Daňové aspekty príjmov: Rezidencia, Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia a príjmy zo závislej činnosti

Tento článok sa zaoberá problematikou zdaňovania príjmov fyzických osôb, s dôrazom na určenie daňovej rezidencie, princípy zamedzenia dvojitého zdanenia a špecifiká zdaňovania príjmov zo závislej činnosti.

Definícia daňovej rezidencie

Určenie daňovej rezidencie je kľúčové pre stanovenie rozsahu daňovej povinnosti. Daňovník, ktorý je rezidentom určitého štátu, podlieha v tomto štáte zdaneniu zo svojich celosvetových príjmov. Naopak, daňovník, ktorý je nerezidentom, podlieha zdaneniu len z príjmov, ktoré majú zdroj na území tohto štátu.

Definícia rezidenta a nerezidenta je upravená v § 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len "ZDP").

Rezident Slovenskej republiky

Za rezidenta Slovenskej republiky sa považuje fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava. Títo daňovníci majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje tak na príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ako aj na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Majú teda tzv. celosvetovú daňovú povinnosť.

Príklad:

Pán Suchý má trvalý pobyt v Slovenskej republike. Tu podniká a súčasne pracuje a má príjmy aj zo zahraničia (z Chile - nie je uzatvorená zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia). Pán Suchý je daňovým rezidentom Slovenskej republiky a podlieha zdaneniu zo všetkých svojich príjmov, bez ohľadu na to, kde boli dosiahnuté.

Prečítajte si tiež: Kto musí podať daňové priznanie?

Nerezident Slovenskej republiky

Nerezidentom Slovenskej republiky je daňovník, ktorý nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt ani sa na území Slovenskej republiky obvykle nezdržiava. Títo daňovníci majú daňovú povinnosť len z príjmov, ktoré im plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky.

Príklad:

Pán Abdul Hasan z Alžíra nemá v Slovenskej republike trvalý pobyt. V Slovenskej republike sa v roku 2004 zdržiaval, vzhľadom na svoje podnikateľské aktivity, 36 dní. Pán Hasan je daňovým nerezidentom Slovenskej republiky a podlieha zdaneniu len z príjmov, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky.

Obvyklé zdržiavanie sa

Daňovník obvykle zdržiavajúci sa na území Slovenskej republiky je ten, ktorý na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt, ale sa tu zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach. Do tohto obdobia sa započítava každý aj začatý deň pobytu v Slovenskej republike vrátane sobôt a nedieľ, štátnych sviatkov, prázdnin, dovoleniek.

Do tohto obdobia sa nezapočítava doba, ktorú na území Slovenskej republiky strávia tzv. pendleri, t. j. osoby, ktoré denne prekračujú hranicu Slovenskej republiky za účelom závislej činnosti. Tieto osoby teda nie sú v zmysle zákona o dani z príjmov rezidentmi Slovenskej republiky. Rovnako aj fyzické osoby, ktoré sa tu zdržiavajú len za účelom štúdia alebo liečenia, nemajú v Slovenskej republike celosvetovú daňovú povinnosť, a to bez ohľadu na dobu pobytu v Slovenskej republike.

Príklad:

Pán Ágocz pracuje na území Slovenskej republiky v zamestnaneckom pomere od 2. apríla 2004. Býva v Maďarskej republike blízko hraníc, prichádza do Slovenskej republiky do zamestnania každý pracovný deň a v tomto roku odpracuje 177 dní. Na území Slovenskej republiky strávil aj 20 dní dovolenky. Napriek tomu, že pán Ágocz strávi na území Slovenskej republiky 197 dní, na účely daňovej rezidencie sa na území Slovenskej republiky obvykle nezdržiava.

