
Dosiahnutie vysokej úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) je pre každú organizáciu kľúčové. Systematické úsilie v tejto oblasti môže výrazne znížiť počet pracovných úrazov, chorôb z povolania a minimalizovať riziko straty majetku a prerušenia výroby. Táto príručka poskytuje komplexný prehľad o dôležitých aspektoch zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím (ZŤP) a osobitných ohľadov na ich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.
V novembri 2021 vstúpila do platnosti novela nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, ktorá upresňuje požiadavky na používanie OOPP. Táto novela reaguje na novovznikajúce nebezpečenstvá a riziká na pracoviskách.
Legislatíva jasne ukladá každému zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť zamestnancom OOPP. Výber konkrétnych OOPP pre danú prácu je plne v kompetencii zamestnávateľa (vrátane SZČO), ktorý ho vykonáva na základe analýzy podmienok pracoviska a identifikovaných nebezpečenstiev a rizík. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancom nielen OOPP, ale aj dezinfekčné, čistiace a umývacie prostriedky, a to s ohľadom na povahu vykonávanej práce.
Všetky náklady spojené s poskytovaním OOPP znáša zamestnávateľ a nesmie ich preniesť na zamestnancov, a to ani priamo, ani nepriamo. Finančná náhrada za OOPP nie je prípustná.
Dôležitou súčasťou efektívneho používania OOPP je kvalitné školenie. Zamestnanci musia jasne rozumieť, ako konkrétny OOPP chráni pri konkrétnej pracovnej činnosti. Školenie musí zahŕňať oboznámenie s nebezpečenstvami, rizikami a ohrozeniami, pred ktorými OOPP chráni. Zamestnanci musia byť preukázateľne poučení o správnom používaní, nosení, čistení a skladovaní OOPP. Je nutné zdôrazniť, že OOPP sa používajú určeným spôsobom a na určené účely po celý čas trvania nebezpečenstva. Návod na správne použitie by mal byť obsiahnutý okrem iného aj v príbalovom letáku OOPP.
Prečítajte si tiež: Príručka pre poradenstvo ÚPSVaR
OOPP sú určené na ochranu zamestnancov pred rizikami, ktoré by mohli ohroziť ich zdravie, bezpečnosť alebo život počas plnenia pracovných povinností. Zamestnávateľ poskytuje OOPP vtedy, ak nie je možné nebezpečenstvo vylúčiť alebo obmedziť technickými prostriedkami, prostriedkami kolektívnej ochrany, ani metódami a formami organizácie práce.
Poskytované OOPP musia byť schválené príslušnou autorizovanou skúšobňou (doklad o zhode výrobku a značka "CE") v súlade so zákonom č. 56/2018 Z.z.
V závislosti od vykonávaných pracovných činností sú pracovníci vystavení rôznym rizikám, krátkodobým aj dlhodobým. Niektoré zdravotné problémy vyžadujú dlhodobé vystavenie rizikám, ako napríklad strata sluchu spôsobená hlukom alebo astma z povolania a iné.
Zamestnanec je povinný podľa zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov dbať o svoju vlastnú bezpečnosť, ale aj o bezpečnosť a zdravie ostatných osôb, ktorých sa týka jeho konanie. Zamestnanec je povinný používať OOPP pridelené zamestnávateľom, riadne sa o ne starať a strážiť ich životnosť. V prípade poškodenia ochranného prostriedku je povinný to okamžite ohlásiť svojmu nadriadenému, ktorý musí zabezpečiť nápravu.
