Primárne Vzdelávanie Mentálne Postihnutých: Metódy a Prístupy

Úvod

V poslednom období sa čoraz častejšie skloňuje pojem „inkluzívne vzdelávanie“, avšak málokto si uvedomuje, že tieto moderné slová sú úzko spojené so základnými ľudskými právami. Cieľom tohto článku je objasniť pojem inklúzia, jej princípy a metódy, so zameraním na mentálne postihnutie.

Integrácia verzus Inklúzia: Rozdiel v prístupe

Často dochádza k zámene pojmov inklúzia a integrácia. Integrácia predpokladá umiestňovanie žiakov so zdravotným postihnutím do hlavného vzdelávacieho prúdu, kde sa od nich očakáva, že sa prispôsobia existujúcej výučbe a organizácii školy. V tomto prípade nesie bremeno prispôsobenia sa predovšetkým dieťa.

Na rozdiel od toho, inklúzia predpokladá, že sa špecifickým potrebám žiakov so zdravotným postihnutím prispôsobí samotný vzdelávací systém. Od dieťaťa a jeho rodičov sa neočakáva, že budú prinášať riešenia a prispôsobovať sa, čo môže byť veľmi ťažké, až nemožné. Namiesto toho sa očakáva od školy, že nájde a zrealizuje vhodné riešenia. Bremeno teda leží na škole a štátnych orgánoch.

Inklúzia sa netýka len detí so zdravotným postihnutím. Výbor OSN pre práva dieťaťa uvádza, že inklúzia zahŕňa všetky deti, celú rozmanitú ľudskú rodinu, vrátane detí nadaných a rómskych. Všetky deti by mali byť vzdelávané spoločne, vždy, keď je to možné, bez ohľadu na ich odlišnosti. Vzdelávací systém by nemal chápať deti so zdravotným postihnutím ako problém, ktorý je potrebné vyriešiť.

Princípy Inkluzívneho Vzdelávania

Princíp inkluzívneho vzdelávania sa vylučuje so segregovaným vzdelávaním v špeciálnych školách. Inkluzívne vzdelávanie zdôrazňuje rozmanitosť školskej populácie, čím prispieva k vytvoreniu škôl, ktoré sú citlivejšie ku konkrétnym potrebám žiakov. Rozmanitosť tiež vychováva tolerantnejšiu generáciu a pomáha búrať sociálne bariéry a stigmu okolo ľudí so zdravotným postihnutím.

Prečítajte si tiež: Čo sú primárne mentálne schopnosti?

Inklúzia ako Základné Ľudské Právo

Inkluzívne vzdelávanie úzko súvisí so základným právom na vzdelanie, ktoré garantuje Ústava a medzinárodné dohovory o ľudských právach. Najdôležitejším z nich je Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Právo na vzdelanie je kľúčové, pretože vzdelávanie je nevyhnutným prostriedkom pre realizáciu iných ľudských práv. Vzdelanie umožňuje ľuďom vymaniť sa z chudoby, podieľať sa na správe vecí verejných a obhajovať svoje politické postoje.

Dokumenty OSN a Inkluzívne Vzdelávanie

Diskusiu o práve na vzdelanie v inkluzívnom prostredí formovali dva dôležité dokumenty OSN:

• Štandardné pravidlá pre vyrovnanie príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím (1993): Tento dokument sa zaoberal otázkou vzdelávania ľudí so zdravotným postihnutím a predpokladal reformu, ktorej cieľom bolo pripraviť žiakov na vzdelávanie v hlavnom vzdelávacom prúde.
• Prehlásenie zo Salamanky (1994): Tento dokument jednoznačne hovorí o inklúzii a zdôrazňuje naliehavosť zaistenia vzdelávania všetkých detí, mládeže a dospelých so zvláštnymi vzdelávacími potrebami v rámci bežného vzdelávacieho systému.

