finančná gramotnosť dostala do popredia výučby ako praktická zručnosť.

Investičná gramotnosť klesá naprieč úrovňami dosiahnutého vzdelania. Ľudia, ktorí ukončili iba základnú školu, dosiahli iba 61,1 bodu. Vyššiu investičnú gramotnosť majú muži (106,5 b) než ženy (82,5 b), v oboch prípadoch išlo o pokles.

Prečítajte si tiež: Nemocenské dávky z Rakúska: Kompletný návod

Z hľadiska regiónov dosahuje najlepšie čísla Bratislavský kraj (113,1 b). Platí, že čím väčšia obec, tým vyššia gramotnosť. Ľudia, ktorí sa považujú za skúsených investorov, vykázali nižšiu úroveň vedomostí než tí s menším sebavedomím.

Zhruba tri štvrtiny Slovákov správne rozumejú inflácii, vzťahu výnos-riziko a rozdielu medzi sporením a investovaním. Zložitejšie témy im však robia problémy. Ľuboš Pavelka, nezávislý ekonóm s dlhoročnou bankovou a pedagogickou praxou na Ekonomickej univerzite v Bratislave, upozorňuje na to, že nepochopenie princípu zloženého úročenia môže ľuďom spôsobovať ťažkosti pri porozumení zhodnocovania vkladov a splátok úverov.

Martin Luňáček, výkonný riaditeľ Portu, upozorňuje, že na Slovensku je vývoj investičnej gramotnosti nezávislý na makroekonomických javoch.

Dôchodková realita a finančná neistota

Nízka investičná gramotnosť Slovákov sa môže negatívne prejaviť aj v ich finančnom zabezpečení na dôchodok. Vyše polovica opýtaných by chcela penziu v rozmedzí 801 až 1200 eur. Michal Mešťan, dekan Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela, upozorňuje, že mnohí si na dôchodku budú musieť vystačiť s výrazne nižším príjmom, ak si sami na starobu nič neodložia a budú sa spoliehať iba na štát. Takýchto ľudí je podľa prieskumu vyše 30 %. Platí to i pre živnostníkov, z ktorých 28,6 % si momentálne na starobu nešetria.

Ďalšia významná skupina respondentov si na starobu odkladá iba nižšie sumy, ktoré nemusia na badateľné prilepšenie k penzii stačiť. Štát poskytuje absolútne nedostatočné daňové stimuly pre dobrovoľné sporenie v 3. pilieri (doplnkové dôchodkové sporenie). Preto by mal každý počítať s tým, že si na prilepšenie v starobe potrebuje našetriť vyššiu sumu, než by potreboval dnes.

Prečítajte si tiež: Dôchodcovia a dane

S odkladaním si na penziu je dobré neotáľať, a tým je zdravie. Podľa Eurostatu počet rokov života v zdraví stúpol u nás z 52,2 rokov v roku 2011 na 57,3 roka v roku 2022. Až 31,1 % ľudí si myslí, že v plnom zdraví sa dožije maximálne do 60-ky, už teraz nie je v plnej zdravotnej kondícii 21,8 % opýtaných.

Porovnanie s Európou a faktory ovplyvňujúce gramotnosť

Finančná gramotnosť obyvateľov Slovenska sa nezlepšuje a zostáva dlhodobo pod priemerom krajín Európskej únie. Index finančnej gramotnosti, ktorý meria agentúra 2muse pre spoločnosť OVB Allfinanz Slovensko, zostáva na hodnote 50 bodov zo 100. Mladí ľudia sú na tom vo finančnej gramotnosti horšie ako seniori a ženy majú horšie vedomosti ako muži.

Pri otázkach týkajúcich sa investovania spôsobovali pri prieskume najväčšie ťažkosti. Index finančnej gramotnosti zostavuje prieskumná agentúra 2muse pre OVB na základe série otázok v 5 oblastiach nakladania s financiami od základov týkajúcich sa peňazí a úrokov cez znalosť témy úverov a pôžičiek, rodinného rozpočtu, chápania rizika až po plánovanie dôchodku.

Mladí ľudia do 24 rokov zlepšili svoje výsledky, ale zaostávajú v znalostiach nielen za celoslovenským priemerom, ale aj za najstaršou generáciou nad 65 rokov. Najlepšími znalosťami v oblasti financií disponuje veková skupina 55 - 64 rokov a najhoršími obyvatelia vo veku 45 - 54 rokov. Ženy majú horšie znalosti ako muži.

Geograficky sú na tom dlhodobo najlepšie obyvatelia Bratislavského kraja a podpriemerné znalosti index dlhodobo meria obyvateľom Nitrianskeho a Banskobystrického kraja. Pri otázkach k investovaniu sa ukázali slabšie znalosti pod úrovňou priemernej finančnej gramotnosti. Slabé znalosti v oblasti investovania predstavujú hrozbu pre mladých ľudí, ktorí investujú do kryptomien.

