Socializácia mentálne postihnutých: Dedičnosť, prostredie a edukácia

Pedagogika mentálne postihnutých, známa aj ako psychopédia, je špeciálnopedagogická disciplína, ktorá sa venuje výchove, vzdelávaniu a vyučovaniu osôb so zníženými rozumovými schopnosťami. Táto oblasť sa zaoberá teóriou a praxou výchovy a edukácie detí, mládeže a dospelých, ktorí vyžadujú špeciálnu starostlivosť z dôvodu mentálneho postihnutia. Socializácia mentálne postihnutých je komplexný proces, ktorý je ovplyvnený mnohými faktormi, vrátane dedičnosti, prostredia a edukácie. V tomto článku sa zameriame na tieto kľúčové aspekty, vrátane definícií, klasifikácie, príčin a možností vzdelávania a socializácie.

Definícia a chápanie mentálneho postihnutia

Špeciálna pedagogika chápe mentálne postihnutie ako nedostatočnú schopnosť transformovať poznané veci do myšlienok a udalostí. Mentálna retardácia je súborné označenie pre výrazne podpriemernú úroveň všeobecnej inteligencie s IQ pod 70, ktorá sa prejavuje už v útlom detskom veku.

Oligofrénia vs. Demencia

Mentálna retardácia sa delí na oligofréniu a demenciu. Oligofrénia, alebo slabomyseľnosť, je obmedzenie vývinu všetkých psychických funkcií, najmä rozumových, a narušenie intelektu. Je zdedená alebo vrodená, prípadne vzniká v ranom období detstva, spravidla do druhého roku života. Tento stav je trvalý a nemožno ho odstrániť. Demencia je neskôr získaná porucha mentálnych, povahových a duševných schopností, ktorá vzniká ako následok nejakého ochorenia alebo úrazu po druhom roku života.

Príčiny mentálneho postihnutia

Príčiny mentálneho postihnutia môžu byť rôzne a delia sa do niekoľkých kategórií:

• Biologicky podmienené: Súvisia s poškodením mozgu.
• Sociálne podmienené: Extrémna výchovná zanedbanosť.
• Geneticky podmienené: Dedičnosť má určitú úlohu pri vzniku narušenej osobnosti.
• Prenatálne: Infekčné ochorenia matky (rubeola, osýpky, mumps), toxoplazmóza, srdcové, obličkové a hormonálne poruchy matky, avitaminóza matky a extrémne hladovanie matky.
• Perinatálne: Predčasný, abnormálny alebo dlhotrvajúci pôrod, otočená pupočná šnúra okolo krku dieťaťa, krvácanie do mozgu dieťaťa počas pôrodu, fyzické poškodenie pri pôrode.
• Postnatálne: Novorodenecká žltačka, zápaly mozgu, endokrinné poruchy, poruchy metabolizmu, infekčné ochorenia.

Geneticky podmienené faktory

Dedičnosť má určitú úlohu pri vzniku narušenej osobnosti. Geneticky podmienené, dedičnosť - pri vzniku narušenej osobnosti dedičný prenos génmi má určitú úlohu.

Prečítajte si tiež: Mentálne postihnutie a sociálna interakcia

Vplyvy prostredia

Chýbanie matky, zážitky z neúspechu v škole, výsmech spolužiakov, zážitok tzv. šikanovania.

Nesprávna výživa a žiarenie

Rtg. Špeciálna pedagogika.

Stupne mentálnej retardácie

Stupeň mentálnej retardácie sa zisťuje testami inteligencie a vyjadruje sa číselným kvocientom IQ. Za normu sa považuje hodnota IQ okolo 100.

• Debilita: Ľahká mentálna retardácia (IQ 70-50) - jedinec je vychovávateľný a vzdelávateľný.
• Imbecilita: Stredná mentálna retardácia (IQ 49-35) - jedinec nie je vzdelávateľný, iba vychovávateľný.
• Idiocia: Ťažká a hlboká mentálna retardácia (IQ 34-0) - jedinec nie je vzdelávateľný a vychovávateľný.

Mierna duševná zaostalosť - debilita (IQ 50-70)

Deti s miernou duševnou zaostalosťou sú vychovávateľné, vzdelávateľné a svojprávne. Navštevujú špeciálne školy. Rozlišujeme dva typy: eretická forma (nekľud, pohyblivosť, výchovný problém) a torpídna forma (pomalosť, pasivita).