Prečítajte si tiež: Príspevok na kompenzácie a príjem

Pán Čech, občan Českej republiky, študuje v Slovenskej republike na VŠE. Nevykonáva tu žiadnu zárobkovú činnosť. Na území Slovenskej republiky sa v roku 2004 bude zdržiavať 310 dní. Aj napriek tomu, že sa zdržiava na území Slovenskej republiky viac ako 183 dní, nie je daňovým rezidentom, pretože sa tu zdržiava len za účelom štúdia.

Zamedzenie dvojitého zdanenia

Príjmy, ktoré plynú daňovníkom zo zahraničia a sú zdaňované v štáte ich zdroja, majú obvykle daňovníci povinnosť priznať znovu v štáte, kde sú daňovými rezidentmi. Preto je potrebné zamedziť dvojitému zdaneniu týchto príjmov.

Medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia

Slovenská republika má uzatvorené zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s mnohými štátmi. Tieto zmluvy upravujú pravidlá pre určenie daňovej rezidencie a metódy zamedzenia dvojitého zdanenia.

Ak je daňovník podľa vnútroštátnych predpisov považovaný za rezidenta v obidvoch zmluvných štátoch, zmluva stanovuje kritériá pre určenie, v ktorom štáte sa bude považovať za rezidenta. Tieto kritériá sú spravidla nasledovné:

1. Stály byt: Predpokladá sa, že osoba je rezidentom v tom štáte, v ktorom má stály byt. Za stály byt je možné považovať akékoľvek obydlie (dom alebo apartmán vlastnený daňovníkom alebo ním prenajatý, prípadne prenajatá zariadená izba), zriadené a udržiavané pre stále použitie. Toto obydlie musí byť fyzickej osobe trvale k dispozícii, nie iba príležitostne za účelom pobytu (napr. v prípade vycestovania za účelom oddychu, služobnej cesty, vzdelávania, účasti na seminári, štúdia, príp.
2. Stredisko životných záujmov: Ak má osoba stály byt v obidvoch štátoch, určí sa jej daňová rezidencia podľa toho, v ktorom štáte má stredisko svojich životných záujmov. Ako stredisko životných záujmov sa chápu všetky fakty a okolnosti súvisiace s osobnými a hospodárskymi vzťahmi fyzickej osoby. Berú sa do úvahy rodinné a sociálne vzťahy, zamestnanie, politické, kultúrne a iné aktivity, miesto obchodných aktivít, miesto, z ktorého sa spravuje majetok, atď. Hlavný dôraz je potrebné venovať štátu, v ktorom má prítomnosť fyzickej osoby stabilnejší charakter.
3. Obvyklé zdržiavanie sa: V prípade, že fyzická osoba má stály byt v obidvoch štátoch a nemôže byť určené stredisko životných záujmov alebo nemá stály byt ani v jednom štáte, napríklad osoba zdržujúca sa v hoteloch, potom sa určí za štát rezidencie ten štát, kde sa osoba zdržuje častejšie.
4. Štátna príslušnosť: Ak je osoba štátnym občanom oboch štátov alebo žiadnym z nich, upravia príslušné úrady zmluvných štátov túto otázku vzájomnou dohodou.

Príklad:

Pán Svetlý má stály byt v Slovenskej republike a tiež v Českej republike. Je slobodný, žije sám a svoje podnikateľské aktivity má v obidvoch štátoch. Pán Svetlý je občan Slovenskej republiky. V roku 2004 sa zdržiava v Slovenskej republike aj v Českej republike, kde vykonáva svoje podnikateľské aktivity. Nemá v žiadnom z týchto štátov stály byt, je ubytovaný v hoteloch. V Slovenskej republike sa bude v tomto roku zdržiavať 200 dní a v Českej republike 210 dní (je to možné preto, že sa započítava i každý začatý deň pobytu). Daňová rezidencia pána Svetlého sa určí podľa kritéria obvyklého zdržiavania sa, teda v Českej republike.

Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca pre daňovníkov s príjmami zo zahraničia

Preukazovanie daňovej rezidencie

Slovenský daňový rezident preukazuje svoju osobnú príslušnosť k Slovenskej republike potvrdením o daňovej rezidencii. Vzor tlačiva evidovaný pod číslom MF SR 651-1-97 zverejnilo Ministerstvo financií SR svojím oznámením č. 19 644/1997-651 vo Finančnom spravodajcovi č. 15/1997.

Preukázanie miesta daňovej rezidencie daňovníka v niektorom zo zmluvných štátov je podmienkou pre uplatnenie príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

Metódy zamedzenia dvojitého zdanenia

V zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia sa používajú dve základné metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia:

1. Metóda vyňatia príjmov: Príjem, ktorý bol zdanený v zahraničí, sa v štáte rezidencie vyjme zo zdanenia. To znamená, že sa nezahrnie do základu dane.
2. Metóda zápočtu dane: Daň zaplatená v zahraničí sa započíta na úhradu dane v štáte rezidencie. Započítať sa však môže najviac suma dane, ktorá by bola zaplatená v štáte rezidencie z príjmu zo zahraničia.

Zákon o dani z príjmov v § 45 iba konkretizuje postup rezidenta Slovenskej republiky pri aplikácii medzinárodných zmlúv. Zákon o dani z príjmov v § 45 neupravuje vylúčenie dvojitého zdanenia vo vzťahu k štátom, s ktorými nie je uzatvorená zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia. Metódy vylúčenia dvojitého zdanenia pri príjmoch, ktoré plynú z týchto štátov, nie je teda možné uplatniť.

Príklad - Metóda jednoduchého zápočtu:

Predpokladajme, že daňovník má základ dane znížený o nezdaniteľné časti vo výške 475 000 Sk, z toho príjem (základ dane) zo zahraničia je 340 000 Sk. Daň zaplatená v zahraničí je vo výške 68 620 Sk. Daň vypočítaná podľa zákona č. 595/2003 Z. z. (19 %) z celkového základu dane je 90 250 Sk. Daň pripadajúca na príjem zo zahraničia (19 % z 340 000 Sk) je 64 600 Sk.

Keďže daňovník preukázateľne zaplatil v zahraničí daň 68 620 Sk, to znamená o 4 020 Sk viac, ako by zaplatil z týchto príjmov v tuzemsku, započíta sa daň zaplatená v zahraničí na úhradu dane len čiastočne, a to vo výške 64 600 Sk. Daňovníkovi vznikne daňová povinnosť vo výške 25 650 Sk (90 250 Sk - 64 600 Sk).

Príklad - Metóda vyňatia príjmov:

Podľa § 45 ods. 3 ZDP sa pri zdanení príjmov za prácu pre Európske spoločenstvá a ich orgány, ktoré už boli preukázateľne zdanené v prospech rozpočtu Európskej únie, použije metóda vyňatia príjmov (teda zdanili by sa - ak by ich daňovník mal - len ostatné príjmy).

Zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti

Príjmy zo závislej činnosti sú definované v § 5 ZDP. Patria sem najmä príjmy zo zamestnaneckého pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru a z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Povinnosť podať daňové priznanie

Daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb je povinný podať daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy zahŕňané do základu dane prevýšili za zdaňovacie obdobie polovicu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. V roku 2004 to bola suma 40 416 Sk.

Daňovník, ktorý v zdaňovacom období dosiahol (zdaniteľné) príjmy len zo závislej činnosti (a prípadne aj príjmy zdanené podľa § 43 zrážkou, pri ktorých nepoužije postup podľa § 43 ods. 7 ZDP), môže svojho zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane (posledného, resp. „hlavného“, u ktorého si uplatňoval nezdaniteľnú sumu na daňovníka a daňový bonus, príp. ktoréhokoľvek z nich, ak si ich v priebehu roka neuplatňoval) písomne požiadať do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia (do 15. 2. 2005) o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň. Ak tak neurobí, musí podať daňové priznanie (§ 32). Táto povinnosť sa na neho vzťahuje aj v prípade, ak o vykonanie zúčtovania síce požiada, ale nepredloží v ustanovenej lehote (do 15. 2.) požadované doklady (§ 38 ods.

