Agresivita u seniorov: Prípadová štúdia Urax v domove dôchodcov a možnosti jej zvládania

Úvod

Agresivita sa nevyhýba žiadnej vekovej skupine a rovnako sa dotýka aj seniorov. Sociálna práca so staršími ľuďmi prináša určité problémy a kritické momenty, ktoré môžu agresiu spustiť. Tento článok sa zameriava na agresívne správanie u seniorov, vrátane špecifických príčin u jedincov so stredne ťažkým mentálnym postihnutím (SŤMP). Skúma, ako sociálni pracovníci môžu zmierniť agresivitu klientov v zariadeniach pre seniorov, zabezpečiť príjemné prostredie a zlepšiť ich prežívanie.

Agresivita u seniorov: Prečo sa vyskytuje?

Spojenie agresivita a seniori sa môže zdať pre niekoho nezvyčajné. Agresivita sa vyskytuje pri každej cieľovej skupine sociálnej práce, vrátane seniorov. Sociálne zmeny predstavujú pre seniorov zvýšenú záťaž a riziko zo zdravotného hľadiska. Náročné sú najmä zmeny, ktoré narúšajú sociálne vzťahy, ako sú odchod do dôchodku, smrť blízkeho človeka, zmena bydliska alebo prechod do sociálneho zariadenia.

Dlhodobá frustrácia, absencia kontaktu s blízkymi ľuďmi, zdravotné problémy a nespokojnosť s podmienkami bývania môžu u seniora spôsobiť hnev a agresiu. Prílišná kontrola, neustále upozorňovanie na nedostatky a poukazovanie na motorické a kognitívne zmeny môžu viesť k odporu seniorov, ktorý sa často prejavuje verbálnou agresiou.

V rezidenciálnych zariadeniach je personál a prostredie prispôsobené na fyzické a psychické hendikepy. Tento článok sa zameriava na domovy dôchodcov a zariadenia pre seniorov, kde sa poskytuje inštitucionálna starostlivosť, ubytovanie a široké spektrum služieb, ako sú ošetrovateľské, opatrovateľské, rehabilitačné a kozmetické služby.

Špecifické príčiny agresívneho správania u jedincov so SŤMP

U jedincov so SŤMP môže byť agresívne správanie spôsobené organickým alebo funkčným poškodením mozgu, čo vedie k nedostatočnému ovládaniu emócií. Medzi ďalšie faktory patrí:

Prečítajte si tiež: Prípadová štúdia sa zaoberá efektívnym riešením konfliktov v škole s pomocou sociálneho pedagóga.

• Komunikačné ťažkosti: Jedinci so SŤMP majú obmedzené komunikačné schopnosti, čo môže viesť k frustrácii a agresii, ak sa nedokážu vyjadriť. Prejavy agresie sú mnohokrát jediným spôsobom, ako sa tento jedinec môže vyjadriť a požiadať o pozornosť.
• Citová deprivácia a nedostatok pocitu bezpečia: Títo jedinci často trpia citovou depriváciou z raného detstva, čo môže viesť k pocitu, že sa im nedostáva dostatočná pozornosť ani v dospelosti.
• Nepohodlné prostredie: Hluk, vysoký počet klientov v zariadení a prísne pravidlá môžu spôsobiť podráždenie a agresiu.
• Nemožnosť rozhodovať: Nedostatok možnosti rozhodovať o svojich životoch môže viesť k pocitu bezmocnosti a agresii.
• Nenaplnenie základných životných potrieb, zhoršenie zdravotného stavu, nedostatok pozornosti, zneužívanie, zanedbávanie, chaos v rodine, narušenie sociálnych vzťahov.
• Pridružená duševná porucha.

Prípadová štúdia: Martin

Mladý dospelý Martin vo veku 21 rokov prišiel do domova sociálnych služieb na základe rozhodnutia súdu, pretože sa o neho nestaral jeho otec, ktorý bol jeho opatrovníkom. Martin sa narodil matke s ľahkým mentálnym postihnutím a má diagnostikovaný fetálny alkoholový syndróm. Trpel hlbokou citovou depriváciou z raného detstva. V 12 rokoch ho našla polícia na železničnej stanici a po rôznych udalostiach bol umiestnený do detského domova.

Po dosiahnutí dospelosti bol opäť zverený otcovi, ale bol ponechaný sám doma bez dohľadu. Na podnet susedov bol Martin umiestnený do domova sociálnych služieb. Po tom, čo Martin videl svojich rodičov spolu, začal zozadu fyzicky napádať personál domova.

