
Práca je neoddeliteľnou súčasťou života každého ekonomického subjektu, či už ide o fyzickú alebo duševnú činnosť. Pracovnoprávne vzťahy na Slovensku upravuje Zákonník práce. Tento článok sa zameriava na zamestnávanie poberateľov starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a výsluhového dôchodku, ako aj na súvisiace odvody.
Zákonnými podmienkami pre vznik nároku na starobný dôchodok je získanie potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia a dosiahnutie stanoveného veku. Podľa zákona o sociálnom poistení je doba dôchodkového poistenia potrebná na vznik nároku na starobný dôchodok 15 rokov a dôchodkový vek je jednotne pre mužov a ženy 62 rokov.
Splnenie zákonných podmienok oprávňuje zamestnanca požiadať príslušnú Sociálnu poisťovňu o priznanie nároku na starobný dôchodok. Je na vôli samotného zamestnanca, či toto svoje oprávnenie využije alebo nie, no nijako to neovplyvňuje trvanie jeho doterajšieho pracovného pomeru. Aj keď zamestnanec požiada Sociálnu poisťovňu o priznanie dôchodku a Sociálna poisťovňa jeho žiadosti vyhovie, jeho pracovný pomer nekončí. Poberanie starobného dôchodku nie je platným dôvodom skončenia pracovného pomeru. Zamestnávateľ nesmie skončiť pracovný pomer s poberateľom starobného dôchodku z titulu, že poberá starobný dôchodok, ani svojho zamestnanca nijako nútiť, aby z tohto dôvodu skončil pracovný pomer sám. Do úvahy prichádza skončenie pracovného pomeru len podľa niektorého z taxatívne uvedených dôvodov v Zákonníku práce.
V prípade, že po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok predsa len dôjde ku skončeniu pracovného pomeru, patrí zamestnancovi určitá finančná čiastka. Odchodné je obligatórnou (nárokovateľnou) čiastkou pre každého zamestnanca, ktorý splnil zákonné podmienky pre jej vyplatenie. Prvou podmienkou je platné skončenie pracovného pomeru dotknutého zamestnanca. Odchodné patrí zamestnancovi pri každom spôsobe skončenia pracovného pomeru s jedinou výnimkou. Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1 ZP, t.j. ak zamestnávateľ so zamestnancom skončil pracovný pomer okamžite. Podstatné je, aby ku skončeniu pracovného pomeru došlo až po splnení nároku na starobný dôchodok t. z. Druhou podmienkou pre vyplatenie odstupného je skutočnosť, že zamestnanec požiada o poskytnutie dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.
Zákonník práce už nepredpokladá žiadnu informatívnu ani preukaznú povinnosť zamestnanca, na základe ktorej by oznámil a aj preukázal svojmu zamestnávateľovi, že požiadal Sociálnu poisťovňu o poskytnutie dôchodku v stanovenej lehote. V praxi sa však zamestnávateľ nemá ako inak dozvedieť, že jeho zamestnanec požiadal o priznanie dôchodku, pokiaľ mu to on sám neoznámi. Odchodné sa poskytuje v sume priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Ide o minimálnu výšku odchodného.
Prečítajte si tiež: Podmienky príkaznej zmluvy pre dôchodcov
Poberateľ starobného dôchodku môže pracovať na pracovnú zmluvu, či už na dobu určitú alebo na neurčitý čas. Pokiaľ o to zamestnávateľ bude mať záujem, môže dôchodcu zamestnávať aj na kratší pracovný čas, alebo využiť iné atypické (flexibilné) pracovnoprávne vzťahy ako napríklad domácku prácu (homework). Od 1. marca 2010 nemôže byť zamestnávanie dôchodcov platným dôvodom na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na dobu určitú presahujúcu maximálne tri roky. Dôchodca môže mať uzavretých súčasne aj niekoľko pracovných pomerov s viacerými zamestnávateľmi. Prípadne aj viac pracovných pomerov u jedného zamestnávateľa, ak ide o činnosti spočívajúce v prácach iného druhu. Uzatvorením pracovnej zmluvy vznikajú dôchodcovi rovnaké práva i povinnosti ako ďalším zamestnancom.