Ak zamestnanec OOPP nepoužíva, orgány inšpekcie práce nie sú oprávnené zamestnanca samotného pokutovať. Na dodržiavanie povinností zamestnanca dohliada iba zamestnávateľ, ktorý je povinný zamestnanca kontrolovať. Pokiaľ zamestnanec utrpí pracovný úraz kvôli nedostatočnému používaniu OOPP, môže firma čeliť právnym krokom. Ak ochranné prostriedky zamestnanec nepoužíva alebo ich odmieta používať, dopúšťa sa tým vedome porušenia právneho predpisu, stáva sa nespôsobilým na výkon práce a zamestnávateľ mu môže udeliť sankciu v podobe zrážky zo mzdy alebo ho upozorniť na možnosť výpovede. V prípade, že zamestnávateľ preukáže, že po svojom zamestnancovi, ktorý utrpel pracovný úraz, vyžadoval používanie OOPP, môže sa zbaviť právnej zodpovednosti.
Prečítajte si tiež: Praktické rady pre terénnych sociálnych pracovníkov
Presvedčiť zamestnancov, aby používali OOPP, môže byť niekedy zložité. Zamestnanec by mal byť naopak rád, že sa jeho zamestnávateľ zaujíma o bezpečnosť práce a záleží mu na ochrane zdravia svojich pracovníkov. Ak sa teda stretnete s tým, že pracovník odmietne používať ochranné prostriedky, možno budete musieť zmeniť svoj prístup. Pokiaľ chcete prinútiť svojich zamestnancov, aby používali svoje OOPP, máte možnosť vybrať si z niekoľkých metód. Niektoré metódy môžu na jedinca fungovať, iné nie. Všetky tieto metódy možno použiť samostatne, ale budú oveľa účinnejšie, keď ich skombinujete.
V otázkach týkajúcich sa OOPP majú povinnosti obe strany zamestnaneckého pomeru, teda ako zamestnávateľ, tak aj zamestnanec. Ako už bolo spomenuté, môžete mať dôvod na rozviazanie pracovného pomeru s tým zamestnancom, ktorý opakovane odmieta používať ochranné prostriedky. Aby ste podobným problémom predišli, ukotvite požiadavky na používanie OOPP v pracovnej zmluve alebo jej dodatku. Pridajte klauzulu, ktorá uvádza, že nosenie OOPP je povinné z dôvodu dodržiavania zákona o BOZP, a tým zamedzíte vytváraniu priestoru pre neistotu alebo tvrdenia o nevedomosti zo strany zamestnanca. Je potrebné tiež vedieť, že klauzula zamestnávateľa, nezbavuje zodpovednosti prideľovania OOPP a ich kontrolu. Poskytne iba oporu, ktorú zamestnávateľ potrebuje na riešenie prípadov, keď používanie OOPP zamestnanec odmieta.
OOPP musia byť vyrobené tak, aby súčasne s poskytovaním ochrany zamestnancov zároveň zamestnancov neobmedzovali vo výkone a zabezpečovali účinnú ochranu pred existujúcimi a predvídateľnými nebezpečenstvami a nesmú zvyšovať riziko. Materiály, z ktorých sú OOPP vyrobené, nesmú nepriaznivo ovplyvňovať zdravie alebo bezpečnosť (napríklad spôsobovaním alergických reakcií), nesmú spôsobovať nadmerné dráždenie ani zranenie. Naopak musia byť čo najľahšie, čo najmenej obmedzovať tvár, oči, zorné pole a dýchaciu sústavu. Tam, kde prítomnosť viacerých nebezpečenstiev vyžaduje, aby zamestnanec používal súčasne viac druhov OOPP, musia sa OOPP dať navzájom kombinovať tak, aby boli proti týmto nebezpečenstvám účinné.
OOPP sú pracovné nástroje, ktorých funkčnosť má za cieľ chrániť pracovníka pred rizikom pracovného úrazu. Musia spĺňať požiadavky Európskej únie a vyhlásenie o zhode. OOPP je každý prostriedok, ktorý zamestnanec pri práci nosí, drží alebo inak používa vrátane jeho doplnkov a príslušenstva, ak je určený na ochranu bezpečnosti a zdravia zamestnanca. OOPP chráni zdravie a život každého pracovníka, ktorý ich používa. Vo väčšine prípadov rozhodujú o tom, či dôjde k pracovnému úrazu alebo nie. Aby boli tieto prostriedky účinné, musia spĺňať prísne požiadavky.