Stredne ťažká duševná zaostalosť - imbecilita (IQ 35-49)

Pri stredne ťažkej duševnej zaostalosti je výrazné obmedzenie schopností človeka. Títo jedinci sa pokladajú za nevzdelávateľných a čiastočne vychovávateľných. Obyčajne sú zaradení do ústavov. Znaky zahŕňajú primitívne myslenie, oneskorenú reč, manuálnu nezručnosť, agramatickú reč a poruchy výslovnosti. Výchova sa zameriava na osvojenie základných hygienických návykov, sebaobsluhu a základné spoločenské návyky. Jedinec je nesamostatný a vyžaduje stálu starostlivosť.

Prečítajte si tiež: Typy socializácie

Ťažká duševná zaostalosť - idiocia (IQ 20-34)

Hlboká duševná zaostalosť - hlboká idiocia (IQ menej ako 20)

Jedinci s hlbokou duševnou zaostalosťou ani v dospelosti nedosahujú rozumové schopnosti dvojročného dieťaťa. Komunikácia prebieha cez neverbálne znaky a posunky. Vyžadujú aj lekársku opateru a dožívajú sa veku do 30 rokov. Príčiny môžu byť genetické, vplyvy počas tehotenstva alebo ožiarenie.

Populácia s mentálnou retardáciou v Slovenskej republike

V Slovenskej republike sa odhaduje, že 2-2,5% populácie má mentálnu retardáciu bez komplikácií a 0,3-0,4% s komplikáciami.

Downov syndróm

Downov syndróm je choroba spôsobená chromozómovou chybou - jeden nadpočetný chromozóm u chromozómového páru 21. Túto chorobu nevieme liečiť, ale je dôležité ísť až po najvyššiu možnú hranicu v rozvoji jedinca. Títo jedinci vyžadujú si starostlivosť rodiny a školy. Intelektový rast sa zastavuje okolo 15 roku. Radi nadväzujú kontakt a nemajú radi zmenu.

Úloha špeciálneho pedagóga a asistenta učiteľa

Absolvent špeciálnej pedagogiky a pedagogiky mentálne postihnutých disponuje systematickými poznatkami o javoch pedagogickej reality, výchovno-vzdelávacích procesoch a ich činiteľoch, determinantoch výchovy a vzdelávania, ako aj poznatky o spôsoboch poznávania pedagogickej reality s presahom do vnímania špeciálnopedagogickej reality.

Kompetencie absolventa

Absolvent špeciálnej pedagogiky a pedagogiky mentálne dokáže identifikovať vývinové a individuálne charakteristiky a individuálne vzdelávacie potreby jednotlivca so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Absolvent sa orientuje vo všeobecne záväzných právnych predpisoch vzťahujúcich sa k práci asistenta učiteľa alebo vychovávateľa v špeciálnej škole/škole. Disponuje základnými metodickými spôsobilosťami v profilácii špeciálna pedagogika mentálne postihnutých a vie efektívne využívať v pedagogickej a ďalšej dokumentácii, v ostatných koncepčných a strategických dokumentoch a materiáloch školy/špeciálnej školy.

Prečítajte si tiež: Telesné postihnutie a socializácia

Praktické zručnosti

Dokáže zaznamenať, analyzovať a riešiť rôznorodé pedagogické situácie primárne výchovného charakteru, má zručnosti efektívneho plánovania, projektovania, riadenia a organizácie výchovno-vzdelávacieho procesu v profilových vzdelávacích oblastiach alebo vo svojej špecializácii. Dokáže efektívne komunikovať a kooperovať s externým prostredím (rodičia, pestúni, komunita a podobne).

Výchovné pôsobenie

Absolvent špeciálnej pedagogiky a pedagogiky mentálne postihnutých na 1. stupni vysokoškolského vzdelávania je primárne pripravený na vykonávanie v oblasti vychovávateľstva pre špeciálne výchovné zariadenia, nakoľko je spôsobilý pre riešenie rôznych výchovných situácií, pozitívne výchovné ovplyvňovanie detí a mládeže s poruchami správania, preventívnych aktivít, ďalej je spôsobilý výchovne podporiť edukačnú prácu učiteľa, ako aj spolupráce s rodinou detí.