Dohovor OSN o Právach Osôb so Zdravotným Postihnutím a Právo na Vzdelanie

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím upravuje právo na vzdelanie v článku 24. Článok 24 ods. 1 Dohovoru zaväzuje štáty, aby zaistili začleňujúci (inkluzívny) vzdelávací systém na všetkých úrovniach. Podľa článku 24 ods. 2 písm. a) Dohovoru, štáty zabezpečia, aby osoby so zdravotným postihnutím neboli z dôvodu svojho postihnutia vylúčené zo všeobecnej vzdelávacej sústavy. Toto odráža povinnosť nevylučovať deti so zdravotným postihnutím z hlavného vzdelávacieho prúdu, pokiaľ sú už takto vzdelávané.

Ďalej, podľa článku 24 ods. 2 písm. b) Dohovoru, má Slovenská republika povinnosť zaistiť, aby osoby so zdravotným postihnutím mali na rovnom základe s ostatnými prístup k inkluzívnemu, kvalitnému a bezplatnému základnému a strednému vzdelávaniu v mieste, kde žijú. Toto ustanovenie je prepojené so zákazom diskriminácie a s povinnosťou štátu zaistiť tzv. primerané úpravy.

Primerané Úpravy ako Kľúč k Inklúzii

Primerané úpravy (v angličtine "reasonable accommodation") sú právny pojem, ktorý definuje úpravy a zmeny, ktoré umožňujú osobám so zdravotným postihnutím plnohodnotne sa zapojiť do spoločnosti. Nezaistenie primeraných úprav môže viesť k diskriminácii na základe zdravotného postihnutia.

Prečítajte si tiež: Financovanie primárneho vzdelávania

Transformácia Špeciálneho Vzdelávania

Inkluzívne vzdelávanie znamená prehodnotenie rozsahu špeciálneho vzdelávania. Nejde o rušenie špeciálnych škôl, ale o postupnú transformáciu vzdelávacieho systému tak, aby deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami mohli byť vzdelávané v hlavnom vzdelávacom prúde. Je dôležité mať na pamäti článok 24 ods. 2, písm. c) Dohovoru, ktorý predpokladá, že takýmto prostredím môže byť aj napr. oddelená špeciálna škola.

Zodpovednosť Štátu a Príprava Pedagógov

Vzdelávanie v inkluzívnom prostredí je pre pedagógov veľmi náročné. Dohovor v čl. 24 ods. 4 zaväzuje štát k tomu, aby zamestnal ako učiteľov aj ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí poznajú Braillovo písmo a znakovú reč, a vyškolil učiteľov a personál vo všetkých druhoch vzdelávania tak, aby vedeli poskytnúť plnohodnotné vzdelanie pre ľudí s postihnutím. Ak sa učitelia bránia, že nevedia ako majú vzdelávať deti s Downovým syndrómom, je to primárne chyba štátu, resp. orgánov štátnej správy a samosprávy na úseku školstva.

Implementácia Dohovoru OSN do Slovenskej Legislatívy

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím nebol doposiaľ plne implementovaný do školskej legislatívy. Otázku vzdelávania detí so zdravotným postihnutím upravuje § 29 ods. 10 a 11, § 31 ods. 3, § 144 ods. 2, 3 školského zákona. Aj keď školská legislatíva nebola upravená, aby zodpovedala moderným požiadavkám Dohovoru OSN, je nutné tieto ustanovenia interpretovať v súlade s čl. 24 Dohovoru OSN.

V oblasti vzdelávania detí so zdravotným postihnutím je veľmi dôležitý koncept primeraných úprav, ktorý je definovaný vyššie. Školská legislatíva tento koncept jasne neupravuje, ale môžeme sa oprieť o § 144 ods. 2 školského zákona. Toto ustanovenie nemožno vykladať tak, že budú vytvorené podmienky v špeciálnych školách - taký výklad by bol totižto v rozpore s Dohovorom OSN. Školskú legislatívu je nutné vykladať v súlade s Dohovorom OSN, teda spôsobom, že § 144 ods. 2 školského zákona zaväzuje bežné školy zabezpečiť podmienky pre vzdelávanie detí so zdravotným postihnutím.

Právo na Inkluzívne Vzdelávanie ako Základné Ľudské Právo

Právo na vzdelanie v inkluzívnom prostredí bežnej školy, spolu s rovesníkmi bez zdravotného postihnutia, je základné ľudské právo. Príkladom nesprávneho prístupu je stanovisko školského orgánu, ktorý tvrdil, že v špeciálnej škole sa plne rešpektuje právo dieťaťa s Downovým syndrómom na vzdelanie podľa čl. 24 Dohovoru OSN, a preto nie je nutné, aby bežná základná škola zabezpečila vzdelávanie dieťaťa s Downovým syndrómom. Takýto prístup je potrebné striktne odmietnuť.