Ponúknite zamestnancom, aby sa zúčastnili výberu OOPP. Ľudia bežne dávajú prednosť vybaveniu, ktoré si sami vyberú. Dáva im to pocit nezávislosti, individuality a kontroly. Dáva teda zmysel, že zamestnanci majú menší sklon nosiť OOPP, ktoré pre nich vyberiete bez ich vedomia alebo účasti. Ak kupujete vybavenie v obchode, zoberte svojho zamestnanca so sebou. Pokiaľ budete OOPP objednávať cez katalóg alebo e-shop, nechajte ich nahliadnuť a dajte im šancu sa k výberu tiež vyjadriť.
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie pre vojakov
OOPP sú potrebné pri každej pracovnej činnosti, pri ktorej hrozí nebezpečenstvo úrazu, ale tiež vždy, keď nie je možné zaistiť minimalizáciu alebo úplné odstránenie rizika pracovného úrazu. Ak ochranné prostriedky napriek príkazu zamestnávateľa nenosíte, vystavujete sa nielen vysokému riziku zranenia, ale aj riziku neodškodnenia v prípade úrazu.
Správne používanie OOPP je kľúčové pre udržanie bezpečnosti práce. Nerešpektovanie pokynov správneho používania, ktoré udáva výrobca alebo zamestnávateľ, v mnohých prípadoch vedie k vážnemu pracovnému úrazu. Zamestnávateľ je povinný starostlivo oboznámiť a informovať svojich zamestnancov s nebezpečenstvami, pred ktorými ho používanie poskytnutého OOPP chráni, a poučiť ho o správnom používaní tohto OOPP a podľa potreby mu poskytnúť aj praktický výcvik. Zamestnávateľ je povinný zamestnanca oboznámiť pri jeho prijatí do zamestnania, preložení na iné pracovisko, zaradení alebo prevedení na inú prácu, zavedení novej technológie, nového pracovného postupu alebo nového pracovného prostriedku. Žiadne všeobecné pravidlá neexistujú. Vždy je potrebné školiť každý ochranný prvok zvlášť na použitie pri konkrétnej pracovnej činnosti.
Ustanovenia viacerých zákonov podporujú snahu občanov so zdravotným postihnutím zapájať sa do pracovného procesu v čo najširšej miere. Ide hlavne o zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZSZ“), ktorý tohtoročnými novelizáciami zavádza nové možnosti v tejto oblasti. ZSZ okrem povinností, ktoré ukladá zamestnávateľovi v oblasti zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, vytvára najmä poslednými novelami ZSZ právny rámec pre aktívnu politiku na trhu práce a zavádza tak viacero možností, ako vytvárať vhodné pracovné podmienky na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím.
V roku 2008 bol ZSZ niekoľkokrát novelizovaný, a to zákonom č. 139/2008 Z. z. od 1. 5. 2008 (okrem čl. I § 50b a § 50c, ktoré nadobudli účinnosť 1. 9. 2008), zákonom č. 233/2008 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. 7. 2008 a zákonom č. 263/2008 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. 8. 2008. ustanovuje základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávanízamestnanca so zdravotným postihnutím v § 158 a 159 zákona č. 311/2001 Z. z. pri zamestnávaní zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou môže zamestnávateľ podľa § 12 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. 3. zmeny v platení poistného na invalidné poistenie účinné od 1. 1. 2008 podľa zákona č. 461/2003 Z. z.
Základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím definuje § 158 a 159 ZP. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohol zamestnanec so zdravotným postihnutím dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená. Podľa § 159 ods. 2 ZP zamestnávateľ uzatvorí so zamestnancom so zdravotným postihnutím písomnú dohodu o rekvalifikácii a zabezpečí ju v pracovnom čase. Čas rekvalifikácie je prekážkou v práci na strane zamestnanca so zdravotným postihnutím a za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
Zamestnávateľ je povinný plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva 20 a viac zamestnancov. Zamestnanec so zdravotným postihnutím na účely ZP je podľa § 40 ods. Na základe prechodného ustanovenia v § 254 ods. Zamestnanec na účely ZSZ je podľa § 4 ZSZ fyzická osoba v pracovnom pomere podľa ZP alebo v obdobnom pracovnom vzťahu (napr. podľa § 226 ods. 2 Obchodného zákonníka, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Za zamestnanca sa na účely ZSZ nepovažujú zamestnanci cirkví a náboženských spoločností, ktorí vykonávajú duchovenskú činnosť v zmysle zákona č. 308/1991 Zb.
Do 30. 4. Od 1. 5. Občania s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 %, ale najviac o 40 % sa od 1. 5. 2008 podľa § 8 ods. 1 písm. i) ZSZ považujú za znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Podľa § 71 ods. Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Počet rokov dôchodkového poistenia potrebných na vznik nároku na invalidný dôchodok ustanovuje § 72 ZSP. Zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Ak ide o poistenca vo veku nad 28 rokov, z posledných 10 rokov pred vznikom invalidity.
Posudzovanie zdravotného stavu na účely invalidity sa vykonáva:posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ ZSZPV“).porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 ZSP. Príloha uvádza percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov. Percento sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa ZSP v znení zákona č. 310/2006 Z. z., nálezu Ústavného súdu SR č. 460/2006 Z. z. a zákona č. 529/2006 Z. z. účinného od 1. 10. ktorý bol podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 invalidný a v období od 1. 1. 2004 do 30. 9. 2006 mu Sociálna poisťovňa preskúmala trvanie invalidity podľa § 263 ods.2 ZSP (tento § bol nálezom ÚS zrušený 18. 7. ktorý je poberateľom invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 a do 30. 9. 2006 mu Sociálna poisťovňa nepreskúmala trvanie invalidity. Od 1. 10.
Podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 sa invalidita poistenca neurčovala prostredníctvom percentuálnej miery poklesu schopnosti jeho zárobkovej činnosti, preto novela ZSP účinná od 1. 10. 2006 v § 263a ods. u poberateľa čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 1. 1. 2004 je 50 %. Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z. z. bol schválený zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 529/2006 Z. z., ktorým sa dopĺňa ZSP , ktorý nadobudol účinnosť 1. 10. 2006. Ustanovenie § 263a ZSP upravuje opätovné prehodnocovanie invalidity a rozhodovanie o nárokoch na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok a o určení sumy týchto dôchodkov podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 poistencov, ktorým Sociálna poisťovňa preskúmala trvanie invalidity podľa § 263 ods.2 ZSP účinného do 18. 7. 2006. O nárokoch na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok a o určení ich sumy podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 je Sociálna poisťovňa povinná rozhodnúť z vlastného podnetu najneskôr do 30. 9.