Okrem pracovnej zmluvy môže zamestnávateľ starobného dôchodcu zamestnávať aj na základe dohody o pracovnej činnosti alebo na základe dohody o vykonaní práce. Ani výška príjmu dôchodcu dosahovaná na základe dohody nie je nijako obmedzená v nadväznosti na poberanie dôchodku. Neexistujú žiadne limity dosahovaného príjmu, ktoré by mali za následok krátenie dôchodku.
Všeobecne však platí, že na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. Dohoda o pracovnej činnosti musí byť uzavretá písomne pod doložkou neplatnosti. Môže byť uzatvorená na určitú dobu alebo na neurčitý čas. Zamestnávateľ v nej musí uviesť dohodnutú prácu, dohodnutú odmenu za vykonávanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a dobu, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody o pracovnej činnosti je povinný vydať zamestnancovi. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len na prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer.
Dohodu o vykonaní práce môže zamestnávateľ uzatvoriť s poberateľom starobného dôchodku, ak rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná dôchodcom pre toho istého zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Rovnako ako dohoda o pracovnej činnosti aj dohoda o vykonaní práce sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná a uzatvára sa najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce.
Výhoda zamestnávania starobných dôchodcov spočíva v nižších celkových nákladoch práce z dôvodu neplatenia niektorých odvodov. Z dôvodu platenia starobného dôchodkového poistenia, aj po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok, bude mať dôchodca nárok na prepočítanie sumy dôchodku. Prepočítavanie dôchodkov Sociálna poisťovňa uskutočňuje na základe žiadosti dôchodcu a platne vystaveného evidenčného listu dôchodkového poistenia od zamestnávateľa raz za kalendárny rok.
Prečítajte si tiež: Príkazná zmluva: Čo by mali dôchodcovia vedieť
Starobný dôchodca a ani jeho zamestnávateľ už neplatia invalidné poistenie ani poistenie v nezamestnanosti. Invalidné poistenie neplatia, pretože poberateľ starobného dôchodku už nemôže byť poberateľom invalidného dôchodku.
Ak zamestnávateľ zamestná dôchodcu na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce, sú jeho odvodové povinnosti takmer nulové. Za dôchodcu neplatí zdravotné, nemocenské, starobné dôchodkové, invalidné dôchodkové poistenie ani poistenie v nezamestnanosti. Sociálnej poisťovni odvádza len úrazové (sadzba v závislosti od nebezpečnostnej triedy) a garančné poistenie (sadzba vo výške 0,25 % z vymeriavacieho základu).
Zamestnávateľ má povinnosť pred začatím výkonu prác oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne uzatvorenie dohody a podať prihlášku na úrazové a garančné poistenie za zamestnanca, ktorého na základe dohody o vykonaní práce zamestná. Zamestnávateľ je povinný dôchodcu v právnom vzťahu na základe dohody prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia na účely úrazového poistenia, garančného poistenia a na účely zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, pred vznikom tohto právneho vzťahu, najneskôr pred začatím výkonu práce, odhlásiť tohto zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr v deň nasledujúci po skončení tohto právneho vzťahu, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak pracovnoprávny vzťah nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v zákone o sociálnom poistení. Svoje povinnosti si zamestnávateľ plní faxom, elektronickou poštou alebo prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS), tak aby k prihláseniu do registra došlo pred začatím výkonu činnosti dohodnutej v dohode.
Predčasný starobný dôchodok je možné priznať najskôr dva roky pred dovŕšením dôchodkového veku za predpokladu, že bol poistenec dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a súčasne za predpokladu, že suma predčasného dôchodku dosiahne výšku stanovenú zákonom. Ak poistenec nie je sporiteľom podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení, bude mať nárok na predčasný starobný dôchodok za predpokladu, že suma jeho predčasného starobného dôchodku bude vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú FO podľa zákona o životnom minime. U poistenca, ktorý je sporiteľom podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení, postačuje, aby suma jeho predčasného starobného dôchodku bola vyššia ako 0,6 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
Základnou funkciou predčasného starobného dôchodku je náhrada príjmu pri strate zárobkovej činnosti. V súlade so zákonom o sociálnom poistení nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká, ak poistenec ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Priznanie predčasného starobného dôchodku je tak jednoznačne podmienené skončením výkonu zárobkovej činnosti. Poberanie predčasného starobného dôchodku pri súčasnom výkone práce v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy je absolútne vylúčené.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty príkaznej zmluvy
Výkon zamestnania poberateľom starobného dôchodku po priznaní predčasného starobného dôchodku je právnou skutočnosťou, v dôsledku ktorej dochádza k zastaveniu výplaty predčasného dôchodku. Účasť na dôchodkovom poistení však nezakladá príjem, na ktorý zakladá právo právny vzťah vznikajúci na základe dohody o pracovnej činnosti alebo na základe dohody o vykonaní práce. Poberateľ predčasného starobného dôchodku môže pri súčasnom poberaní predčasného dôchodku pracovať na dohodu rovnako ako poberateľ starobného dôchodku.