Prečítajte si tiež: Celoživotné vzdelávanie seniorov

Metódy Inkluzívneho Vzdelávania

Hoci legislatíva a systémové zmeny sú kľúčové, rovnako dôležité sú aj konkrétne metódy a prístupy, ktoré učitelia používajú v triede. Niektoré z efektívnych metód inkluzívneho vzdelávania zahŕňajú:

• Diferencované vyučovanie: Táto metóda spočíva v prispôsobovaní vyučovacích metód, obsahu a hodnotenia tak, aby vyhovovali rôznym potrebám a štýlom učenia sa žiakov v triede. Učitelia môžu používať rôzne materiály, aktivity a úlohy, ktoré sú prispôsobené individuálnym potrebám každého žiaka. Napríklad, žiak s mentálnym postihnutím môže potrebovať jednoduchšie inštrukcie, viac vizuálnych pomôcok alebo dlhší čas na dokončenie úlohy.
• Kooperatívne učenie: Táto metóda podporuje spoluprácu a interakciu medzi žiakmi. Žiaci pracujú v malých skupinách, kde si navzájom pomáhajú a učia sa jeden od druhého. Kooperatívne učenie môže pomôcť žiakom s mentálnym postihnutím rozvíjať sociálne zručnosti, zlepšiť sebavedomie a cítiť sa viac integrovaní do triedy.
• Podporné technológie: Používanie technológií môže výrazne zlepšiť prístup žiakov s mentálnym postihnutím k vzdelávaniu. Medzi podporné technológie patria napríklad počítače, tablety, špeciálny softvér, hlasové rozpoznávanie, text-to-speech programy a iné zariadenia, ktoré pomáhajú žiakom prekonávať bariéry a učiť sa efektívnejšie.
• Individuálny vzdelávací plán (IVP): IVP je dokument, ktorý stanovuje špecifické ciele, stratégie a hodnotenia pre žiaka so špeciálnymi vzdelávacími potrebami. IVP je vypracovaný v spolupráci s učiteľmi, rodičmi, odborníkmi a samotným žiakom (ak je to možné). IVP by mal byť pravidelne prehodnocovaný a aktualizovaný, aby sa zabezpečilo, že žiak dosahuje pokrok a dostáva primeranú podporu.
• Asistent učiteľa: Prítomnosť asistenta učiteľa v triede môže byť veľmi prospešná pre žiakov s mentálnym postihnutím. Asistent učiteľa môže poskytovať individuálnu podporu, pomáhať žiakovi s úlohami, monitorovať jeho pokrok a zabezpečovať, že žiak sa aktívne zapája do vyučovania.
• Školenia a podpora pre učiteľov: Učitelia potrebujú adekvátne školenia a podporu, aby mohli efektívne vyučovať žiakov s mentálnym postihnutím. Školenia by mali zahŕňať informácie o rôznych typoch mentálneho postihnutia, efektívnych vyučovacích metódach, používaní podporných technológií a stratégiách na riešenie problémového správania.

Prekonávanie Bariér a Výzvy

Implementácia inkluzívneho vzdelávania nie je jednoduchá a stretáva sa s rôznymi prekážkami a výzvami. Medzi najčastejšie patria:

• Nedostatok finančných zdrojov: Inkluzívne vzdelávanie si vyžaduje investície do školení učiteľov, podporných technológií, asistentov učiteľa a úpravy školských budov. Nedostatok finančných zdrojov môže obmedziť možnosti škôl a sťažiť implementáciu inkluzívnych praktík.
• Nedostatok kvalifikovaných učiteľov: Učitelia potrebujú špeciálne školenia a zručnosti, aby mohli efektívne vyučovať žiakov s mentálnym postihnutím. Nedostatok kvalifikovaných učiteľov môže viesť k tomu, že žiaci nedostanú primeranú podporu a vzdelávanie.
• Negatívne postoje a predsudky: Niektorí učitelia, rodičia a členovia spoločnosti môžu mať negatívne postoje a predsudky voči žiakom s mentálnym postihnutím. Tieto postoje môžu brániť integrácii žiakov do triedy a spoločnosti.
• Nedostatočná spolupráca: Efektívna inklúzia si vyžaduje úzku spoluprácu medzi učiteľmi, rodičmi, odborníkmi, školskými orgánmi a ďalšími zainteresovanými stranami. Nedostatočná spolupráca môže viesť k neefektívnemu plánovaniu a realizácii inkluzívnych opatrení.

