Dane z príjmu zo zahraničia: Kompletný sprievodca pre slovenských daňovníkov

S blížiacim sa termínom podania daňového priznania na Slovensku, ktorého tohtoročný termín je 2. apríla, je dôležité, aby si daňovníci boli vedomí svojich povinností a práv, najmä ak majú príjmy zo zahraničia. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o zdaňovaní príjmov zo zahraničia pre slovenských daňovníkov, vrátane dôchodcov a zamestnancov.

Povinnosť podať daňové priznanie

Daňové priznanie k dani z príjmov je povinný podať každý daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2023 presiahli sumu 2 461,41 eura. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňujú všetky príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane z príjmov oslobodené.

Výhodnosť podania daňového priznania pre dôchodcov

Pre poberateľov starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku, ktorí poberali dôchodok k 1. januáru príslušného roka (alebo ho mali spätne priznaný) a mali počas roka zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, z ktorého im zamestnávateľ zrazil preddavky na daň, pričom celkový zdaniteľný príjem nepresiahol sumu 2 461,41 €, je výhodné podať daňové priznanie. V takomto prípade sa daň nevyrubí a neplatí, ak si daňovník neuplatňuje daňový bonus a celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka. Výsledná daň v daňovom priznaní je nula a daňovník má nárok na vrátenie preplatku na dani.

Odporúčaný postup pre dôchodcov

1. Daňovník si vyžiada potvrdenie o príjme od svojho zamestnávateľa (zamestnávateľov).
2. Podá daňové priznanie, v ktorom uvedie svoje zdaniteľné príjmy, zrazené odvody a sumu zrazených preddavkov na daň.
3. Správca dane vráti daňovníkovi daňový preplatok do 40 dní po termíne na podanie daňového priznania.

Dôležité je zdôrazniť, že zamestnávateľ v takýchto prípadoch síce podľa zákona môže vykonať ročné zúčtovanie, ale na základe ročného zúčtovania nie je možné vrátenie preddavkov na daň. Postup podľa § 46a ZDP je možný len pri podaní daňového priznania.

Typy daňových priznaní pre dôchodcov

• Typ A: Ak dôchodca dosiahol iba príjmy zo závislej činnosti (t.j. zo zamestnania na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce).
• Typ B: Ak dosiahol aj iné druhy zdaniteľných príjmov, napr. príjem z prenájmu nehnuteľností, alebo príjem z nepeňažnej výhry, alebo príjem z predaja nehnuteľnosti, alebo príjem z vyplatenia podielového listu.

Nezdaňované príjmy dôchodcov

Dôchodkové dávky vyplácané v SR a dávky rovnakého druhu vyplácané z povinného zahraničného poistenia sú od dane z príjmov oslobodené. Medzi takéto dôchodkové dávky patrí napr.:

Prečítajte si tiež: Kto musí podať daňové priznanie?

• starobný dôchodok
• predčasný starobný dôchodok
• invalidný dôchodok
• vdovský a vdovecký dôchodok
• sirotský dôchodok
• výsluhový dôchodok
• rodičovský dôchodok

Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka pre dôchodcov

Poberateľ dôchodku, ak bol poberateľom tohto dôchodku k 1.1.2023, má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane iba v prípade, že ročná suma vyplateného dôchodku v roku 2023 v úhrne nepresahuje sumu 4 922,82 eura. Potom nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje rozdiel medzi sumou 4 922,82 eura a vyplatenou sumou dôchodku.

Príklad č. 1: Daňovník je k 1.1.2023 poberateľom starobného dôchodku v sume 500 eur mesačne. Za rok 2023 suma dôchodku predstavuje 6000 eur (12 x 500). Daňovníkovi nevzniká nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, nakoľko úhrn dôchodku presiahol sumu 4 922,82 eura.

Príklad č. 2: Daňovník je k 1.1.2023 poberateľom starobného dôchodku v sume 400 eur mesačne. Daňovníkovi vzniká nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v sume 122,82 eura (4 922,82 - 4 800).

Ak sa fyzická osoba stala poberateľom starobného dôchodku v priebehu roka 2023 (nebola poberateľom dôchodku k 1.1.2023), vzniká jej nárok na celú nezdaniteľnú časť vo výške 4 922,82 eura, pokiaľ základ dane nepresiahol sumu 21 754,18 eura.

Ak daňovníkovi - dôchodcovi vznikne nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, môže ju uplatniť len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti alebo z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívne vykonávanej práce, a to v závislosti od vykázaného základu dane.

