Písomná forma zmluvy a jej požiadavky

Zmluvy sú neoddeliteľnou súčasťou každodenného života, či už ide o bežné nákupy alebo zložité obchodné transakcie. Vstupujeme do právnych vzťahov a uzatvárame zmluvy. V podnikateľskej praxi sa často vyskytnú situácie, pri ktorých sa kupuje, predáva, prenajíma, požičiava, vykonáva dielo a cena za takéto služby už nie je zanedbateľná. Tento článok sa venuje forme zmluvy - ústnej a písomnej, popisuje označenie zmluvných strán a definovanie predmetu zmluvy.

Ústna vs. Písomná forma zmluvy

Zmluvy je možné uzatvoriť tak v ústnej, ako aj v písomnej forme. Pokiaľ zákon na platnosť zmluvy nevyžaduje písomnú formu, môžu účastníci zmluvy takúto zmluvu uzavrieť aj ústne. Tento spôsob je veľmi častý a flexibilný, lebo nevyžaduje prípravu zmluvy a jej podpis.

Na druhej strane však platí, že uzatvorenie ústnej zmluvy sa veľmi ťažko preukazuje, rovnako ako sa ťažko preukazujú podmienky zmluvy, ktoré si zmluvné strany dohodli.

Príklad: Osoba A požiada Osobu B o pôžičku vo výške 500,- Eur. Osoba B s pôžičkou súhlasí a odovzdá Osobe A osobne 500,- Eur. Osoba B nemá žiadne potvrdenie o tom, že požičala Osobe A sumu vo výške 500,- Eur a dokonca sa s Osobou A ani nedohodla, kedy Osoba A požičané peňažné prostriedky vráti. V prípade problémov, ak Osoba A bude tvrdiť, že nikdy od Osoby B neprevzala žiadne peňažné prostriedky, Osoba B túto skutočnosť nevie dokázať.

Naopak, v prípade písomnej zmluvy je situácia úplne odlišná. Písomná zmluva obsahuje aspoň označenie zmluvných strán, základné zmluvné podmienky a prejav súhlasu s uzatvorením zmluvy, ako aj vlastnoručné podpisy zmluvných strán.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Príklad: Osoba A požiada Osobu B o pôžičku vo výške 500,- Eur. Osoba B s pôžičkou súhlasí, podpíšu si medzi sebou zmluvu o pôžičke a Osoba B odovzdá Osobe A osobne 500,- Eur. Obe osoby majú doklad o tom, že medzi sebou uzatvorili zmluvu o pôžičke, majú identifikačné údaje druhej zmluvnej strany a aj poznajú podmienky, za ktorých sa zmluva uzatvorila. V prípade, ak by Osoba A požičané peňažné prostriedky nevrátila Osobe B, Osoba B sa môže so žalobou obrátiť na súd a žiadať súd, aby Osobe A uložil povinnosť pôžičku vrátiť.

Zmluvy, pri ktorých sa vyžaduje písomná forma

V niektorých prípadoch zákon priamo vyžaduje písomnú zmluvu. Medzi takéto zmluvy patria napríklad:

• Kúpna zmluva pri nehnuteľnostiach: Pri nehnuteľnostiach sú zákonom stanovené osobitné požiadavky na obsahové a formálne náležitosti kúpnej zmluvy. Záväzne sa tu vyžaduje písomná forma s tým, že podpis predávajúceho musí byť úradne osvedčený.
• Darovacia zmluva pri nehnuteľnostiach: Ak sa darovacia zmluva týka nehnuteľností je povinná písomná forma a takisto aj pri konsenzuálnej darovacej zmluve, kedy darca odovzdáva dar obdarovanému až po vzniku darovacej zmluvy.
• Zmluva o predaji podniku: Dohoda si v zmysle ustanovenia § 476 ods. 2 Obchodného zákonníka okrem písomnej formy vyžaduje aj osvedčené podpisy predávajúceho a kupujúceho.
• Dohoda o zmluvnej pokute: Obligatórnu písomnú formu pre dojednanie zmluvnej pokuty stanovuje ustanovenie § 544 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
• Zmluva o nájme nebytových priestorov: Pozri ustanovenie § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb.