Príklad:

Pani Bratislavská je zamestnaná v istej a. s. Okrem týchto príjmov zo závislej činnosti (predstavujúcich ročne sumu okolo 180 000 Sk) nedosiahla v roku 2004 žiadne iné zdaniteľné príjmy. Ak by do 15. 2. 2005 požiadala zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň a predložila by mu všetky potrebné doklady, daňové priznanie by podávať nemusela.

Pokiaľ by pani Bratislavská okrem týchto príjmov z pracovného pomeru mala aj odmenu z dohody o vykonaní práce (tiež § 5), pričom vyplácajúci subjekt (istá s. r. o.) jej z celkovej sumy 3 000 Sk zrazil preddavok na daň sadzbou 19 % vo výške 570 Sk, aj v tomto prípade by daňovníčka mohla svojho „hlavného“ platiteľa dane (a. s.), u ktorého si uplatňuje nezdaniteľnú sumu a daňový bonus, požiadať o vykonanie ročného zúčtovania.

Pokiaľ by pani Bratislavská okrem týchto príjmov zo závislej činnosti mala aj príjem vo forme úroku z peňažných prostriedkov na bežnom účte v banke (napr. sporožírovom účte v Slovenskej sporiteľni, a. s.), z ktorého sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP, mohla by podať daňové priznanie, uviesť v ňom aj tento príjem a sumu zrazenú bankou odpočítať od dane vyčíslenej v daňovom priznaní. Tento postup by vzhľadom na výšku celkových príjmov nemal pre ňu žiadny praktický význam. Mohla by sa preto rozhodnúť pre druhú alternatívu - tento príjem považovať za definitívne vysporiadaný zrážkou.

Ak by pani Bratislavská popri zamestnaní podnikala a dosiahla by z tejto činnosti aspoň 1 Sk príjmov (resp. nedosiahla by ani korunu príjmov, ale vykázala by daňovú stratu), musela by predložiť daňové priznanie.

Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane a príjmy oslobodené od dane

Predmetom dane nie sú príjmy taxatívne uvedené v § 3 ods. 2 a v § 5 ods. 5 ZDP, napr. príjmy získané dedením, vydaním podľa osobitných predpisov, darovaním nehnuteľností, hnuteľných vecí alebo práv, avšak s výnimkou príjmov z nich plynúcich a s výnimkou darov v prípadoch, ak boli prijaté v súvislosti so závislou činnosťou (§ 5) a alebo s podnikaním, inou samostatnou zárobkovou činnosťou alebo prenájmom (§ 6 ZDP). Predmet dane netvoria ani úvery či pôžičky.

Príjmy od dane oslobodené sú taxatívnym spôsobom uvedené v ustanoveniach § 9 a § 5 ods. 7 ZDP. Patrí sem napr. hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov (ako nepeňažné plnenie). Ďalej sú od dane oslobodené dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia, zo sociálneho poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (napr. nemocenské, ošetrovné, materské, starobný dôchodok, invalidný dôchodok, úrazová renta, dávka v nezamestnanosti atď.) zo starobného dôchodkového sporenia podľa zákona č. 43/2004 Z. z. (z tzv. druhého piliera), ďalej z nemocenského a úrazového zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z.

Príklad:

Pani Malá sa na rodičovskej dovolenke stará o svoju dcérku, ktorá sa jej narodila vo februári 2004. Materské ako nemocenská dávka (v predchádzajúcich rokoch išlo o peňažnú pomoc v materstve ako dávku nemocenského poistenia), ktorá jej bola poskytovaná počas 28 týždňov materskej dovolenky, je od dane oslobodené.

tags: #prijmy #zo #zavislej #cinnosti #vzorova #zmluva