Prijímací pohovor

Prijímacie konanie zo Špeciálnej pedagogiky a pedagogiky mentálne postihnutých je orientované na všeobecný prehľad uchádzača, vážnosť a aj hĺbku záujmu o štúdium špeciálnej pedagogiky. Počas prijímacieho pohovoru sa bude sledovať aj obsahová a formálna úroveň komunikácie uchádzača s členmi komisie, s dôrazom na hovorenú reč. V prípade, že uchádzač má mimoškolské aktivity v zmysle dobrovoľníctva, osobnej asistencie a pomoci človeku so zdravotným znevýhodnením, môže dané potvrdenia/doklady doložiť komisii k nahliadnutiu.

Obhajoba záverečnej práce

V rámci obhajoby bakalárskej práce musí budúci absolvent preukázať adekvátne vedomosti, odborné poznatky, analytické schopnosti a schopnosť myšlienkovej syntézy z oblasti špeciálnej pedagogiky a ich chápanie preukázať v rámci odbornej rozpravy o spracúvanej téme/problematike. Musí preukázať schopnosť adekvátne, odborne a erudovane odpovedať na otázky zadávané členmi štátnicovej komisie v rámci rozpravy a vzájomného odborného dialógu v rozsahu spracúvanej problematiky z oblasti špeciálnej pedagogiky.

Hodnotenie diplomovej práce

V rámci obhajoby diplomovej práce sa hodnotí najmä prínos práce pre daný študijný odbor, prípadne presahovo aj pre iné oblasti poznania. Pri hodnotení diplomovej práce sa zohľadňuje, či študent adekvátne spracúva zvolenú tému na úrovni vedeckej štúdie s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, či sú zvolené vedecké postupy primerané a vhodné, a či adekvátne pracuje s hypotézami, ktoré je možné verifikovať.

Špeciálna pedagogika ako vedná oblasť

Špeciálna pedagogika je vedná oblasť v systéme pedagogických vied, ktorá sa zaoberá teóriou a praxou výchovy, edukácie detí, mládeže a dospelých vyžadujúcich špeciálnu starostlivosť z dôvodu mentálneho, senzorického, somatického postihnutia alebo narušených komunikačných schopností, či psychosociálneho narušenia, alebo z dôvodu iných špecifických daností, porúch učenia, správania.

Ciele špeciálnej pedagogiky

V záujme dosiahnutia určených cieľov musí sa špeciálna výchovná starostlivosť začať čo najskôr už od narodenia, resp. čo najskôr od vyskytnutí sa defektu, poruchy či narušenia. Poradenské aktivity sa týmto rozširujú aj na učiteľov a vychovávateľov.

Oblasti špeciálnej pedagogiky

• Psychopédia: Venuje sa výchove, vzdelávaniu a vyučovaniu mentálne postihnutých jedincov.
• Tyflopédia: Zaoberá sa výchovou a vzdelávaním zrakovo postihnutých.
• Surdopédia: Zaoberá sa výchovou a vzdelávaním sluchovo postihnutých.
• Logopédia: Zameriava sa na nápravu porúch reči.
• Etopédia: Zaoberá sa výchovou a vzdelávaním sociálne narušených alebo ťažkovychovávateľných detí a mládeže.
• Somatopédia: Zaoberá sa výchovnými, vzdelávacími a všeobecne spoločenskými súvislosťami telesne postihnutých, s chorými deťmi a mládežou, telesne oslabenými, jedincami s obmedzenou pohyblivosťou alebo neschopnosťou pohybu vôbec.