Odborný personál domova hľadal príčiny Martinovho správania a skúšal rôzne postupy. Martin bol opakovane hospitalizovaný v nemocnici, ale jeho správanie sa opakovane vrátilo. Po hospitalizácii v regionálnej psychiatrickej nemocnici s novonastavenou psychiatrickou liečbou sa odborný personál domova snažil nájsť vhodný odborný a ľudský prístup k Martinovi, aby mu umožnil socializáciu bez agresívneho správania.

Ako predchádzať a zvládať agresívne správanie

Sociálni pracovníci v zariadeniach pre seniorov majú za úlohu predchádzať agresívnym prejavom a zabezpečiť spokojnosť klientov. Realizujú rôzne aktivity a druhy terapie, ktoré udržujú klientov v psychickej pohode a efektívne vypĺňajú ich voľný čas. Medzi aktivity patria:

• Sezónne aktivity: Aktivity spojené s aktuálnym ročným obdobím a sviatkami.
• Tvorivé a kreatívne aktivity: Kreslenie, vystrihovanie a vytváranie rôznych vecí.
• Spoločenské hry a zábava: Hranie spoločenských hier, počúvanie hudby, sledovanie filmov a televíznych programov, vedomostné kvízy.
• Menšie výlety: Prechádzky a výlety na zaujímavé miesta v okolí.
• Stretávanie detí so seniormi: Spolupráca s centrami voľného času, kde deti navštevujú seniorov a spoločne komunikujú a vytvárajú program.
• Aktivity s prvkami terapie: Muzikoterapia, arteterapia, ergoterapia, aromaterapia, terapia sandplay, reminiscenčné aktivity.
• Animoterapia: Terapia so zvieratami, ako sú akváriové ryby, papagáje, králiky, škrečky alebo mačky.

Dôležité je pravidelne ventilovať negatívne emócie a znepokojenie. Mnohé terapie sú založené na jednoduchosti a prvku, ktorý má zapríčiniť precitnutie klienta do prítomnosti.

Prečítajte si tiež: Viac o dôchodkoch a materskej

Komunikácia s jedincami so SŤMP

Pri komunikácii s jedincami so SŤMP je dôležité hovoriť konkrétnym spôsobom, ktorý zodpovedá ich úrovni porozumenia. Používajte krátke vety a otázky, spomaľte rýchlosť reči a všímajte si neverbálny prejav. Akceptujte ich tempo a prejavy správania a snažte sa im porozumieť.

Vychádzajte z metódy preterapie, ktorá umožňuje navodzovanie kontaktu vzhľadom na konkrétne vnímanie klienta. Pozorujte jedinca a opakujte jeho prejavy, aby ste mu umožnili nadviazanie kontaktu so sebou samým a so svojím životom.

V krízovej situácii navoďte pokojnú atmosféru, berte vážne názory jedinca a nevnášajte do situácie vlastné presvedčenia.

Reštriktívne opatrenia

V prípade, že vyššie uvedené spôsoby nezabránia zvládnuť krízovú situáciu, je nutné využiť reštriktívne opatrenia, ako sú fyzické alebo mechanické obmedzenia. Fyzické obmedzenie má prednosť pred mechanickými zásahmi a užitím liekov. V prípade, že jedinec ohrozuje personál alebo rodinu, môže byť potrebná jeho hospitalizácia.

Ďalšie odporúčania

• Dôkladné vyšetrenie: Je nutné vylúčiť alebo potvrdiť prítomnosť psychiatrických porúch, ktoré by mohli byť príčinou agresívneho správania.
• Konzultácia: Konzultujte agresívne prejavy jedinca s ním samotným, jeho rodinou a ďalšími odborníkmi.
• Preskúmanie životných okolností: Zaoberajte sa vplyvom stresujúcich situácií, ktoré sa vyskytli a mohli vyvolať agresívne správanie.
• Zaznamenávanie problematických situácií: Zmapovanie okolností, kedy, kde, s kým a pri čom prebehli, čo im predchádzalo, ako prebiehali, a čo po nich nasledovalo, vo významnej miere ovplyvňuje možnosti ako predísť podobným situáciám v budúcnosti a na základe nadobudnutých skúseností vhodnejšie reagovať.
• Odmeňovanie adekvátneho správania: Ak dokáže jedinec zareagovať iným vhodnejším spôsobom, treba ho odmeniť tým, čo je pre neho skutočnou odmenou.
• Učenie vhodnému spôsobu vyjadrovania: Podporujte príležitosť nechať voľnosť vyjadreniam jedinca, vďaka čomu môže vyjadriť emócie, ktoré vznikajú, prijať ich a nepotláčať.