ZSP zmenil posudzovanie zdravotného stavu posudkovým lekárom na účely invalidity. ZSP nerozoznáva invaliditu a čiastočnú invaliditu. Posudkový lekár sociálneho poistenia určí pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa prílohe č. 4 ZSP. Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov v § 51 ustanovuje, že za občana s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje občan, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. V zmysle § 57 ods. 3 občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím príslušný orgán vydáva preukaz, kt…
Aké príspevky ponúka štát občanom so zdravotným postihnutím (ZP) a ich zamestnávateľom? na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s prevádzkovaním živnosti uchádzačovi o zamestnanie, ktorý je občanom so ZP vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, ak o príspevok písomne požiada. poskytne úrad na základe písomnej žiadosti zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva občana so ZP, alebo samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je občanom so ZP, ak z druhu ZP a z vykonávanej pracovnej činnosti zamestnanca alebo živnostníka vyplýva potreba pracovného asistenta. sa poskytuje právnickej alebo fyzickej osobe, ak o tento príspevok písomne požiada najneskôr do konca prvého mesiaca štvrťroka nasledujúceho po štvrťroku, za ktorý príspevok žiada. poskytuje ho úrad práce zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu svojich zamestnancov a ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. „Firmy majú bezplatný prístup k životopisom uchádzačov cez Profesia.sk a informujeme ich aj o možnosti využiť chránené dielne cez Dielne.sk. „Program pomáha obnoviť alebo získať pracovné návyky na otvorenom trhu práce s podporou asistencie a pracovného kolektívu. Porozprávajte sa s odborníkom na pracovnú rehabilitáciu a podporované zamestnávanie v Centre sociálnej a pracovnej rehabilitácie pri Inštitúte pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím na Mokrohájskej 1 v Bratislave. Pomôžu vám s hľadaním vhodnej práce aj obnovením pracovných zručností.
Oznamovacia povinnosť zamestnávateľov v zmysle Metodického usmernenia ÚDZS č. V zmysle Metodického usmernenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 12/13/2014 „Spôsob oznámenia platiteľa poistného o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie voči zdravotnej poisťovni“, zverejňujeme pre platiteľov prehľad noviniek - zmien týkajúcich sa oznámenia o zmene platiteľa u poistencov. Osoby poberajúce príjmy v nepravidelných intervaloch, resp. O osoba na PN, OČR, materská dovolenka (Zamestnávateľ je naďalej povinný oznámiť začiatok a koniec poberania náhrady príjmu vyplácaného svojim zamestnancom. Ak zdravotnej poisťovni poskytuje údaj o zmene platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 7 písm. c), m) a s) úrad podľa § 29b ods. 6 zákona o zdravotnom poistení alebo iný subjekt verejnej správy, povinnosť platiteľa poistného oznamovať túto zmenu zdravotnej poisťovni nevzniká. Platiteľ poistného nemusí zdravotnej poisťovni oznamovať napríklad: poberanie rodičovského príspevku [§ 11 ods. 7 písm. c)], ošetrovného, materského, nemocenského [§ 11 ods. 7 písm. m)] vyplácaného Sociálnou poisťovňou, nemocenského [§ 11 ods. 7 písm. s)] vyplácaného Útvarom sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu § 5 písm. a), b) a d) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a/alebo Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia. V študent doktorandského štúdia v dennej forme štúdia, ak celková dĺžka štúdia neprekročila štandardnú dĺžku doktorandského štúdia, ak neprekročil vek 30 rokov a ak nezískal už VŠ vzdelanie III. na oznámenie zmien zamestnávateľa z titulu zamestnávania fyzickej osoby na základe dohody o vykonaní práce, resp. dohody o pracovnej činnosti sa zaviedol osobitný kód 2D, v ktorom 2 vypovedá, že ide o zamestnanca a D o skutočnosti, že takýto zamestnanec má uzatvorenú dohodu o vykonaní práce, resp. Kód „2P“ je potrebné použiť, aj v prípade, ak si takáto osoba nepožiadala o uplatnenie OP u zamestnávateľa. pokladá sa u toho istého zamestnávateľa za zamestnanca aj z iného dôvodu (napr. Zamestnanec má uzavretú dohodu na obdobie jedného mesiaca marec. 01. 10. Zamestnancovi zamestnávateľ vyplatil príjem v mesiaci február. 31. 31. Zamestnanec má vyplatenú odmenu z titulu nepravidelného príjmu alebo z titulu príjmu vyplateného po skončení pracovného pomeru v marci . 28. 28. 01. 05. Zamestnanec má od 11. 03. 2013 absenciu. 11. 31. 02. 1. 1. 1. 10. 10. Vykázanie kódu „2P“ znamená ukončenie pracovného pomeru, nie iného dôvodu napr. 1. 01. 05. Platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom je v zmysle § 24 ods.1 písmeno c) zákona č. 580/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov povinný plniť oznamovaciu povinnosť za svojich zamestnancov, t.z. elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni spôsobom určeným úradom najneskôr do ôsmich pracovných dní zmenu platiteľa poistného okrem zmeny platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 7 písm. c), m), a s), ktorú treba oznámiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného. Zmenu platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 3 druhej vety zákona o zdravotnom poistení (skutočnosť, že poistenec v pracovnom pomere sa nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) a nie je fyzickou osobou podľa § 11 ods. 7 písm. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou určil s účinnosťou od 14.02.2025 Metodickým usmernením č. Štruktúra oznámenia v elektronickej forme je určená Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou - v MU č.