Základné pojmy v špeciálnej pedagogike

• Postihnutie: Relatívne trvalý výrazný nedostatok integrity alebo funkcionovania ľudského organizmu alebo jeho významnej časti.
• Narušenie: Relatívne reparabilné poškodenie.
• Ohrozenie: Prípady, pri ktorých ak sa neposkytne špec. starostlivosť, môže dôjsť k vážnemu postihnutiu.
• Osoba so zdravotným postihnutím: Ktorákoľvek osoba, ktorá si nie je schopná zaistiť, úplne alebo čiastočne, potreby bežného spoločenského života v dôsledku vrodeného či získaného nedostatku fyzických alebo duševných schopností.
• Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami: Dieťa s akýmkoľvek postihnutím alebo narušením, navštevujúce materskú, základnú, strednú školu alebo inú školu.
• Handicap: Záporný dôsledok defektu na činnosť postihnutého jedinca, znevýhodnenie.
• Defekt: Nedostatok v integrite organizmu, ktorý môže mať formu orgánovú, alebo funkčnú a vyskytuje sa v oblasti psychickej, senzorickej či somatickej, dôsledkom čoho jedinec vyžaduje špeciálnu starostlivosť.
• Defektivita: Porucha integrity človeka, t.j. jednoty organizmu a prostredia, ktorá sa prejavuje poruchou spoločenských vzťahov medzi defektným jedincom a jeho spoločenským prostredím.
• Anomália: Vyjadruje miernejšiu odchýlku od normy ako defekt.
• Porucha: Vyjadruje tiež odchýlku od normy. Získava sa počas života a má reparabilný charakter, vyskytuje sa v pestrejšej škále (poruchy učenia, poruchy správania, narušenie kom. schopností).
• Deviácia: Týka sa správania, čím sa jedinec stáva nápadným, odkloňujúcim od normy.
• Rehabilitácia: Znovupôsobenie, opätovné dosiahnutie spôsobilosti.
• Socializácia: Zapájanie do pracovného a spoločenského života.
• Korekcia: Náprava, polepšenie.

Osobnosť a mentálne postihnutie

Osobnosť je osobitný súhrn individuálnych vlastnosti človeka a súčasne aj jednotka s určitou štruktúrou. Každý človek má osobitný, individuálny celkový charakter somatopsychických vlastnosti, ktorý reaguje na vplyvy okolitého sveta osobitným spôsobom. Z psychického aspektu je osobnosť úplným, nepretržitým komplexom duševných javov, osobitým súhrnným znakom duševného života, v ktorom sa prelínajú: temperament, záujmy, schopnosti a charakter.

Príčiny narušenia osobnosti

• Geneticky podmienené faktory: Dedičnosť má určitú úlohu pri vzniku narušenej osobnosti.
• Vplyvy prostredia: Chýbanie matky, zážitky z neúspechu v škole, výsmech spolužiakov, zážitok tzv. šikanovania.
• Nesprávna výživa a žiarenie: Rtg. Špeciálna pedagogika.

Socializácia v špeciálnej pedagogike

Od vodený od slova socializácia /z lat. socialis=družný, spoločenský/, znamená zapájanie do pracovného a spoločenského života. Socializácia v špeciálnej pedagogike má za cieľ umožniť osobám s mentálnym postihnutím plnohodnotné zapojenie do spoločnosti.

Pedagogika telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených

Somatopédia (TPCHZO) - je vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý skúma osobitosti edukácie postihnutých jedincov s chybami pohybového, oporného a nervového ústrojenstva. Starší názov je somatopédia ale nie je presný a je dodnes používaný z 50. rokov. Somatopédia sa zaoberá deťmi, mládežou a dospelými.

Predmetom pedagogiky TPCHZO sú:

• Ciele
• Obsah
• Metódy
• Prostriedky edukácie týchto jedincov so zreteľom na špecifické osobitosti ich postihnutia.

Telesne postihnutý jedinec

Je jedinec, ktorý sa vyznačuje chybami pohybového, nosného a nervového ústrojenstva, ktoré zapríčiňujú poruchy hybnosti.

Chorý jedinec

Je jedinec v stave choroby. Choroba = porucha rovnováhy medzi organizmom a prostredím. Choroby môžeme rozdeliť na viacero skupín: choroby tráviaceho systému, choroby dýchacieho systému, choroby srdcovo - cievneho systému, choroby pohybového systému, choroby nervového systému, choroby pohlavného systému, choroby žliaz s vnútornou sekréciou, choroby kožné, krvné, onkologické a podobne.

Zdravotne oslabený jedinec

Je jedinec v stave rekonvalescencie alebo má zníženú odolnosť voči chorobám, tendenciu k ich recidivite alebo je jeho zdravotný stav ohrozený pre nevhodný životný režim alebo nesprávnu výživu. Zdravotne oslabené deti sa doliečujú v detských ozdravovniach, v ktorých okrem úpravy zdravotného stavu získavajú v rámci školskej a mimoškolskej edukácie pozitívny vzťah k pohybu, primerané sebavedomie, zlepšenie sociálnych vzťahov.