Budúcnosť Inkluzívneho Vzdelávania

Napriek výzvam a prekážkam je inkluzívne vzdelávanie budúcnosťou vzdelávania. Inklúzia je nielen ľudským právom, ale aj efektívnym spôsobom, ako pripraviť všetkých žiakov na život v rozmanitej a inkluzívnej spoločnosti.

Klasifikácia Vyučovacích Metód

Vyučovacie metódy predstavujú spôsoby a postupy, ktorými učitelia sprostredkúvajú žiakom vedomosti, zručnosti a hodnoty. Vzájomnou kombináciou rôznych metód vzniká efektívny proces učenia, ktorý zohľadňuje ciele vzdelávania, potreby žiakov a konkrétne podmienky. Klasifikácia vyučovacích metód sa odvíja od rôznych kritérií, ako sú charakter činností, podiel učiteľa a žiaka či fáza vyučovacieho procesu.

Vymedzenie a Klasifikácia Vyučovacích Metód

Pojem vyučovacej metódy - pojem metóda je odvodený od gréckeho slova „methodos“ (cesta, spôsob). Pojem naznačuje, že metóda je spôsob, pomocou ktorého sa dosahujú stanovené ciele. Pod vyučovacou metódou rozumieme zámerné usporiadanie obsahu vyučovania, činností učiteľa a žiaka, ktoré sa zacieľujú na dosiahnutie stanovených výchovných a vzdelávacích cieľov, a to v súlade so zásadami organizácie vyučovania.

Klasifikácia Vyučovacích Metód

Množstvo metód, ktoré opisuje didaktika, sa usilujú didaktici triediť do jednotlivých skupín. - triedenie metód podľa prostriedkov,- podľa zdroja informácií,- podľa práce učiteľa,- podľa počtu žiakov. Zaužívalo sa triedenie metód podľa etáp vyučovacieho procesu:

1. Motivačné
2. Expozičné
3. Fixačné
4. Diagnostické a klasifikačné

1. Motivačné metódy

Prvoradou úlohou je vzbudiť u žiakov záujem o učebnú činnosť. Otázkam motivácie je potrebné venovať väčšiu pozornosť ako doposiaľ, pretože obsah vzdelávania je čoraz náročnejší, žiaci sa učia oveľa viac ako v minulosti. Môžu mať povahu vnútorného motívu, alebo vonkajšieho motívu. Je nesprávne chápať motiváciu len ako vzbudenie či udržanie záujmu žiaka o učebnú činnosť. Správna motivácia je základom aktívnej činnosti žiaka vo vyučovacom procese. Motivačné metódy rozdeľujeme:

A. - problém ako motivácia - na základe problému učiteľ upúta pozornosť žiakov a potom vysvetľuje učivo

B. Priebežné motivačné metódy:

• motivačná výzva - učiteľ vyzve žiaka, aby dával pozor, aby urobil náčrtok do zošita…
• aktualizácia obsahu - učiteľ približuje a spája učivo s príkladmi zo života
• pochvala, povzbudenie s kritika - sú významnými prvkami motivácie

2. Expozičné metódy

Podľa toho, ako učiteľ vytvára u žiakov nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky, členíme expozičné metódy do týchto skupín:

A. b) Dialogické slovné metódy:

• rozhovor - je veľmi významná vyučovacia metóda. Jej prednosti spočívajú v tom, že aktivuje žiakov.
• beseda - je dialogická metóda, pre ktorú je charakteristické spoločné riešenie jednej alebo viacerých otázok celým kolektívom triedy.
• dramatizácia - uplatňuje sa na I. stupni ZŠ. Jej význam spočíva v tom, že bezprostredne pôsobí na detské vnímanie a navodzuje citový vzťah detí k učiteľovi.