Výsluhový dôchodok je jednou z dávok výsluhového zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov upravenou v osobitnom právnom predpise, ktorým je zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Policajt sa pre tieto účely rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície a colník. Všeobecne nárok na výsluhový dôchodok má policajt alebo profesionálny vojak, ktorého pracovný pomer skončil, za predpokladu, že trval najmenej 15 rokov.
Pokiaľ ide o zamestnávanie poberateľov výsluhového dôchodku, musíme rozlišovať oblasť ich pracovného výkonu. V súlade so zákonom o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nárok na priznaný výsluhový dôchodok zaniká dňom, ktorý predchádza dňu opätovného prijatia do štátnej služby vykonávanej v služobnom pomere alebo do služobného pomeru, z ktorého vzniká nárok na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok alebo dňu nástupu na výkon mimoriadnej služby. Znamená to, že súbeh poberania výsluhového dôchodku a výkon práce v služobnom pomere je vylúčený.
Nijako sa už neobmedzuje výplata výsluhového dôchodku súbežne s iným príjmom zo zárobkovej činnosti alebo s príjmom, ktorý nahrádza zárobok. Neexistujú žiadne obmedzenia zamestnávania poberateľa výsluhového dôchodku napríklad podľa zákona o štátnej službe alebo kdekoľvek v súkromnej sfére. Ak zamestnávateľ zamestná poberateľa výsluhového dôchodku v pracovnom pomere na pracovnú zmluvu, bude za neho platiť rovnaké odvody do zdravotnej poisťovne a do Sociálnej poisťovne ako za svojich ostatných zamestnancov.
Nie je vylúčená ani situácia, že poberateľ výsluhového dôchodku splní podmienky nároku na priznanie starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení. Odvodové povinnosti zamestnávateľa ako aj samotného zamestnanca - výsluhového dôchodcu budú rovnaké ako u ostatných bežných zamestnancov. V súlade so zákonom o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov pri súbehu nároku na výplatu výsluhového dôchodku s nárokom na dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
Zdaniteľné príjmy sú príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené. Starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok predstavujú príjmy oslobodené od dane podľa zákona o dani z príjmov. Tieto dávky sa do zdaniteľných príjmov nezapočítajú a do daňového priznania ich poberatelia týchto dávok neuvádzajú.
Príjem z pracovnej zmluvy je príjmom zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmov a to bez ohľadu na uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Príjmy u poberateľov dôchodkov, ktoré plynú z pracovného pomeru sú zdaňované rovnakým spôsobom ako u iných zamestnancov, ktorí majú u zamestnávateľa uzavretý pracovný pomer. Príjmy zo všetkých pracovných dohôd sa zdaňujú rovnako, ako je tomu u zamestnancov. Zdaňovanie príjmov preddavkom vyberie zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane v súlade so zákonom o dani z príjmov zo zdaniteľnej mzdy.
Pracovnoprávny vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom musí byť založený na základe pracovnej zmluvy podľa Zákonníka práce. Medzi povinné náležitosti pracovnej zmluvy patrí druh práce, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce a mzdové podmienky. Okrem povinných náležitostí môže byť v pracovnej zmluve uvedený výplatný termín, benefity pre zamestnanca, výmera dovolenky alebo dĺžka výpovednej doby. Pracovná zmluva medzi zamestnávateľom a zamestnancom musí byť písomná a vyhotovená vo dvoch exemplároch, pričom jedno vyhotovenie je zamestnávateľ povinný dať zamestnancovi. Slovenská legislatíva rozlišuje pracovný pomer na dobu neurčitú, pracovný pomer na dobu určitú, pracovný pomer na kratší pracovný čas, delené pracovné miesto a domácku prácu a teleprácu.
