Príkazná zmluva pre dôchodcu: Kľúčové podmienky a ako ju efektívne využiť! - Domov dôchodcov a Domov sociálnych služieb Tornaľa

30. September 2025

Príkazná zmluva predstavuje flexibilný nástroj pre výkon práce alebo obstaranie veci pre inú osobu. Na rozdiel od pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, príkazná zmluva sa riadi Občianskym zákonníkom a ponúka isté špecifiká, najmä v oblasti daňových a odvodových povinností, ako aj zodpovednosti za škodu. Je vhodná najmä pre dôchodcov, ktorí si chcú privyrobiť príležitostnými prácami.

Čo je príkazná zmluva?

Príkazná zmluva je upravená v § 724 až 732 Občianskeho zákonníka. Podľa nej sa príkazník zaväzuje pre príkazcu obstarať nejakú vec alebo vykonať inú činnosť. Zákon neobmedzuje typ činnosti, ktorá môže byť predmetom zmluvy, takže sem možno zaradiť rôzne príležitostné práce. Príkazník koná v mene príkazcu alebo na jeho účet, pričom sa očakáva, že bude postupovať podľa jeho pokynov a vynaloží na splnenie príkazu všetko potrebné úsilie. Nie je však zodpovedný za to, či sa výsledok obstarania alebo výkonu činnosti dostaví.

Náležitosti príkaznej zmluvy

Zákon nevyžaduje písomnú formu príkaznej zmluvy, avšak preukázateľnosť dohodnutých podmienok je písomná forma odporúčaná. Medzi základné náležitosti patrí:

Identifikácia zmluvných strán: Príkazca (osoba, ktorá zadáva príkaz) a príkazník (osoba, ktorá príkaz vykonáva).
Predmet činnosti: Presný popis veci, ktorú má príkazník obstarať, alebo činnosti, ktorú má vykonať.
Odmena: Dohoda o výške odmeny, podmienkach jej vyplatenia a spôsobe ukončenia zmluvy. Ak výška odmeny nie je dohodnutá, príkazca je povinný zaplatiť odmenu obvyklú pre danú činnosť.

Zákon nepredpisuje ďalšie náležitosti, takže obsah zmluvy zostáva na dohode zmluvných strán.

Práva a povinnosti zmluvných strán

Príkazná zmluva prináša pre obe strany určité práva a povinnosti:

Prečítajte si tiež: Odvody pri zamestnávaní dôchodcov

Príkazník:

Je povinný vykonať príkaz osobne, podľa svojich schopností a možností a v súlade s pokynmi príkazcu.
Nemôže poveriť vykonaním príkazu inú osobu bez súhlasu príkazcu. Ak tak urobí, zodpovedá za škodu spôsobenú zástupcom.
Je povinný informovať príkazcu o priebehu plnenia príkazu a podávať mu správy.
Má právo na úhradu nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením príkazu, a na odmenu, ak je dohodnutá.

Príkazca:

Je povinný poskytnúť príkazníkovi všetky potrebné informácie a prostriedky na splnenie príkazu.
Je povinný zaplatiť príkazníkovi odmenu, ak je dohodnutá, a uhradiť mu vzniknuté náklady.

Rozdiel medzi príkaznou a pracovnou zmluvou

Príkazná zmluva sa často zamieňa s pracovnou zmluvou, pretože v oboch prípadoch jedna osoba vykonáva prácu pre inú osobu. Rozdiel je však v charaktere činnosti a v právnom režime. Príkazná zmluva sa uzatvára na vykonanie príležitostných prác alebo obstaranie jednorazovej veci, zatiaľ čo pracovná zmluva sa uzatvára na výkon závislej práce.

Závislá práca je činnosť vykonávaná osobne zamestnancom pre zamestnávateľa vo vzťahu podriadenosti a nadradenosti, v mene a podľa pokynov zamestnávateľa, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Ak príkazná zmluva vykazuje znaky závislej práce, považuje sa de facto za pracovnú zmluvu, a to aj z hľadiska daňových a odvodových povinností.

Daňové a odvodové povinnosti

Príjem z príkaznej zmluvy sa posudzuje z hľadiska dane z príjmov podľa charakteru činnosti:

Závislá činnosť: Ak príkazník vykonáva závislú činnosť, považuje sa za zamestnanca a príjem podlieha dani z príjmov zo závislej činnosti a odvodom na sociálne a zdravotné poistenie.
Podnikanie: Ak príkazník vykonáva činnosť na základe živnostenského alebo iného oprávnenia, príjem sa považuje za príjem z podnikania a podlieha dani z príjmov z podnikania a odvodom na sociálne a zdravotné poistenie ako SZČO.
Ostatný príjem: Ak príkazník vykonáva činnosť jednorazovo a bez živnostenského alebo iného oprávnenia, príjem sa považuje za ostatný príjem podľa § 8 zákona o dani z príjmov. Ostatný príjem je oslobodený od dane do výšky 500 EUR ročne. Nad túto sumu vzniká povinnosť platiť zdravotné odvody.

Zodpovednosť za škodu

Príkazník zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí príkazcovi v súvislosti s výkonom príkazu, a to aj v prípade, ak škodu spôsobil z nedbanlivosti. Táto zodpovednosť je prísnejšia ako v prípade pracovného pomeru, kde je zodpovednosť za škodu spôsobenú z nedbanlivosti obmedzená.