Prečítajte si tiež: Slovenská legislatíva a kúpele

Až 73 % Slovákov hovorí, že má vo zvyku sporiť si, ale až 39 % Slovákov hovorí, že sa im darí šetriť iba málo, kým 39 % hovorí o dostatočnej sume odkladanej pravidelne bokom a zvyšnej približne štvrtine sa nedarí ušetriť nič. Najväčšia skupina Slovákov (26 %) deklaruje, že má odložené bokom financie na 6 a viac mesiacov bežných výdavkov.

Slováci si tradične v otázke financií veria viac, ako ukazujú ich reálne znalosti. Na finančnú gramotnosť nemá žiadny vplyv ekonomický status, naopak, úspešnosť stúpala najmä s vyšším vzdelaním a veľkosťou sídla.

Riešenia a odporúčania

Je dôležité venovať sa vzdelávaniu mladých ľudí a zvyšovať ich finančnú gramotnosť. Projekt "New Notion" (Nová predstava) ukazuje študentom posledného ročníka stredných škôl a mladým ľuďom pred ich blížiacim sa odchodom z detských domovov reálne riziká v oblasti osobných financií. NN SR sa snaží vzdelávať mladých ľudí a zvyšovať ich finančnú gramotnosť.

Katarína Kožíková, senior consultant v Partners Group, vysvetľuje, prečo je dôležité mať železnú rezervu, a ako sa ochrániť pred nežiaducimi finančnými prekvapeniami. Podľa nej je sporenie životne dôležité pre ochranu, stabilitu, prosperitu a efektivitu. Okrem sporenia je nevyhnutné aj investovať, čím sa pripravujeme na rôzne väčšie výdavky v budúcnosti.

Čím skôr začneme investovať, tým lepšie. Väčšina rodičov začína deťom pripravovať finančný kapitál v čase, keď sa narodia. Dôvodom je fakt, že čím viac času investícii poskytnete, tým vyššie zhodnotenie vám prinesie a zároveň o to menšie riziko straty budete podstupovať.

Každý poplatok musí mať svoju logiku a musí byť platbou za pridanú hodnotu, ktorú mi spoločnosť prináša. Ak nehovoríme o prípadoch, keď sú ľudia odkázaní iba na príjem zo sociálnej dávky, ale zarábajú, aspoň 5-10 % z príjmu, by mal byť schopný odložiť každý.

Podľa prieskumu Eurobarometra, až 72 % Slovákov nemá finančnú rezervu schopnú pokryť ich bežné mesačné výdavky ani len na šesť mesiacov. Iba 4 % Slovákov sú si veľmi istí, že na dôchodku budú žiť pohodlne a bez finančných problémov a 29 % sú si trochu istí.

Martin Lindák, ktorý stojí za projektom Ekonómia ľudskou rečou, hovorí, že finančná gramotnosť sa zlepšuje, ale pomaly. Je dôležité si vždy všetko overiť a poriadne čítať zmluvy. Ľudia nevedia riešiť zložitejšie výpočty týkajúce sa hypoték a nevedia, že rozhodujúcim faktorom pri hypotéke je nielen úrok, ale aj ročná percentuálna miera nákladov.

Finančná gramotnosť sa dedí. Deti kopírujú správanie svojich rodičov, a to aj v oblasti financií. Riešením je aj platba kartou a sledovanie výpisu z účtu.

Slovensko sa s finančnou gramotnosťou dospelých na úrovni 48 percent zaraďuje približne do priemeru Európskej únie. Viaceré susedné krajiny však dosahujú vyššie hodnoty, Rakúsko je na úrovni 53 percent, Maďarsko 54 percent a Česká republika 58 percent.

Tomáš Cár priblížil, že dôležitú úlohu zohráva vek. Ľudia mladší ako 50 rokov majú často nižšiu úroveň finančného vzdelania, čo sa môže negatívne odraziť na ich schopnosti budovať si bohatstvo. Výrazné rozdiely, o takmer 20 percentuálnych bodov, sú aj medzi mužmi a ženami, ktoré sú častejšie ohrozené rizikom chudoby.

Väčšina uprednostňuje sporenie v banke alebo investíciu do nehnuteľností, ktoré vnímajú ako hmatateľnú a bezpečnú formu zhodnotenia. Len tretina obyvateľov aktívne investuje, častým dôvodom pre neinvestovanie je obava zo straty peňazí a presvedčenie, že je to len pre bohatých.

tags: #finančná #gramotnosť #Slovákov #dôchodky #štatistiky