Náležitosti písomnej zmluvy

Označenie zmluvných strán

Základnou a podstatnou podmienkou platnej zmluvy je označenie zmluvných strán. Každá zmluvná strana musí byť označená aspoň základnými údajmi, aby ju bolo možné odlíšiť od iných osôb.

Pri právnických osobách je potrebné uviesť:

• Názov spoločnosti
• Sídlo spoločnosti
• Identifikačné číslo (IČO)
• Právnu formu (napr. s.r.o., a.s.)
• Meno a priezvisko osoby oprávnenej konať za spoločnosť (napr. konateľ)

Takto označená právnická osoba je jednoznačne nezameniteľná s inou právnickou osobou. Túto nezameniteľnosť zabezpečuje identifikačné číslo IČO, ktoré je pre každú spoločnosť iné.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Pri fyzických osobách podnikateľoch (živnostníkoch) je potrebné uviesť:

• Meno a priezvisko
• Obchodné meno (ak sa líši od mena a priezviska)
• Sídlo podnikania
• Identifikačné číslo (IČO)

Opäť ako pri právnických osobách je takto označený živnostník nezameniteľný s iným podnikateľom vďaka identifikačnému číslu IČO.

Pri fyzických osobách, ktoré nie sú podnikateľmi, je potrebné uviesť:

• Meno a priezvisko
• Dátum narodenia
• Rodné číslo
• Trvalý pobyt

Presné označenie zmluvných strán, najmä fyzických osôb, ktoré nie sú podnikateľmi, je nevyhnutné aj na podanie prípadnej žaloby. V žalobe je v zmysle Civilného sporového poriadku potrebné fyzickú osobu označiť aj dátumom narodenia alebo iným identifikátorom (rodné číslo, poprípade identifikačné číslo IČO).

Vymedzenie predmetu zmluvy

Ďalšou, nemenej dôležitou obsahovou náležitosťou zmluvy je vymedzenie jej predmetu. Predmet zmluvy je podstata zmluvy - teda to, čo zmluvou chcete dosiahnuť.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

• Kúpna zmluva: prevádza vlastníctvo k veci z predávajúceho na kupujúceho (vec sa kupuje) za konkrétnu kúpnu cenu. Predmet kúpnej zmluvy pri nehnuteľnosti musí byť vymedzený podľa katastrálnych území, parcelných čísel pozemkov evidovaných v súbore popisných informácii, druhov pozemkov, súpisných čísel stavieb a spoluvlastníckych podielov vyjadrených zlomkom k celku, výmer a v prípade zápisu spoluvlastníckych podielov menších než celok aj výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel.
• Zmluva o nájme: sa vec prenecháva nájomcovi do dočasného užívania za nájomné.
• Darovacia zmluva: Darca bezplatne prenecháva alebo sľubuje prenechať obdarovanému predmet darovania a ten dar alebo sľub prijíma. Medzi základné pojmové znaky darovacej zmluvy patrí bezodplatnosť, dobrovoľnosť a vymedzenie predmetu daru. Predmetom darovania môže byť akákoľvek vec za predpokladu, že je prevoditeľná. V prípade nehnuteľností pre vymedzenie predmetu darovania platia tie isté požiadavky, ako pre vymedzenie predmetu v kúpnej zmluve.
• Sprostredkovateľská zmluva: Jedna strana (sprostredkovateľ) sa zaväzuje vyvíjať činnosť, ktorá vedie k tomu, aby druhá strana (záujemca) mala príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou. Záujemca sa zaväzuje poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu, ak činnosťou sprostredkovateľa došlo k uzavretiu zmluvy.