Prečítajte si tiež: Príspevok na kompenzácie a príjem

Čiastkový základ dane vyčíslený z tzv. pasívnych príjmov (napr. z prenájmu) sa neznižuje o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.

Daňová rezidencia a jej význam

Daňovým rezidentom SR je daňovník, ktorý z dôvodu svojej osobnej príslušnosti k územiu Slovenskej republiky podlieha na tomto území neobmedzenej (celosvetovej) daňovej povinnosti. Podľa § 2 písm. d) bod 1 zákona o dani z príjmov je daňový rezident SR fyzická osoba, ktorá má na území SR trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava.

Ak je daňovník považovaný za daňového rezidenta dvoch zmluvných štátov v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi, dochádza ku konfliktu dvojitej rezidencie. Tento konflikt je potrebné rozriešiť uplatnením rozhraničovacích kritérií, ako je stály byt a stredisko životných záujmov.

Zdaňovanie príjmov zo zahraničia pre rezidentov SR

Rezident SR je povinný vysporiadať si v SR svoj celosvetový príjem, tzn. príjem plynúci zo zdrojov na území SR ako aj príjem zo zdrojov v zahraničí. Zdaňovanie príjmov rezidenta SR, ktoré mu plynuli zo zdrojov v zahraničí, sa v prípade zmluvných štátov riadi príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia a zákonom o dani z príjmov.

Podmienkou uplatnenia zmluvy je preukázanie daňovej rezidencie do termínu výplaty, poukázania alebo pripísania príjmu k dobru daňovníka (rezidenta SR). Ak rezident SR v zdaňovacom období poberal príjmy zo zamestnania vykonávaného v zahraničí, nemôže si sám vybrať štát, v ktorom bude tieto príjmy zdaňovať. V prípade vykonávania zamestnania v zmluvnom štáte je potrebné riadiť sa tiež príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá určí, ktorý štát má právo na zdanenie týchto príjmov.

Prečítajte si tiež: Kapitalizmus s čínskymi charakteristikami

Príjmy zo závislej činnosti vykonávanej v zahraničí

Uvedené pravidlo v zmluvách určuje, že príjmy zo zamestnania sa zdania v štáte skutočného výkonu činnosti (v štáte zdroja). Ak rezident SR vykonával závislú činnosť v zahraničí (napr. v Českej republike u českého zamestnávateľa), príjem za túto činnosť je podľa zmluvy zdaniteľný v zahraničí. Aj napriek tomu, že príjem zo zamestnania v zahraničí podľa zmluvy zdaňuje štát, kde sa závislá činnosť vykonáva, rezident SR má povinnosť uviesť tento príjem v daňovom priznaní podanom v SR.

Príjmy zo závislej činnosti nebudú podliehať zdaneniu v štáte výkonu zamestnania (v zahraničí) v tom prípade, keď rezident SR toto zamestnanie vykonáva v zmluvnom štáte kratšie ako 183 dní v danom roku (resp. v zahraničí je zamestnaný počas jedného obdobia alebo viacerých období nepresahujúcich v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období, ktoré začína alebo končí v príslušnom daňovom roku) a zároveň mu mzdu vypláca slovenský zamestnávateľ, ktorý v zahraničí nemá umiestnenú stálu prevádzkareň).

Príjmy z prenájmu alebo predaja nehnuteľnosti v zahraničí

Rezident SR je povinný po skončení zdaňovacieho obdobia priznať svoje celosvetové príjmy, z tohto dôvodu aj príjem z predaja nehnuteľnosti resp. príjmy z prenájmu nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v zahraničí.

Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti sú v SR podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane do výšky 500 eur. Ak príjmy daňovníka z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí presiahnu sumu 500 eur, do daňového priznania uvedie len príjem nad takto ustanovenú sumu.

Príjmy z predaja nehnuteľnosti sú v zmysle § 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov od dane oslobodené, ak daňovník nehnuteľnosť vlastnil viac ako päť rokov. V daňovom priznaní v SR daňovník (rezident SR) uvádza len príjmy, ktoré sú zdaniteľné v SR.

Príjmy z činnosti umelca alebo športovca v zahraničí

Ak rezident SR v zdaňovacom období dosiahne príjmy z činnosti umelca alebo športovca, ktorú vykonával v zmluvnom štáte v zahraničí, tieto príjmy môžu byť zdanené v zahraničí. Rezident SR je povinný po skončení zdaňovacieho obdobia priznať svoje celosvetové príjmy a preto tento príjem uvedie vo svojom daňovom priznaní podanom v SR.