B. Metódy sprostredkovaného prenosu poznatkov:

• demonštrácia - sprostredkúva žiakom poznanie skutočností, obohacuje ich predstavy, prehlbuje skúsenosti.
• pozorovanie - úzko súvisí s demonštráciou. Jeho cieľom je zamerať pozornosť žiaka na bezprostredné poznávanie predmetov a javov v dlhšom časovom období.
• manipulácia s predmetmi - je metóda, pri ktorej žiaci narábajú s rôznymi predmetmi. Do týchto manipulačných metód zaraďujeme rôzne činnosti, napr. didaktickú montáž a demontáž.
• laboratórna práca - môže byť krátkodobá alebo dlhodobá.
• hra ako metóda - plní významnú úlohu vo vyučovaní v prvých ročníkoch. Využíva sklon detí k hrám, pričom sa do hry vsúvajú didaktické prvky.

C. Problémové metódy:

• problémové vyučovanie
• projekty

D. Metódy samostatnej a autodidaktickej práce:

• samostatná práca s knihou - práca s knihou má byť súčasťou každej vyučovacej hodiny.
• práca v laboratóriu - žiak má zručnosti, ktoré mu umožňujú pracovať samostatne, prípadne v skupine.
• samostatné štúdium rôznej literatúry
• samostatná práca s využitím rôznej techniky - ponúka veľké možnosti vzdelávania sa.

E. Metódy mimovoľného učenia

• učiteľ je pre žiaka vzorom, pôsobiacim na všetku jeho činnosť.

3. Fixačné metódy

Opakovanie, a precvičovanie je neoddeliteľnou súčasťou vyuč. procesu. Uskutočňuje sa hneď po prebratí nového učiva v škole, doma, ale aj rôznou mimoškolskou činnosťou žiakov. Učivo možno opakovať na každej hodine, po tematickom celku, na konci polroka, na konci šk. roka, ale aj na začiatku šk. roka. Bez opakovania dochádza rýchlo k zabúdaniu. Proces zabúdania sa spomaľuje:

• ak sa učivo opakuje a precvičuje hneď po prebratí,
• ak intervaly medzi opakovaniami nie sú príliš dlhé.

Fixačné metódy slúžia na to, aby sme proces zabúdania spomalili a naopak, posilnili proces zapamätávania.

Rozdelenie fixačných metód:

A. Metódy opakovanie a precvičovania vedomostí a zručností:

• ústne opakovanie žiakom - žiak reprodukuje učivo, učiteľ ho opravuje
• metóda otázok a odpovedí (katechizmová) - učiteľ kladie otázky, žiaci odpovedajú. Učiteľ musí otázku formulovať jasne a presne. V položení otázky nesmie byť napovedaná odpoveď.
• písomné opakovanie - žiak samostatne písomne odpovedá na otázky, alebo píše celok.
• opakovací rozhovor - učiteľ rozhovorom so žiakmi spevňuje ich vedomosti.
• opakovanie s využitím učebnice a inej literatúry - rozlišujeme opakovanie zamerané na presné zapamätanie si textu a opakovanie zamerané na porozumenie textu.
• domáca úloha - je pokračovaním učebnej činnosti žiaka v škola. Prispieva k prehlbovaniu vedomostí, vedie k aplikácii učiva na skutočnosť. Dôležité je, aby žiak úlohe rozumel, aby vychádzala z preberaného učiva.

B. Metódy precvičovania a zdokonaľovania zručností (motorický tréning)

Na proces zdokonaľovania praktických zručností vplýva aj ich precvičovanie, čiže motorický tréning. Ten môže byť zameraný na zdokonaľovanie:

• technických,
• pohybových a
• umeleckých zručností.

Motorickým tréningom sledujeme to, aby si žiak osvojil komplex pohybov v úzkej spojitosti s vedomosťami.

4. Diagnostické a klasifikačné metódy

• plnia viaceré významné funkcie:
  • motivačná - správne hodnotenie podporuje záujem o ďalšie učenie.
  • didaktická - hodnotenie poskytuje učiteľovi spätnú väzbu (kontrola jeho práce).
  • výchovná - správne objektívne hodnotenie vedie žiaka k sebakritike.
  • spoločenská a profesijná - správne a objektívne hodnotenie pripravuje žiaka na zaradenie sa do spoločnosti.
  • kontrolná - výsledky hodnotenia umožňujú učiteľovi posúdiť úroveň práce žiakov.