Každá zmluva má svoj vlastný predmet odlišný od iných zmlúv. Z tohto dôvodu je potrebné predmet zmluvy správne určiť, aby nedošlo k nedorozumeniam.

Ďalšie náležitosti zmluvy

Okrem vyššie uvedených náležitostí, je vhodné v zmluve upraviť aj ďalšie dôležité aspekty, ako napríklad:

• Cena a platobné podmienky: Pri odplatných zmluvách je nevyhnutné dohodnúť cenu a spôsob jej úhrady.
• Doba trvania zmluvy: Ak ide o zmluvu na dobu určitú, je potrebné presne stanoviť dátum jej skončenia.
• Podmienky odstúpenia od zmluvy: Dohodnúť podmienky, za ktorých je možné od zmluvy odstúpiť.
• Sankcie za porušenie zmluvy: V prípade, že niektorá zo strán poruší zmluvné povinnosti, je vhodné dohodnúť sankcie (napr. zmluvná pokuta).
• Riešenie sporov: Dohodnúť spôsob riešenia prípadných sporov (napr. rozhodcovské konanie).

Flexibilita a zmeny písomnej zmluvy

Flexibilita a pokiaľ možno čo najnižšie náklady - to sú dva faktory, ktoré zásadne ovplyvňujú úspech v podnikateľskom prostredí. Snaha o urýchlené reflektovanie na dodatočné požiadavky zmluvného partnera však často prináša aj negatíva. Pomerne bežne sa napríklad stáva, že rozsah či povaha písomne dojednaných práv a povinností sa mení len ústnou dohodou.

Možnosť zmeny písomnej zmluvy ústne

Tento článok sa zaoberá otázkou, za akých podmienok možno dosiahnuť zmenu písomnej zmluvy uzatvorenej v obchodnoprávnom režime aj ústne či konkludentným spôsobom. Túto náležitosť prejavu vôle pre oblasť obchodnoprávnych zmlúv rámcovo upravujú najmä odsek 2 ustanovenia § 263 a § 272 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka.

V zmysle ustanovenia § 263 ods. Odpoveď na otázku, či musí byť aj základná zmluva, ktorej sa má týkať zmena, uzatvorená písomne, je podľa časti judikatúryKonkrétne stanoviská súdov sú bližšie špecifikované v ďalšej časti článku.

Osobitné typy zmlúv a ich požiadavky

Kúpna zmluva

Kúpnou zmluvou vzniká predávajúcemu povinnosť predmet kúpy dodať kupujúcemu a kupujúcemu vzniká povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň dohodnutú cenu. Predmetom kúpy môžu byť najmä hnuteľné veci alebo nehnuteľné veci, ale aj iné práva nemateriálnej povahy. Základným zákonným znakom kúpy je jej odplatnosť, t.j. prevod vlastníctva je spojený s povinnosťou kupujúceho zaplatiť zaň kúpnu cenu. Pokiaľ je predmetom prevodu nehnuteľnosť, tak kúpna zmluva musí byť písomná. Pri ostatných veciach alebo právach zmluva nemusí mať písomnú formu a bude postačovať ústna forma.

Náležitosti kúpnej zmluvy:

1. Názov právneho úkonu. V hlavičke zmluvy je potrebné uviesť, že ide o kúpnu zmluvu.
2. Osobné údaje kupujúceho a to najmä meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, trvalý pobyt, štátna príslušnosť, ak ide o fyzickú osobu a ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje spoločnosti.
3. Predmet kúpy musí byť v zmluve určený a opísaný čo najpresnejšie tak, aby z obsahu zmluvy bolo zrejmé, čo konkrétne je predmetom kúpy, aby tento nebolo možné zameniť s inou vecou. Pokiaľ je predmetom kúpy viac vecí, je nevyhnutné predmet kúpy určiť aj čo do množstva, príp. váhy či objemu. V zmluve odporúčame dojednať tiež spôsob odovzdania veci, napr. miesto a čas odovzdania.
4. Vymedzenie kúpnej ceny a jej splatnosti. Zo zmluvy musí byť zrejmá výška dohodnutej ceny za predmet kúpy, alebo aspoň spôsob jej určenia. Rovnako dôležité je presne vymedziť splatnosť kúpnej ceny, t.j. či sa kúpna cena vypláca v deň podpisu zmluvy, alebo v iný termín uvedený v zmluve.
5. Právny úkon kúpy musí byť v zmluve jasne vymedzený tak, aby bolo zrejmé, že predávajúci predáva a kupujúci kupuje predmet kúpy. V prípade, že je kupujúcich viac je potrebné vymedziť aj veľkosť spoluvlastníckeho podielu každého z kupujúcich.
6. Označenie miesta a dátumu uzavretia kúpnej zmluvy. Na konci kúpnej zmluvy je potrebné uviesť miesto uzavretia zmluvy, pričom miestom uzavretia treba rozumieť minimálne mesto, v ktorom došlo k podpisu zmluvy účastníkom zmluvy.
7. Vlastnoručné podpisy predávajúceho a kupujúceho.

Osobitné náležitosti kúpnej zmluvy pri pozemkoch a stavbách:

Okrem všeobecných náležitostí kúpnej zmluvy musí v prípade pozemkov a stavieb kúpna zmluva obsahovať ďalšie osobitné náležitosti určené Katastrálnym zákonom č.

1. Označenie pozemku s uvedením najmä:

   a) parcelného čísla pozemku evidovaného v súbore popisných informácií,b) označenie registra „C“ alebo registra „E“ k pozemku,c) druhu pozemku a jeho výmery,d) označenie katastrálneho územia, príp.

2. Označenie stavby s uvedením:

   a) druhu stavby,b) súpisného čísla stavby ac) parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, príp.

Väčšinu vyššie uvedených náležitostí je možné zistiť z listu vlastníctva pozemku či domu, ktorý je možné získať na príslušnom katastrálnom odbore okresného úradu.

Osobitné náležitosti kúpnej zmluvy pri byte:

Okrem všeobecných náležitostí kúpnej zmluvy musí v prípade bytu kúpna zmluva obsahovať ďalšie osobitné náležitosti určené Katastrálnym zákonom č. 162/1995 Z.z. a Zákonom o vlastníctve bytov č.

1. Vymedzenie častí a príslušenstva bytu. Časťami bytu sú jeho jednotlivé miestnosti s uvedením najmä ich počtu a druhu. Príslušenstvom bytu treba rozumieť vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom trvale užívali ako napr. pivnica.

2. Vymedzenie vnútorného vybavenia bytu. Vnútorným vybavením bytu treba rozumieť vybavenie určené na to, aby sa s bytom trvale užívalo. Vnútorným vybavením bytu je najmä jeho vnútorná inštalácia (potrubné rozvody vody, plynu, ústredného kúrenia, elektroinštalácie, kanalizácie) okrem stúpacích vedení, ktoré sú určené na spoločné užívanie, poštová schránka, zvonček či domáci telefón.

3. Určenie a popis spoločných častí bytového domu. Spoločnými časťami domu treba rozumieť časti bytového domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, ktoré sú určené na spoločné užívanie.

4. Určenie a popis spoločných zariadení bytového domu. Spoločnými zariadeniami domu treba rozumieť zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívania a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Spoločnými zariadeniami domu sú najmä:

   a) bleskozvod,b) vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, plynové a telefónne prípojky,c) výťahy,d) kočikáreň,e) sušiarne,f) práčovne,g) žehliarne,h) sklad náradia,i) inštalačná komora,j) spoločná televízna anténa.

5. Úprava práv k pozemkom, ktoré sú zastavané bytovým domom a k priľahlému pozemku. Pokiaľ sú pozemky zastavané bytovým domom v spoluvlastníctve vlastníkov bytov, tak v zmluve je potrebné tieto pozemky vymedziť s uvedením najmä:

   a) parcelného čísla pozemku evidovaného v súbore popisných informácií,b) označenie registra „C“ alebo registra „E“ k pozemku,c) druhu pozemku a jeho výmery,d) označenie katastrálneho územia.