Edukácia TPCHZO

Je podmienená 3 spoločnými základnými znakmi: poruchy hybnosti: primárne: následky priameho postihnutia pohybového ústrojenstva, ochorenie, úraz a pod. sekundárne: ak pohybový orgán nie je postihnutý, ale iný orgán zasiahnutý chorobou znemožňuje pohyb, CHZO. Poruchy vyššej nervovej činnosti, ktoré majú organický pôvod alebo funkčný charakter, súvisiaci s mimoriadnou životnou situáciou pri telesnej chybe, chorobe či oslabení.

Vrodené poruchy vývinu

Dysmelie: sú poruchy vo vývine končatín, dochádza k nim medzi 20. - 46. - vyskytujú sa pridružené poruchy, najmä skoliózy.

Získané telesné postihnutia s mozgovým poškodením

Za pomerne častý dôsledok poranenia mozgu a CNS sa v traumatológii považuje: poruchy pamäte, poruchy pozornosti, senzorické poruchy, mentálna retardácia. Úrazy miechy sprevádza znížená mobilita až imobilita, ďalej sú to: parézy (čiastočné ochrnutia), plégie (úplné ochrnutia). Úrazy mozgu a miechy: otras mozgu (zdravotný stav je obvykle nezvratný), stlačenie mozgu (dôsledky sú trvalé), pomliaždenie mozgu (dôsledky sú trvalé), krvácanie do mozgu a miechy.

Získané telesné postihnutia bez mozgového poškodenia

Amputácie: oddelenie časti orgánu alebo časti, či celej končatiny od ostatného tela. Rozoznávame: amputáciu primárnu (včasnú)- hneď po úraze, amputáciu sekundárnu (volenú)- s amputáciou treba počkať, amputácia terciárna (neskorá)- kedykoľvek neskôr po dôkladnej úvahe. Príčina amputácií: úrazy, chorobné zmeny končatín z cievnych alebo metabolických príčin. Svalové ochorenia: spôsobujú poškodenie priečne pruhovaného svalstva. Progresívna svalová dystrofia: vyznačuje sa degeneratívnym rozpadom svalstva, ktoré príčinou je chromozómová porucha.

Druhy zdravotného oslabenia

Obezita (tučnota): znamená nadmerné hromadenie tuku predovšetkým v podkožnom väzive. Telesná hmotnosť sa môže zvýšiť o 10 až 100% i viac, ako je jej primeraná hodnota. Tento stav vzniká pri nevhodnom režime výživy, pri prejedaní sa, len zriedka sú príčinou poruchy žliaz s vnútornou sekréciou. Tučnota spôsobuje zmeny vo fyzickej, psychickej a spoločenskej sfére postihnutých. Postihnutí sa buď stiahnu do seba a stanú sa zatrpknutými alebo sa agresívne bránia. Asténia: je celková telesná slabosť, pocity slabosti, úzkosti.

Psychické osobitosti TPCHZO

Edukácia TPCHZO je podmienená ich poruchami hybnosti, ako aj odchýlkami v psychickom vývine. Postihnutím rozlišujeme medzi tými, ktorí, v neskoršom období vývinu osobnosti prežili traumu, spojenú s nadobudnutím telesnej chyby. Najčastejšie uvádzanou črtou je komplex menejcennosti. Ďalej nasleduje pocit izolácie, osamelosti a odlišnosti, prejavy pasivity a pesimizmu, neprimeraný strach, slabšia prispôsobivosť, veľké výkyvy v emocionalite, skôr kritický a citovo chladnejší ako priateľský vzťah k iným.

