
Nelegálna práca a zamestnávanie mladistvých predstavujú komplexný problém s rozsiahlymi ekonomickými a sociálnymi dôsledkami. Tento článok sa zameriava na analýzu podmienok zamestnávania mladistvých v kontexte prikaznej zmluvy, pričom zohľadňuje legislatívne rámce a praktické aspekty tohto problému. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto oblasť a poukázať na výzvy spojené s ochranou práv mladistvých na trhu práce.
Hlavným motívom nelegálneho zamestnávania je snaha o zvyšovanie ziskov z podnikania. Nelegálna práca však zahŕňa aj sociálny aspekt, ktorý spočíva v snahe získať a udržať si pracovné miesto, ktoré je atraktívne z hľadiska podmienok miestneho trhu práce. Mnohé osoby by za štandardných podmienok nemali prístup k týmto pracovným miestam.
Nelegálna práca má negatívny dopad na štátny rozpočet, pretože sa znižuje výber daní a verejnoprávnych inštitúcií. Odhady strát spôsobených daňovými únikmi dosahujú miliardy eur.
Subjekty, ktoré podnikajú a pracujú korektne, sú poškodzované nerovnými podmienkami pri dosahovaní zisku zo zárobkovej činnosti alebo podnikania.
Snahou každej krajiny je obmedziť nelegálnu prácu na minimum, aby sa zabezpečila spravodlivá hospodárska súťaž a ochrana zamestnancov.
Prečítajte si tiež: Podmienky príkaznej zmluvy pre dôchodcov
Právne úpravy nelegálnej práce a jej definovanie v legislatíve príslušných krajín sú rôznorodé. Mnohé krajiny nemajú komplexnú právnu úpravu, ktorá by túto problematiku riešila.
Všeobecne sa uznáva, že nelegálna práca sa považuje za subsystém tieňovej ekonomiky. Adekvátne tomu sa používajú dva pojmy: nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie. Pri nelegálnej práci ide o určitý druh nepovoleného vykonávania činnosti, respektíve zárobku.
Nelegálnymi sa stávajú aj činnosti, ktoré sú v celkovom kontexte vykonávané v rozpore so zákonom, napríklad, ak nie sú nahlásené príjmy. Členenie nelegálnej práce sa približuje skôr vlastnému charakteru vykonávaných prác, čím viac osvetľuje kontext, v ktorom sa práca stáva nelegálnou.
Legislatíva SR nemá platnú právnu úpravu, ktorá by definovala nelegálnu prácu. V minulosti bola táto oblasť upravená v tzv. "12-Dohode".
Väčšina krajín a aj definícia MOP považuje nelegálne zamestnávanie za segment nelegálnej práce (práce na čierno), ktorá sa vzťahuje na všetky formy zamestnávania u zamestnávateľa, ktoré nie sú v súlade s pracovnoprávnymi predpismi.
Prečítajte si tiež: Príkazná zmluva: Čo by mali dôchodcovia vedieť
Uznesením vlády SR bol prijatý komplexný program na potieranie nelegálnej práce v oblasti legislatívnych opatrení a inštitucionálnych vzťahov. Dôležitý bol najmä návrh legislatívnych opatrení, ktoré mali za cieľ zefektívniť odhaľovanie a kontrolu nelegálnej práce.
Zákon č. 231/2002 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce, zaviedol nové povinnosti pre zamestnávateľov, najmä preukazovanie existencie pracovnoprávneho vzťahu osôb pracujúcich v ich priestoroch.
Kontrolná činnosť orgánov inšpekcie práce by sa zefektívnila napríklad zavedením povinnosti preukazovať sa totožnosťou a dokladom o pracovnoprávnom vzťahu pri kontrole.
Dohody o vykonaní prác môžu byť využívané na obchádzanie zákona, najmä na zastieranie nelegálnej práce, a to aj vzhľadom na možný súbeh práce na dohodu a poberania podpory v nezamestnanosti.
Zákonom č. 678/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti, boli od 1.1.2003 vyprecizované ustanovenia o nelegálnej práci a sankciách za ňu. Cieľom bolo zabrániť obchádzaniu zákona a motivovať zamestnávateľov, aby uzatvárali pracovnoprávne vzťahy.
Prečítajte si tiež: Odvody pri zamestnávaní dôchodcov
V roku 2002 bol predložený návrh zákona o nelegálnej práci, ktorý vychádzal zo stavu existujúceho v čase platnosti tzv. 12-Dohody. Návrh zákona definoval nelegálnu prácu a upravoval kompetencie príslušných orgánov.
Pre overovanie skutočností súvisiacich s nelegálnou prácou neexistuje pružný systém prepojenia informačných systémov, čo komplikuje prácu inšpekcie práce.
Kontrola nelegálnej práce patrí orgánom inšpekcie práce sústavy Národného inšpektorátu práce.
Podiel kontroly nelegálnej práce na počte všetkých výkonov inšpekcie práce je významný.
Počas kontrol sa zistili porušenia pracovnoprávnych predpisov, najmä v oblasti Zákonníka práce a zákona o cestovných náhradách.
Kontroly ukázali, že nedostatky sa vyskytujú najmä u subjektov zamestnávajúcich 1-9 zamestnancov.
Nedostatky sa najčastejšie vyskytujú u spoločností s ručením obmedzeným.
Nedostatky sa najčastejšie vyskytujú v oblasti stavebníctva, priemyslu a obchodu.
Za zistené nedostatky boli navrhnuté pokuty v celkovej výške niekoľko miliónov korún.
Zákon umožňuje, aby osoba mladšia ako 15 rokov mohla vykonávať tzv. ľahké práce, ktoré neohrozujú jej zdravie a vývoj.
Výkon ľahkých prác osôb mladších ako 15 rokov povoľuje príslušný inšpektorát práce po dohode s príslušným orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva. V povolení sa určia podmienky a počet hodín, za ktorých sa ľahké práce môžu vykonávať.
Pre študentov je brigáda vhodnou príležitosťou, ako si privyrobiť počas štúdia. Pre zamestnávateľa je to výhodná alternatíva, ako nahradiť dovolenkujúcich zamestnancov na TPP.
Pre uzavretie dohody o brigádnickej práci študenta je potrebné, aby zamestnanec (študent) spĺňal tieto podmienky:
V prípade, že študent je mladistvý, je možné s ním uzatvoriť dohodu iba v prípade, ak táto práca neohrozí jeho vývoj, bezpečnosť alebo výchovu na povolanie. Na uzatvorenie dohody je potrebné aj lekárske vyšetrenie a vyjadrenie zákonného zástupcu (rodiča).
Neoddeliteľnou súčasťou študentskej dohody je potvrdenie školy, ktorú študent navštevuje. Potvrdenie sa nevyžaduje, ak ide o študenta, ktorý ukončil strednú školu, ale ešte nenastúpil na vysokú školu.
Dohoda o brigádnickej práci študenta musí byť písomná a musí obsahovať:
Študent môže pracovať maximálne 20 hodín týždenne v priemere počas celej doby brigády. V priebehu jedného dňa nemôže študent pracovať viac ako 12 hodín.
Hranica odmeny, ktorá je rozhodujúca pre to, či študent bude platiť odvody do Sociálnej poisťovne, je 200 Eur/mesiac.
Zamestnávateľ má rovnaké povinnosti voči brigádnikom ako voči zamestnancom na pracovný pomer. Je potrebné oboznámiť zamestnanca s pracovným poriadkom, právnymi predpismi, ktoré sa vzťahujú na prácu. Dohodár musí absolvovať zdravotnú prehliadku, BOZP a protipožiarne školenie.