Pokiaľ nie sú pozemky vo vlastníctve vlastníkov bytov, tak je potrebné sa vysporiadať v zmluve s vecným bremenom, ktoré je v prospech spoluvlastníkov bytov na pozemku zriadené.

1. Zistenie technického stavu bytu a nebytového priestoru podľa znaleckého posudku s uvedením opráv, ktoré treba nevyhnutne vykonať v najbližších dvanástich mesiacoch, ak o to nadobúdateľ bytu alebo nebytového priestoru požiada. Ak o to nadobúdateľ nepožiada, nie je potrebné sa s touto otázkou v zmluve zaoberať.
2. Vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy bytového domu.
3. Úprava práv k zariadeniam civilnej ochrany, ak sú také objekty v dome, po predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov.

Väčšinu vyššie uvedených náležitostí je možné zistiť z listu vlastníctva pozemku či domu, ktorý je možné získať na príslušnom katastrálnom odbore okresného úradu a z pôvodnej zmluvy o prevode vlastníctva k bytu.

Pokiaľ je predmetom kúpnej zmluvy nehnuteľnosť, tak je nevyhnutné, aby bol povolený vklad k nehnuteľnosti príslušným katastrálnym odborom okresného úradu. Nezabudnite, že až vkladom vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností dochádza k prevodu nehnuteľnosti na kupujúceho. Za účelom vkladu v katastri nehnuteľností je potrebné katastrálnemu odboru okresného úradu doručiť spolu s kúpnou zmluvou aj návrh na vklad do katastra a prílohy, ak ich zákon vyžaduje.

Zmluva o dielo

Zmluva o dielo predstavuje jednu z najčastejšie sa vyskytujúcich zmlúv uzatváraných v obchodnoprávnych vzťahoch. dva podnikateľské subjekty. sú časté chyby objednávateľov pri zmluve o dielo? určitý typ zmluvy (napr. nezodpovedá. zmluvnými stranami v samotnom obsahu zmluvy. sa často vyskytuje práve pri zmluve o dielo a kúpnej zmluve. Obchodného zákonníka písomnú formu. znamená, že môže byť uzavretá aj ústne, t. j. ústnou dohodou účastníkov. zmluvy za podmienku jej platnosti. prevzatí objednávky. sporov vyvolávať žiadne pochybnosti.Viac informácií o tom, aké práva a povinnosti ustanovuje Obchodný zákonník objednávateľovi diela nájdete v článku Objednávateľ diela - aké má práva a povinnosti podľa Obchodného zákonníka? obsahovať podstatné náležitosti. kto je objednávateľom a kto zhotoviteľom. pri s.r.o. registra vrátane konateľa, prípadne IBAN a i.). a zrozumiteľne vymedziť predmet zmluvy, t. j. objednal, resp. čo má zhotoviteľ zhotoviť (napr. a kvantity diela). neplatná z dôvodu nemožnosti jej plnenia. zmluvy je tiež dôležité pre posúdenie prejavov vôle zmluvných strán, t. obsahu zmluvy (viď vyššie). o dielo je vždy odplatná, preto v nej musí byť dohodnutá cena (t. j. výška ceny) alebo uvedený aspoň spôsob jej určenia (napr. dohody. tzv. uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. skutočnej výšky ceny diela. určenia dohodnúť hneď na začiatku, t. j. v čase uzatvárania zmluvy.Podstatné náležitosti zmluvy sú podmienkou jej platnosti. zmluvy sa podľa Obchodného zákonníka nevyžadujú žiadne iné zmluvné dojednania. ktoré sa majú jej zhotovením dosiahnuť (napr. technické parametre). projekt stavby. ktorý bola zhotovená, t. j. stranám dostatočný priestor na dotvorenie zmluvy podľa ich potrieb. zmluvy o dielo zakomponovať aj ďalšie dôležité náležitosti. - t. náhodného poškodenia (napr. vykonávaných prác (napr. spíše zápisnica alebo protokol, sankcie za porušenie povinností niektorej zmluvnej strany - napr. j. vykonanie diela. zahrnúť. nebude to mať žiadny vplyv na jej platnosť. v zmluve dohodnúť cenu podľa rozpočtu. či ide o rozpočet zaručený (nemenný) alebo nezáväzný (neúplný). hlavne význam pre požadovanie zmeny dohodnutej ceny zo strany zhotoviteľa. vzniká stranám istota, že výška ceny diela bude stanovená pevne (nemenne).