Vo výchovno - vzdelávacom procese sa najčastejšie uplatňujú tieto diagnostické a klasifikačné metódy:

A. Klasické didaktické metódy

• ústne skúšanie - môže mať orientačný charakter alebo môže byť spojené s klasifikáciou.
• písomné skúšanie - diktáty, rôzne písomné práce, domáce úlohy…

Ústne a písomné skúšanie má svoje výhody aj nevýhody, preto ich treba striedať. Prednosti ústneho skúšania spočívajú v tom, že učiteľ i žiaci môžu reagovať na vyjadrenia skúšaného. Žiaka je možné usmerniť, upozorniť. Písomné skúšanie má výhodu, že zabezpečuje rovnaké podmienky všetkým žiakom.

• praktické skúšanie - využíva sa v predmetoch: pracovné vyučovanie, TV a aj pri geometrii.
• didaktické testy - presné písomné skúšanie s viacerými prednosťami - rýchle vyskúšanie, rovnaké možnosti pre všetkých
• klasifikácia - vyjadrenie žiakovho výkonu známkou, slovným hodnotením (krátkou charakteristikou).

Hodnotenie a klasifikácia žiakov nemôže byť iba subjektívnym pohľadom učiteľa na výkon žiaka. Tendencie smerujú k odstraňovaniu známkovania zo škôl a nahradeniu známok slovným hodnotením. Slovné hodnotenie má veľkú vypovedaciu hodnotu.

B. Malé formy vedeckovýskumných diagnostických metód

• metóda pozorovania žiaka - pozorovanie v určitých situáciách, rozbor žiackych prác…
• exploračné metódy - rozhovor, dotazník, anamnéza

C. Účinnosť vyučovacej metódy

Vyučovacia metóda nemá slúžiť len na „prenos“ poznatkov, ale má byť:

• informatívne nosná - má podávať plnohodnotné informácie
• formatívne účinná - má formovať osobnosť
• výchovne účinná - pôsobí na povahu žiaka
• ekonomická
• prirodzená (svojim priebehom a výsledkami) - nenásilná
• využiteľná v praxi
• v súlade so systémom vedy a poznávania
• motivačne pôsobivá
• primeraná žiakovi
• primeraná učiteľovi
• hygienická - aby neškodila fyzickému zdraviu (práca v laboratóriu) ani psychickému zdraviu (nepreťažovať žiaka - psychohygiena)

Jednotlivci s Ťažkým a Viacnásobným Postihnutím (VNP)

Jednotlivci s ťažkým a viacnásobným postihnutím (VNP) predstavujú špecifickú skupinu, ktorej podpora a vzdelávanie si vyžaduje komplexný a individuálny prístup. V zahraničnej literatúre sa stretávame s rôznymi termínmi, napríklad v anglickej literatúre sa používa termín "profound intellectual and multiple disabilities" alebo "profound and multiple learning difficulties". Tento termín označuje osoby s hlbokým mentálnym postihnutím, ktoré je kombinované s ďalšími postihnutiami, ako sú zmyslové, telesné postihnutia, epilepsia, autizmus alebo iné zdravotné komplikácie. Títo jednotlivci majú IQ 24 alebo menej a úroveň ich kognitívnych funkcií zodpovedá senzoricko-motorickému štádiu vývinu. Štandardizované testy nie sú vhodné na validné zistenie ich intelektovej kapacity. V nemeckej literatúre sa používa termín "schwere/schwerste (mehrfach) Behinderung" (ťažké/najťažšie viacnásobné postihnutie), ktorý označuje kombináciu dvoch a viacerých závažných postihnutí.

Definícia a Kategorizácia Viacnásobného Postihnutia

Predmet pedagogiky viacnásobne postihnutých (PVNP) nie je jednoznačne vymedzený. Edukácia je zameraná na jednotlivcov, ktorých nedostatky v kognitívnej, motorickej, komunikačnej či psychosociálnej sfére vyžadujú individuálny prístup, špeciálne metódy a modifikovaný obsah vzdelávania. Cieľom PVNP je dosiahnuť čo najvyšší stupeň socializácie prostredníctvom výchovnej rehabilitácie.