Výhry a ceny zo zahraničia

Ak rezident SR v priebehu zdaňovacieho obdobia obdržal výhru alebo cenu zo zmluvného štátu v zahraničí, je povinný uviesť tento príjem vo svojom daňovom priznaní podanom v SR, ak tento príjem nie je v SR od dane oslobodený v zmysle zákona o dani z príjmov.

Podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov od dane sú oslobodené výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa zákona č. 30/2019 Z. z. Iné prijaté výhry a ceny sú v SR podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane v hodnote neprevyšujúcej 350 eur za cenu alebo výhru.

Úrokové príjmy zo zahraničia

Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia rezident SR dosiahne úrokové príjmy zo zdrojov v zahraničí, ich zdanenie je závislé najmä od existencie a znenia príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom. Uvedené príjmy je rezident SR povinný uviesť v daňovom priznaní podanom v SR.

Dividendy zo zahraničia

V prípade, že rezident SR v zdaňovacom období obdržal dividendy (podiely na zisku) zo zahraničia, pri ich zdaňovaní sa v prípade zmluvného štátu postupuje v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom a zákonom o dani z príjmov.

Metódy zamedzenia dvojitého zdanenia

Pri zdaňovaní príjmov zo zahraničia sa uplatňujú metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia, ako je metóda vyňatia príjmu alebo metóda zápočtu dane.

Nezdaniteľné časti základu dane

Nezdaniteľné časti základu dane sú sumy, o ktoré si daňovník, ktorý je fyzickou osobou, znižuje základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov podľa § 5 ZDP (príjmy zo závislej činnosti) alebo § 6 ods. 1 a 2 ZDP (príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti). Medzi nezdaniteľné časti základu dane patrí:

• NČZD na daňovníka
• NČZD na manželku (manžela)
• NČZD, ktorou sú príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt a doplnkové dôchodkové sporenie

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

V súlade s § 11 ods. 2 ZDP, ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako 92,8-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia, NČZD ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 21,0-násobku sumy platného životného minima.

V zmysle § 11 ods. 6 ZDP, nárok na NČZD na daňovníka si môže uplatniť každý daňovník, s výnimkou daňovníka, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia.

Výnimkou je aj daňovník, ktorému bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období, ak suma tohto dôchodku vrátane 13. dôchodku je v úhrne vyššia ako suma NČZD na daňovníka. Ak suma dôchodku vrátane 13. dôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa § 11 ods. 2 ZDP, zníži sa základ dane podľa § 11 ods. 2 ZDP len vo výške rozdielu medzi sumou NČZD na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP) a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku.

Príklad: Daňovník v roku 2022 splnil podmienky nároku na výplatu dôchodku, ale o výplatu tohto dôchodku požiadal až 04.07.2024. Daňovník si NČZD na daňovníka uplatňoval každoročne v plnej sume. Dňa 14.10.2024 bolo daňovníkovi doručené rozhodnutie, v ktorom mu bol spätne priznaný dôchodok k 03.01.2022. Úhrnná suma spätne priznaného dôchodku za zdaňovacie obdobie 2023 predstavovala sumu 5 642 €. Vzhľadom na to, že v roku 2024 je daňovníkovi priznaný dôchodok spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia 2023, daňovník podá dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2023 v súlade s § 32 ods. 11 ZDP. V tomto daňovom priznaní si podľa § 11 ods. 6 ZDP neuplatní NČZD na daňovníka, nakoľko suma dôchodku za zdaňovacie obdobie 2023 bola vyššia ako suma NČZD na daňovníka za toto zdaňovacie obdobie.

Dôležité termíny

• 31. marec: Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2023 (vzhľadom na Veľkú noc sa posúva na 2. apríla).
• Do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom na území Slovenska prenajal nehnuteľnosť: Lehota na registráciu na daňovom úrade pre daňovníka, ktorý prenajíma byt ako nepodnikajúca FO.
• Do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bol dôchodok priznaný: Lehota na podanie dodatočného daňového priznania v prípade, ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok prípadne výsluhový dôchodok k 1.1. príslušného roka alebo pred týmto dňom alebo k 1.1. predošlých rokov atď.

tags: #prijmy #dochodok #zo #zahranicia #zdanenie