Agresivita u seniorov s demenciou

Agresivita u chorých s diagnózou demencia, napr. starecká demencia pri Alzheimerovej chorobe, je dôsledkom neuroanatomických, neurofyziologických a neurochemických zmien mozgu, psychopatologickej symptomatiky (kognitívne poruchy, úzkosť, ilúzie, halucinácie, bludy) a porúch komunikácie. Vedie k neschopnosti povedať ošetrujúcej sestre o prežívanej bolesti, telesnom diskomforte, hlade, smäde, chlade a pod. Výsledkom je nepokoj, repetitívna vokalizácia, agresivita, najmä vtedy, keď práve vykonávaný ošetrovateľský zákrok diskomfort chorého zvyšuje.

Prečítajte si tiež: Sociálna pedagogika: prípadové štúdie

Vhodnou prevenciou agresivity je redukcia rizika vzniku úzkosti na minimum. Pravidelný výkon činností a rutina dokážu redukovať úzkosť. Ďalšími faktormi, ktoré modifikujú vznik agresivity u chorých s demenciou sú premorbídna osobnosť a faktory, ktoré vychádzajú z prostredia.

Ak chorý reaguje agresívne a starostlivosť odmieta, je vhodnejšie na poskytnutie nevyhnutnej starostlivosti použiť dve osoby. Kým jedna rozptyľuje chorého pozornosť, druhá osoba môže vykonať potrebný ošetrovateľský úkon. Pri neúspechu takejto stratégie je vhodnejšie ošetrovateľskú aktivitu prerušiť a neriskovať zvýšenie agresivity.

Fyzické prostredie vhodné pre pacientov s demenciami, musí byť predovšetkým bezpečné. Neistota a obavy chorého z pádu vedú k zvýšeniu tenzie, k úzkosti a k agresivite. Ak sa chorý nachádza v prostredí, v ktorom je priveľa „šumu“, rozptyľuje to jeho pozornosť. Vplyvom rušného či hlučného prostredia môže dochádzať k nepokoju a k agresivite.

Teórie starnutia a ich vplyv na agresivitu

Staroba je posledným vývinovým obdobím človeka, ktoré nastupuje po dospelosti. Svetová zdravotnícka organizácia rozlišuje starší vek (60-74 rokov), starobu (75-89 rokov) a dlhovekosť (90+ rokov). Zariadenia sociálnych služieb sa snažia zabezpečiť odstránenie negatívnych faktorov počas starnutia zlepšením životného prostredia a vhodným spôsobom života v zariadení.

Teória rýchlosti života hovorí, že dĺžka života je závislá od rýchlosti vydávania energie organizmu. Život v zariadení by mal byť pokojnejší so zabezpečením komplexnej starostlivosti, vrátane vysporiadania sa so starnutím a prípravy na dané životné obdobie. Dôležité je zabezpečiť kontakt s deťmi (vnúčatami), ktoré predstavujú pre klientov seniorského veku "svetielko" v živote.

Ako reagovať na agresívne správanie

Agresivita sa považuje za jednu z foriem nevhodného správania sa. Nesmieme zabúdať ani na to, že aj nevhodná reakcia na agresívne správanie je v tejto súvislosti nevhodným správaním a agresiu len podnecuje.

Dôležité kroky k zvládaniu agresivity klientov v seniorskom veku:

• Pokúšať sa zabrániť konfliktu: Personál by mal predpokladať správanie a reakcie klientov, poznať podnety a aktivity, ktoré by mohli klienta vyprovokovať.
• Uvedomiť si predstavy personálu: Uvedomiť si, čo chceme dosiahnuť a približný čas na dosiahnutie cieľa. Sociálny pracovník by si mal uvedomiť priania klientov a snažiť sa im vyhovieť, ale zároveň dodržiavať štandardy zariadenia.
• Zachovať pokoj: Nevyvíjať protichodnú silu a nevstupovať do konfliktu s klientom.
• Stabilizovať nepokoj: Vhodnou reakciou po identifikácii neverbálnych prejavov, ktoré signalizujú blížiacu sa agresiu (gestikulácia, dupanie nohami, uprený pohľad, búchanie do nábytku, zatnuté päste, tiky, neobvyklé správanie).
• Upokojujúce vplyvy: Verbálne (pýtanie sa na potreby klienta, dôvody hnevu) a neverbálne (spomalenie tempa reči, kľudný spôsob hovoreného slova, zníženie gestikulácie, vyhýbanie sa nepríjemným témam).
• Privolať si na pomoc kolegu: Dôvodom nemusí byť len fyzická prevaha klienta, ale aj zaužívané účinné spôsoby kolegu a vzájomná podpora.
• Nechať klienta odísť zo situácie: Vyčistiť „vzduch“ je niekedy vhodnejšie, ako utrpieť úraz.
• Pri narušenej komunikácii: Zmierniť situáciu držaním ruky, úsmevom a spoločne stráveným časom.