1. Mentálna úroveň jedinca- popri zdravotnom stave je základnou podmienkou jeho edukácie. Títo žiaci dosahujú normálnu mentálnu úroveň alebo jej dolnú hranicu až mentálne postihnutie, alebo majú nadanie v určitej oblasti. Od ment. postihnutých sa odlišujú jedinci, u ktorých so zreteľom na zdravotný stav nastalo oneskorenie mentálneho vývinu. Osobitnú skupinu tvoria žiaci s tzv. špecifickými psychickými deficitmi, ktorí dosahujú takmer normálnu mentálnu úroveň, majú však primárne narušené jednotlivé mentálne funkcie.
2. Schopnosť dorozumievania- súvisí predovšetkým s poruchami motoriky reči, so senzorickými poruchami alebo s ment. retardáciou, najmä detí s DMO. Je to problém izolovaných detí v domácom prostredí alebo aj v zdravotníckom zariadení, ak nie je zabezpečená potrebná edukačná starostlivosť.
3. Reaktívne psychické zmeny- sú psychickými následkami telesnej chyby, choroby, pôsobenia medikamentov, celého liečebného režimu, izolácie od rodiny a prirodzeného prostredia. Tieto psychické zmeny súvisia s negatívnymi skúsenosťami v sociálnych kontaktoch a s uvedomovaním si dôsledkov vlastného postihnutia. Prejavujú sa v oblasti poznávacích procesov, v emocionálnej aj vôľovej oblasti, čo sa nepriaznivo odráža v edukačnej činnosti a v celkovom správaní jedinca.
4. Osobitosti edukácie TPCHZO: TPCHZO je proces cieľavedomého a systematického pôsobenia na ich osobnosť v rôznych obdobiach ich vývinu, pričom treba rešpektovať ich vekové, somatické a psychické osobitosti súvisiace s postihnutím.

Špecifické postavenie má 1. pohybová výchova detí s DMO v predškolskom veku. Vychádza z kinezioterapie (z gréc. kinézis - pohyb), ktorá je súčasťou liečebnej rehabilitácie, pričom hlavným prostriedkom liečby je pohyb. Kinezioterapia sa praktizuje u detí s DMO v najútlejšom veku. Obsahuje viacero metód, nazývaných podľa ich autorov ( Vojtova, Kabátová, Bobathových a ďalšie). Reflexológia má okrem využitia v lekárskej praxi nezastupiteľné miesto aj v edukácií detí s DMO. Uplatňovanie reflexnej teórie v edukácií detí s DMO rozpracoval Kábele, ktorý vyslovuje požiadavku súčasného rozvoja hybnosti a reči na základe zásad pohybovej výchovy: vývinu, reflexnosti, rytmizácie hybnosti a reči, komplexnosti, kolektívnosti, primeranosti a individuálneho prístupu.

Zásada vývinu požaduje, aby nácvik pohybových a rečových schopností detí s DMO postupoval podľa ontogenetického vývinu týchto funkcií. Dbať na prirodzený pohyb hybnosti a reči, nenútiť dieťa do ďalších činností, pokým nezvládne uskutočniť predchádzajúce. Zásada reflexnosti požaduje využívať polohové a pohybové reflexy pri nácviku pohybových a rečových zručností detí s DMO. Zásada rytmizácie využíva priaznivý vplyv rytmu pri nácviku pohybových a rečových zručností detí s DMO. Rytmizáciou reči sa docieľuje zmiernenie kŕčovitosti a ťažko potlačiteľných mimovoľných pohybov. Zásada komplexnosti umožňuje viaczmyslovo pôsobiť na dieťa prostredníctvom sluchových, zrakových, polohových a pohybových podnetov. Zásada kolektívnosti vyžaduje, aby sa cvičenie reči a hybnosti u detí s DMO realizovalo v detskom kolektíve, nie individuálne s jedným dieťaťom, ako je to bežné v logopedickej praxi. Zásadu primeranosti a individuálneho prístupu treba uplatňovať v celom nácviku pohybových a rečových schopností detí s DMO.

Výchova k pohybu zahŕňa rozvoj jemnej motoriky(prsty, ruky, ramená, manipulačné schopnosti), hrubej motoriky(chôdza, lezenie, státie), motoriky artikulačných orgánov, mimiky. Cieľom je: vzbudiť záujem, zvýšiť aktivitu, viesť ich k prežívaniu radosti. Výchova k citovej a sociálnej adaptácií dieťaťa: základy sa kladú v rodine, predovšetkým sa podieľa matka. Ciele: posilňovať pocit istoty, rozvíjať vzťah k iným deťom, pestovať lásku a sympatie k človeku. Výchova k poznaniu, mysleniu, reči: cieľ: rozvíjať pociťovanie, vnímanie, pamäť, pozornosť, predstavivosť, myslenie, reč.