Dohody o prácach mimo pracovného pomeru je možné uzatvoriť len na dobu určitú, a to najviac na 12 mesiacov. Po skončení predchádzajúcej dohody je možné uzatvoriť s tou istou fyzickou osobou novú dohodu, a však najdlhšie na 12 mesiacov. Dohoda o vykonaní práce je upravená v Zákonníku práce. Ak zamestnanec nevykoná pracovnú úlohu v dohodnutej dobe, zamestnávateľ môže od tejto dohody odstúpiť. Odmena za prácu je splatná až po dokončení a odovzdaní práce.
Dohoda o pracovnej činnosti je upravená v Zákonníku práce a sa využíva pri príležitostnej činnosti, ktorá je vymedzená druhom práce. Na základe tejto dohody je možné vykonávať prácu najviac 10 hodín týždenne. Toto obmedzenie sa vzťahuje osobitne za každý týždeň (nie v priemere). V dohode musí byť uvedená dohodnutá práca, odmena za vykonanú prácu, rozsah pracovného času a doba, na ktorú je dohoda uzatvorená. Odmena za prácu je splatná najneskôr do konca mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci v ktorom bola práca vykonaná. Dohodu možno skončiť dohodou zmluvných strán alebo výpoveďou bez uvedenia dôvodu.
Aktualizácia 1.1.2024, úpravy vyplývajúce zo zákona č. 530/2023 Z. DoVP, DoPČ inv. dôch. DoVP, DoPČ inv. dôch. DoVP, DoPČ predč. dôch. DoVP, DoPČ predč. dôch. DoVP, DoPČ ostatní pravid. DoVP, DoPČ ostatní nepravid. Člen družstva nepravid.
Študent na DoBPŠ alebo na ZoČŠO, ktorý si uplatňuje odvodovú odpočítateľnú položku (OOP), tá je vo výške príjmu, max. Poberateľ starobného dôchodku a poberateľ výsluhového dôchodku, ktorý dovŕšil dôchodkový vek, pracujúci na DoVP, na DoPČ alebo na ZoČŠO, ktorý si uplatňuje odvodovú odpočítateľnú položku (OOP), tá je vo výške príjmu, max. Poberateľ invalidného dôchodku (bez ohľadu na výšku percent poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) a poberateľ výsluhového invalidného dôchodku, ktorý pracuje na DoVP, na DoPČ alebo na ZoČŠO, ktorý si uplatňuje odvodovú odpočítateľnú položku (OOP), tá je vo výške, príjmu max. Poberateľ predčasného starobného dôchodku pracujúci na DoVP, na DoPČ alebo na ZoČŠO, ktorý si uplatňuje odvodovú odpočítateľnú položku (OOP), tá je vo výške príjmu max. Fyzická osoba pracujúca na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, a to bez ohľadu na to, či uvedená dohoda zakladá fyzickej osobe právo na pravidelný mesačný príjem alebo nepravidelný príjem zo závislej činnosti, vymeriavací základ na starobné poistenie (S) a na poistenie v nezamestnanosti (PvN) sa znižuje o odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnej práci, tá je vo výške príjmu, max.
Osoba, ktorá má príjmy na základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, napríklad príkaznej zmluvy, ak ide o závislú činnosť podľa zákona o dani z príjmov. Garančné poistenie sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý je zastupiteľským úradom cudzieho štátu, ani na zamestnávateľa, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz.
Povinné poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ale aj osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek. A to odo dňa, kedy im Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku, respektíve predčasného starobného dôchodku.
Poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce platí zamestnávateľ len za osoby v pracovnom pomere a za profi športovcov v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu. Vzťahuje sa to aj na takých zamestnancov, za ktorých sa neplatí povinné poistenie v nezamestnanosti. Poistné na invalidné poistenie sa neplatí za osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a osoby, ktoré poberajú výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek. A to odo dňa, kedy im Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku, respektíve predčasného starobného dôchodku.
Minimálny vymeriavací základ sa týka len samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO), dobrovoľne poistených osôb a samoplatiteľov. Sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnávateľa je 1 %, ak zamestnávateľ neplatí poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce (PFP). Sadzba poistného na zdravotné poistenie je 2 % (zamestnanec), 5,5 % (zamestnávateľ) a 7,5 % (SZČO) v prípade osoby so zdravotným postihnutím. Za osobu so zdravotným postihnutím sa považuje osoba uznaná za invalidnú.