Viacnásobné postihnutie je definované rôzne. Márkusová definuje VNP ako prítomnosť dvoch a viacerých hlavných príznakov (postihnutí), ktoré vznikli na základe poškodenia v rovnakom čase a neboli rozvinuté sekundárne či terciálne. Vašek charakterizuje VNP ako "multifaktoriálny, multikauzálny a multisymptomatologicky podmienený fenomén, ktorý je dôsledkom súčinnosti participujúcich postihnutí, či narušení". Ich interakciou a prekrývaním vzniká synergický efekt, ktorý vytvára novú kvalitu postihnutia. Vašek rozlišuje ľahké a ťažké viacnásobné postihnutie. Cieľom pri ľahkom VNP je dosiahnuť relatívne samostatný a nezávislý život s minimálnou mierou podpory. Pri ťažkom VNP sa edukácia obmedzuje na elementárne prvky a cieľom je dosiahnuť aspoň perspektívu samostatného fungovania v niektorých elementárnych a praktických situáciách.

VNP je dôsledkom anomálneho vývinu, ktorý podmieňujú heterogénne faktory. Medzi najzávažnejšie príčiny patria prenatálne vplyvy, ako sú infekcie, intoxikácie, traumy, metabolické a nutričné činitele, ochorenia CNS a zmyslových orgánov, chromozomálne abnormality, genetické vplyvy a mechanické poškodenia. Diagnóza VNP sa určuje na základe odborných vyšetrení lekárov, psychológov a špeciálnych pedagógov.

Charakteristika Osôb s Ťažkým a Viacnásobným Postihnutím

Osoby s ťažkým postihnutím žijú v podmienkach komplexného narušenia značného množstva ich schopností. Postihnuté sú kognitívne, fyzické, emocionálne, sociálne a komunikačné zručnosti. V dôsledku mentálneho postihnutia majú problémy so spracovaním informácií a porozumením svetu. Úroveň bdelosti, ktorá je dôležitá pre učenie a vývin, býva narušená. Títo jednotlivci majú ťažkosti byť v kontakte so svojím prostredím a ich úroveň aktivity je ovplyvnená psychomotorickými možnosťami. Často sa vyskytujú prejavy stereotypného správania. Majú problémy s dosahovaním, uchopovaním a manipuláciou s predmetmi. Porozumenie hovorenej reči je slabé alebo žiadne a nie je evidentná symbolická interakcia s objektmi. Napriek závažnosti postihnutí existuje potenciál pre učenie a osvojovanie nových skúseností. Je nevyhnutné poskytnúť týmto jednotlivcom príležitosť na interakciu s prostredím a pozitívne ovplyvniť úroveň závislosti na pomoci druhých. Dôležité je dôsledné pozorovanie a správna interpretácia prejavov a primerané reakcie na ne.

Ciele, Úlohy a Princípy Edukácie Osôb s VNP

Edukácia VNP je výchovné a vzdelávacie pôsobenie na žiaka s VNP s cieľom dosiahnuť stav jeho relatívnej vychovanosti a vzdelanosti. Proces edukácie je založený na uplatňovaní metód, foriem a prostriedkov edukácie za rešpektovania edukačných zásad s prihliadnutím na individuálne predpoklady, schopnosti, možnosti a potreby jednotlivcov. Obsah edukácie VNP predstavuje súhrn poznatkov o prírode a spoločnosti, zručností, spôsobilostí a návykov, ktoré si má objekt edukácie osvojiť a vedieť ich uplatňovať v praktickom živote.

Špeciálne metódy edukácie VNP zahŕňajú metódu viacnásobného opakovania, metódu nadmerného zvýraznenia informácie, metódu zapojenia viacerých kanálov, metódu optimálneho kódovania a metódu intenzívnej spätnej väzby. Edukácia VNP prebieha v triedach C-variantu špeciálnej základnej školy, kde sa vzdelávanie uskutočňuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu.

tags: #primárne #vzdelávanie #mentálne #postihnutých #metódy #a