
Príkazná zmluva je flexibilný nástroj, ktorý umožňuje dohodnúť sa na vykonaní určitej činnosti alebo obstaraní veci. Často sa využíva pri jednorazových alebo príležitostných prácach. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na príkaznú zmluvu, jej náležitosti a využitie, s osobitným zameraním na jej aplikáciu v kontexte dôchodcov.
Príkazná zmluva, ako ju upravuje Občiansky zákonník (§ 724 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb.), predstavuje dohodu medzi dvoma stranami: príkazcom a príkazníkom. Príkazca poveruje príkazníka, aby vo vlastnom mene a na jeho účet obstaral určitú vec alebo vykonal nejakú činnosť. Dôležité je, že príkazná zmluva sa riadi výlučne normami občianskeho práva, a to aj v prípade, ak ju uzatvárajú podnikatelia.
Príkazná zmluva môže byť uzatvorená medzi právnickými alebo fyzickými osobami.
Zadefinovanie predmetu príkaznej zmluvy je povinnou náležitosťou zmluvy. Príkazník sa touto príkaznou zmluvou zaväzuje, že pre príkazcu vo vlastnom mene a na účet príkazcu obstará nejakú vec, alebo vykoná činnosť pre príkazcu, a to za odmenu.
Z hľadiska formy sa pre uzatvorenie príkaznej zmluvy nevyžaduje písomná forma, avšak bez nej len ťažko dokážete uzatvorené podmienky, preto sa odporúča. Zákon osobitné náležitosti príkaznej zmluvy neupravuje, jej obsah tak zostáva na dohode príkazcu a príkazníka.Mala by okrem výšky odmeny, podmienok pre vyplatenie odmeny a spôsobu jej ukončenia obsahovať aj predmet činnosti či vec, akú má príkazník obstarať.
Prečítajte si tiež: Príkazná zmluva: Čo by mali dôchodcovia vedieť
Nevyhnutnou súčasťou príkaznej zmluvy je výška odmeny, v opačnom prípade príkazca bude povinný ju vyplatiť len vtedy, ak je obvyklá. Inak by sa mohlo stať, že príkazník bude pracovať zadarmo, hoci nechcene.
Charakter príkaznej zmluvy veľmi prípomína zmluvu pracovnú. Príkazník podobne ako zamestnanec taktiež vykonáva prácu či obstaráva vec pre iného, v mene a na účet iného a podľa pokynov iného, t.j. príkazcu (inak zamestnávateľa). Zmluvy sa však neposudzujú len podľa ich pomenovania.Pokiaľ by sa príkazca a príkazník dohodli, že príkazník bude v mieste príkazcu vykonávať pravidelne v stanovenom čase osobne prácu pre príkazcu a tento mu za ňu bude platiť odmenu, z hľadiska obsahu už možno hovoriť o výkone závislej práce a teda zmluve pracovnej.
Príkazná zmluva by mala byť preto uzatváraná len pri výkone príležitostných prác a nemal by ňou byť zastieraný výkon závislej činnosti, prípadne podnikania.Závislou prácou je činnosť vykonávaná osobne zamestnancom pre zamestnávateľa vo vzťahu podriadenosti a nadradenosti, v mene a podľa pokynov zamestnávateľa, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
Ak by príkazník príkaznou zmluvou vykonával závislú činnosť, bude považovaný de facto za zamestnanca a platiť dane a odvody (sociálne, zdravotné).
Výhody príkaznej zmluvy nastupujú, pokiaľ jej predmetom je výkon nezávislej činnosti. Predmetná činnosť nesmie vykazovať ani znak sústavnosti, ktorý charakterizuje podnikanie. Sústavnosť znamená aj výkon činnosti v pravidelných či dokonca nepravidelne sa opakujúcich turnusoch. Príjem z podnikania podlieha zdaneniu a súčasne je živnostník povinný platiť aj odvody.
Prečítajte si tiež: Podmienky príkaznej zmluvy pre dôchodcov
Ak však výkon práce na základe príkaznej zmluvy splní predpoklady, t.j. nepôjde o zastieranie pracovného pomeru či výkonu práce na základe dohody o prácach mimo pracovného pomeru a podnikania, príjem získaný na základe príkaznej zmluvy bude posudzovaný ako príjem ostatný v zmysle ust. § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov. Ostatný príjem je úhrnne do výšky 500,00 Eur ročne oslobodený od dane. Nad predmetný limit vzniká povinnosť platiť zdravotné odvody.
Príkazník nesie aj povinnosť nahradiť škodu, ktorú prípadne spôsobí príkazcovi v súvislosti s výkonom príkazu. Predmetná povinnosť vzniká bez obmedzenia aj pokiaľ príkazník škodu spôsobil z nedbanlivosti.
Príkazná zmluva môže byť pre dôchodcov vhodným nástrojom na privyrobenie si k dôchodku. Dôchodca môže na základe príkaznej zmluvy vykonávať rôzne príležitostné práce alebo obstarávať veci pre iné osoby. Ak príjem z takejto činnosti nepresiahne 500 EUR ročne, je oslobodený od dane z príjmov.
Áno, môže použiť takúto zmluvu o dielo SZČO pri vyplatení jednorázového príjmu dôchodcovi? A aké práce by mohol vykonávať dôchodca pre SZČO - murára, aby išlo o jednorázový príjem? Napríklad pomocné práce na stavbe, upratovanie po dokončení prác.
Zmluva o dielo je upravená v § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka a používa sa, ak sa zhotoviteľ zaväzuje vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť zaň cenu.
Prečítajte si tiež: Odvody pri zamestnávaní dôchodcov
| Aspekt | Príkazná zmluva | Zmluva o dielo |
|---|---|---|
| Predmet | Obstaranie veci alebo vykonanie činnosti | Vykonanie určitého diela |
| Dôraz | Na činnosť a úsilie príkazníka | Na výsledok - zhotovenie diela |
| Odmena | Môže byť dohodnutá, inak obvyklá | Dohodnutá cena za dielo |
| Vhodnosť pre dôchodcov | Príležitostné práce, kde je dôležitá snaha a čas strávený prácou | Práce, kde je dôležitý výsledok (napr. zhotovenie určitej veci, oprava, úprava) |
Od r. 2018 daniari vyššieopísanú schému jednoznačne škrtli. Ak má vyplácateľ vyplatenú odmenu za príležitostnú činnosť v daňových nákladoch na základe zmluvného vzťahu a existencie zmluvy ako účtovného dokladu, prijímateľ si nemôže uplatniť žiadne oslobodenie. Povinnosť postarať sa o správne zdanenie na svojej strane mal prijímateľ stále, no práve podpisom takejto zmluvy dostáva informáciu, že vyplácateľ si túto sumu uplatní v daňových nákladoch a on ju teda musí priznať v daňovom priznaní - samozrejme závisí od typu zmluvy a charakteru príjmu. No v prípade príležitostných ostatných príjmov fyzickej osoby ide o 19%-nú daň a 14%-né zdravotné odvody.