Dobre napísaný životopis je základom pre úspešný výberový proces. Ako k nemu pristupovať, ak máte zdravotné znevýhodnenie? Kedy by ste ho mali priznať a kedy, naopak, nemusíte? A ako komunikovať s potencionálnym zamestnávateľom tak, aby ste zvýšili svoje šance na úspešné získanie práce? Základné typy a rady, ako na dobre napísaný životopis, nájdete napríklad tu. Platí, že životopis má v prvom rade predať vaše kompetencie a skúsenosti. Definujte v ňom vaše vzdelanie, pracovné skúsenosti alebo napríklad aj dobrovoľnícke aktivity. Zdravotné znevýhodnenie nie je nutné v životopise uvádzať, a to najmä vtedy, ak na výkon konkrétnej práce nebude mať žiadny vplyv alebo pokiaľ sa vy sami s takým riešením nestotožňujete. Vôbec nie ste sami. Podľa výskumu až 77 % uchádzačov, ktorí majú nejaké znevýhodnenie, sa necíti komfortne, ak ho majú uviesť do životopisu, a to zo strachu pred diskrimináciou. Ak firma v pracovnom inzeráte uvádza, že pozícia je vhodná aj pre uchádzačov so zdravotným znevýhodnením, strach z diskriminácie mať nemusíte. Pre firmu je dôležité vedieť, či máte alebo nemáte priznanú invaliditu najmä z pohľadu Zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti. Uviesť môžete aj mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Za zamestnanca s priznanou invaliditou firma platí nižšie odvody a započítava si to do povinného podielu občanov so zdravotným postihnutím podľa Zákona č. Ak sa pre zverejnenie znevýhodnenia rozhodnete, nemusíte to urobiť priamo v životopise, ale napríklad v rámci motivačného či sprievodného listu. Stačí stručne a len v takých prípadoch, kde znevýhodnenie súvisí s vykonávanou prácou. Na prácu účtovníčky v administratívne založenej firme môžete v motivačnom liste uviesť napríklad: “Rada by som na tomto mieste uviedla, že sa pohybujem na invalidnom vozíku a preto je pre mňa dôležitý bezbariérový prístup do kancelárie a bezbariérová toaleta. Konkrétne príklady pre uchádzačov so zdravotným znevýhodnením sme spísali do prehľadnej a podrobnej príručky. Výrazne vám však pomôže sebadôvera, ktorú môžete získať dobrou a dôslednou prípravou a tiež vedomie, že kľúčový a rozhodujúci je váš životopis. Potencionálny zamestnávateľ a jeho vnímanie je do istej miery vo vašich rukách. Sústreďte sa na svoje silné stránky a presvedčte v prvom rade o vašej expertíze. Výpomoc so srdcom je program, ktorý pomáha ľuďom so zdravotným znevýhodnením nájsť si prácu. Spolupracujeme s odborníkmi, firmami aj neziskovými organizáciami. Ukazujeme príklady dobrej praxe, usilujeme sa o zavedenie tzv. asistencie pracovného začlenenia, ktorá by umožnila uchádzačom o prácu získať kariérové poradenstvo aj podporu pri začleňovaní do kolektívu počas skúšobnej doby.
#