Výchova akceptovania telesného obmedzenia so snahou o jeho prekonanie: akceptovanie: motivačná tendencia, ktorá vedie postihnutého k emocionálnemu, poznávaciemu a neskôr i praktickému využitiu všetkých životných možností a obmedzení. Nonakceptácia: jedinec sa neprispôsobí zmeneným životným podmienkam. Výchova rozvíjania hudobných a výtvarných schopností: hud. výchova detí s DMO má výchovný i zdravotný význam, uvoľnenie svalového napätia, rozvíjať hudobnosť. Výt. postihnutím jej cieľom je: rozvoj spontánnej tvorivosti a vyvolávaniu radosti z výt. prejavu, dôležité je oboznámiť deti s výt. materiálom. orgánu.

Edukácia telesne postihnutých detí v špeciálnych školách a zariadeniach

Domov sociálnych služieb, MŠ pre telesne postihnutých, ZŠ, SŠ, SOU, SOŠ, Gymnázium. Školy a zariadenia pre chorých a zdravotne oslabené deti a mládež: Nemocnica, Detská liečebňa, Detská liečebňa, MŠ pri nemocnici a liečebni, ZŠ pri nemocnici a liečebni, Detská ozdravovňa, MŠ pri detskej ozdravovni, ZŠ pri detskej ozdravovni, SŠ nie sú.

Komplexná rehabilitačná starostlivosť - KRS

Rehabilitácia: Slovo latinského pôvodu (re- znovu, opäť, habilitas- spôsobilosť, schopnosť). Je uspôsobenie alebo znovu uspôsobenie dieťaťa, ktoré je od narodenia telesne alebo zdravotne postihnuté, alebo dieťa, ktoré toto postihnutie získalo v priebehu života. Slovo „komplexná“- úplná, označuje prístup k dieťaťu z pozície viacerých odborov, z oblastí, ktoré majú vplyv na kvalitu života dieťaťa. KRS- zahrňuje komplexné a koordinované využívanie medicínskych, sociálnych, výchovných a pracovných prostriedkov na skvalitnenie života dieťaťa s telesným postihnutím. Cieľ KRS- je spoločenské začlenenie alebo znovu začlenenie dieťaťa s telesným postihnutím do spoločnosti.

• Výchovná rehabilitácia
• Pracovná rehabilitácia
• Sociálna rehabilitácia

Všetky tieto zložky sú významovo rovnocenné a však u jednotlivých postihnutí nie sú rovnako zastúpené.

Liečebná rehabilitácia

V širšom zmysle sa chápe ako celá zdravotnícka starostlivosť o telesne a zdravotne postihnutých. Smeruje k vyliečeniu choroby, k úprave zdravotného stavu, k odstráneniu alebo zmierneniu orgánového alebo funkčného defektu a k vytvoreniu priaznivých somatických podmienok pre spoločenské začlenenie. Zahŕňa: diagnostickú činnosť (výkony spojené s určením správnej diagnózy), určenie programu liečby (stanovenie postupu pri liečbe). Túto oblasť KRS zabezpečujú lekári a zdravotné sestry. V užšom zmysle zahŕňa v sebe komplex liečebných postupov v oblasti rehabilitácie. V procese liečebnej starostlivosti sa indikujú rôzne terapie- chirurgická, medikamentózna, dietetická, fixačná, protetická, režimová… Medzi najviac prepracované liečebné postupy patrí fyzioterapia, kinezioterapia, ergoterapia.

Fyzioterapia- predstavuje súbor postupov, v ktorých sa využívajú prírodné prostriedky ako elektrina, teplo, voda, žiarenie, vzduch…. Sú to elektroterapia, hydroterapia, balneoterapia, fytoterapia, klimatoterapia… Kinezioterapia- ide o terapiu založenú na pohybe. Je to liečebno- rehabilitačná, relaxačná a náučná metóda, ktorá sa opiera o symbiózu pohybu zvieraťa a človeka. Napomáha dieťaťu s telesným postihnutím osvojovať si vnemy vyplývajúce z pohybu. Ergoterapia- využíva ako terapeutický prostriedok prácu alebo nejakú činnosť. Môže byť zameraná na kondíciu- kondičná ergoterapia, ergoterapia zacielená na postihnutú oblasť, na pracovné zaradenie, na výchovu k sebestačnosti.

#

tags: #socializácia #mentálne #postihnutých #činitele #dedičnosť #prostredie