Agresivita a dominantné správanie

Starostlivosť o seniora, ktorý chce mať všetko pod kontrolou, môže byť náročná. Príčiny dominantného správania môžu byť:

• Strach: Z odchodu do dôchodku, staroby a zhoršeného zdravia.
• Nedôvera: V schopnosti iných ľudí.
• Pocit nadradenosti a túžba po moci: Ak sa senior celý život správal autoritatívne.
• Porucha osobnosti: Narcistická alebo asociálna.

Ako sa správať k dominantnému seniorovi:

• Zostať pokojný a trpezlivý.
• Uvedomiť si vlastnú hodnotu.
• Reagovať asertívne: Pokojným hlasom povedať, ak sa vám správanie seniora nepáči.
• Monitorovať seniorovo správanie: Všímať si zmeny nálady a hľadať príčiny nepríjemného správania.
• Hľadať pozitíva a veriť si.
• Pochváliť seniora, ak si to zaslúži.

Príčiny agresívneho správania v psychiatrii

Agresívne správanie môže mať rôzne príčiny, vrátane genetických faktorov, sociálno-ekonomickej situácie, vplyvu psychotropných a omamných látok, posttraumatickej stresovej poruchy, základného psychického ochorenia a iných organických ochorení.

• Genetické faktory: Vplyv genetiky a dedičnosti na agresivitu je istý, ale mechanizmy prenosu nie sú presne dokázané.
• Sociálno-ekonomická situácia: Nízka sociálno-ekonomická situácia je závažnou predispozíciou, ktorá je v niektorých prípadoch priamo zodpovedná za vznik agresívneho správania. Zlé rodinné zázemie je predispozíciou k násilnostiam.
• Vplyv psychotropných a omamných látok: Psychotropné a omamné látky vyvolávajú rôzne stavy od prehnane dobrej nálady cez depresiu, agresivitu až po vznik halucinácií. Najčastejšie ide o poruchy psychiky pri akútnej intoxikácii. Najväčšia kriminalita s prejavmi agresívneho správania je u zdravých jedincov pod vplyvom omamných látok. Najčastejšie v našich podmienkach ide o abúzus alkoholu.
• Posttraumatická stresová porucha: Vzniká u jedinca, ktorý v minulosti prežil traumatizujúci zážitok. Daná situácia vyvolala v osobe, ktorá ju prežila silný strach. V prípade, že nejaká okolnosť či situácia jej túto udalosť pripomenie, dochádza k návratu spomienok a k opakovanému prežívaniu tragédie. Môžeme pozorovať aj agresívne konanie, ktoré je časovo viazané len po dobu vystavenia tohto človeka situácii vyvolávajúcej spomienky.
• Základné psychické ochorenie: Psychické ochorenia spôsobujú zmeny v správaní, reagovaní a myslení chorého. Medzi ochorenia, ktoré sa prejavujú agresivitou s násilným konaním patrí disociačná porucha osobnosti, schizofrénia a bipolárna afektívna porucha.
• Iné organické ochorenia: Rôzne ochorenia môžu byť takisto spúšťačom psychických ochorení a porúch správania. Zaraďujeme sem priamo ochorenia centrálnej nervovej sústavy a mozgu, ale samozrejme môžu to byť aj iné systémové, metabolické, onkologické alebo infekčné choroby. Vplyvom veku dochádza k atrofii mozgu, ktorá spôsobuje stareckú demenciu.

Liečba agresivity

Najbežnejšou farmakologickou liečbou na zvládnutie agresivity je podávanie antipsychotík. Na predchádzanie budúcim epizódam agresivity sa používajú antikonvulzíva s thymoprofylaktickým účinkom. V súvise s agresivitou v priebehu afektívnych porúch boli dosiahnuté dobré výsledky podávaním solí lítia a farmák so sérotonínergickým účinkom.

Správny výber lieku potláčajúceho agresivitu záleží predovšetkým na správnej identifikácii psychopatologickej štruktúry, v ktorej sa agresivita ako psychopatologický fenomén prejavuje.

tags: #prípadová #štúdia #Urax #v #domove #dôchodcov