V zmysle ustanovenia § 633 ods. 1 Obč. zákonníka dielo musí zodpovedať svojou povahou, rozsahom, akosťou a ďalšími vlastnosťami dohode účastníkov. Ak akosť diela nebola záväzne stanovená ani výslovne dohodnutá, je zhotoviteľ - podnikateľ povinný dielo dodať v akosti obvyklej. Zhotoviteľ musí postupovať odborne, t.j. Povinnosť vykonať dielo riadne znamená vykonať ho v obvyklej kvalite a bez vád. Odstúpenie objednávateľa od zmluvy o dielo upravené v ustanovení § 642 ods. 2 Obč. zákonníka je spojené s nedostatkami na strane zhotoviteľa. Ide o preventívne právo na odstúpenie od zmluvy, ktorým objednávateľ môže zabrániť vzniku ďalších nepríjemností a prieťahov s ohľadom na postup prác zhotoviteľa. Pri tomto tzv. predpokladanom porušení zmluvy o dielo sa objednávateľovi umožňuje za určených podmienok odstúpiť od zmluvy až do zhotovenia diela. V prípadoch obavy objednávateľa z riadneho vykonania diela právo odstúpiť od zmluvy predpokladá vadnosť budúceho diela alebo oneskorenosť jeho vykonania, ktorá musí byť v dobe odstúpenia zrejmá, ďalej poskytnutie primeranej lehoty zhotoviteľovi objednávateľom na zjednanie nápravy a to, že ani v tejto lehote zhotoviteľ nápravu neurobil.

Zmluva o pôžičke

Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.

Sprostredkovateľská zmluva

Podstatnými obsahovými náležitosťami sprostredkovateľskej zmluvy sú a/ záväzok sprostredkovateľa obstarať záujemcovi príležitosť k uzavretiu zmluvy, b/ záväzok záujemcu poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu, ak bude výsledok dosiahnutý zásluhou sprostredkovateľa. Záväzok zo sprostredkovateľskej zmluvy nespočíva v uzavretí zmluvy menom záujemcu, ale v obstaraní príležitosti takúto zmluvu uzavrieť. Sprostredkovanie je pojmovo úplatné, avšak odmena za sprostredkovanie nemusí byť v zmluve určená presnou čiastkou, môže ísť napr. o percentuálne vyjadrenie z hodnoty a pod. Sprostredkovateľ je povinný záujemcovi oznamovať všetky dôležité okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti ovplyvňujúce rozhodovanie záujemcu o tom, či uzavrie sprostredkovateľskú zmluvu alebo nie. Pre právo na odmenu sprostredkovateľa v dohodnutej výške musia byť kumulatívne splnené dve podmienky a to, že záujemca uzavrel s treťou osobou sprostredkovávanú zmluvu a súčasne, že túto zmluvu uzavreli zmluvné strany pričinením sprostredkovateľa. Z uvedeného je zrejmé, že sprostredkovateľ nemá právo na odmenu vtedy, ak bola síce zmluva uzavretá, ale sprostredkovateľ sa o to svojou aktívnou účasťou nezaslúžil.

tags: #zmluva #písomná #forma #požiadavky