Príspevky do Hudobného fondu: Podmienky a Význam

Umelecké fondy na Slovensku, vrátane Hudobného fondu, zohrávajú kľúčovú úlohu v podpore tvorivej činnosti v rôznych oblastiach umenia. Príspevky do týchto fondov sú upravené zákonom a majú zabezpečiť finančné prostriedky na podporu umelcov a ich tvorby. Tento článok sa zameriava na príspevky do Hudobného fondu, ich výšku, spôsob platenia a ďalšie relevantné aspekty.

Účel a Právny Základ Hudobného Fondu

Hudobný fond (HF) je verejnoprávna inštitúcia zriadená zákonom NR SR č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch. Hudobný fond je národnokultúrna verejnoprávna inštitúcia. Vznikol v roku 1954 ako samostatný právny subjekt, pôvodne pod názvom Slovenský hudobný fond, spolu s Literárnym fondom a Fondom výtvarných umení. Od svojho počiatku vyvíjal podpornú činnosť zameranú najmä na oblasť tzv. vážnej hudby.

Jeho hlavným účelom je podpora tvorivej činnosti v oblasti hudby. Fond získava finančné prostriedky z príspevkov od umelcov, autorov hudobných diel a používateľov hudobných diel (napríklad z verejného uvádzania divadelných hier z úhrnného príjmu zo vstupného).

História a Vývoj Hudobného Fondu

Postupne sa vykryštalizovali a vznikli rôzne oddelenia a strediská Hudobného fondu, ktoré mali na starosti jednotlivé druhy podpornej činnosti. V roku 1964 vzniklo Hudobné informačné stredisko, ktorého náplňou bola najmä propagácia slovenského hudobného umenia doma aj v zahraničí. Oddelenie Fondovej starostlivosti sa zaoberalo priamymi formami podpory a postupne vybudovalo komplexný systém podpôr v rôznych oblastiach hudobného života. Ďalším bolo stredisko Hudba a mládež. V roku 1976 vzniklo Vydavateľstvo Hudobného fondu, ktoré pri vydaní diel začalo uzatvárať s autormi licenčné zmluvy podľa Autorského zákona a každoročne vydávalo cca 20 edičných titulov. Dovtedy sa materiály k hudobným dielam vyrábali bez uzavretia licenčných zmlúv, s dôsledkami čoho sa pri mnohých takýchto dielach nielen Hudobný fond, ale aj samotní autori, resp. ich dedičia, ako aj usporiadatelia hudobných podujatí stretávajú dodnes. V roku 1978 začal Hudobný fond prevádzkovať Domov slovenských skladateľov v kaštieli v Dolnej Krupej; takisto prevádzkoval Klub skladateľov vo svojom sídle na Medenej ulici v Bratislave.

V čase svojho najväčšieho rozmachu Hudobný fond vyvíjal veľmi bohatú činnosť na poli hudobnej kultúry. Spomedzi všetkých spomeniem tie najdôležitejšie: vydávanie bulletinu Slovenská hudba v štyroch jazykových mutáciách, spolupráca pri usporiadaní festivalov BHS, Večery novej hudby, Týždeň novej tvorby, samostatné organizovanie cyklu koncertov Pondelky v Klariskách, organizovanie pobytov našich umelcov v zahraničí, účasti zahraničných umelcov na kurzoch na Slovensku, skladateľských súťaží a podobne.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

V súvislosti so spoločenskou a politickou situáciou pred rokom 1989 je potrebné popri nesporných pozitívach spomenúť aj skutočnosť, že Hudobný fond, tak ako aj väčšina ostatných oficiálnych hudobných inštitúcií v tom období, bol súčasťou akéhosi „dohodnocovacieho“ systému niektorých vybraných skladateľov vážnej hudby. Spoločenské zmeny po roku 1989 sa samozrejme premietli aj do spôsobu fungovania Hudobného fondu. Ďalším medzníkom bolo prijatie zákona č. 13/1993 Z.z o umeleckých fondoch, ktorý nanovo zriaďuje tri umelecké fondy (Literárny fond, Hudobný fond a Fond výtvarných umení) ako národnokultúrne verejnoprávne inštitúcie a definuje ich poslanie, základnú organizačnú štruktúru ako aj zdroje ich príjmov, ktoré boli nezávislé na štátnom rozpočte.

Najvyšším orgánom sa stáva Rada Hudobného fondu, ktorá pozostáva z nominantov jednotlivých profesijných združení v oblasti hudby, t.j. jej zástupcovia sú delegovaní demokratickým princípom „zospodu“. Na základe tohto zákona Hudobný fond vyberal od roku 1994 svoje príspevky vo vlastnej réžii, t.j. tieto sa poukazovali priamo na jeho účty. Vyššie spomenutý pokles nominálnych príjmov a kontinuálny pokles reálnych príjmov Hudobného fondu od roku 1994 až doteraz si postupne vynútil úsporné opatrenia, ktoré sa nevyhnutne premietli do postupného utlmovania viacerých jeho činností a rušenia niektorých stredísk a oddelení. Ukončila sa činnosť strediska Hudba a mládež, prevádzka Klubu skladateľov, k 31.12.1996 Hudobný fond ukončil prevádzkovanie Domova slovenských skladateľov v Dolnej Krupej, k 31.12.1999 ukončil činnosť Hudobného informačného strediska, ktoré kompletne prešlo pod Hudobné centrum; v uvoľnených priestoroch Hudobný fond v máji 2000 zriadil svoju predajňu Musica Slovaca. Zriadenie predajne Musica Slovaca bolo potrebné, nakoľko sa postupne rozpadol systém odberateľov notových materiálov k dielam slovenských skladateľov a bolo potrebné zabezpečiť ich distribúciu a odbyt. Na tomto poli je Hudobný fond, ako vydavateľ notových materiálov k dielam slovenských autorov, doteraz jediným relevantným a najväčším vydavateľom na Slovensku. Neskôr ku kamennej predajni pribudol aj e shop. Postupne bola ukončená spolupráca pri organizovaní festivalov, koncertov, tlačových besied a podobne Ukončená bola aj prevádzka Bellovho domu, nakoľko v podmienkach ostatných cca 10 rokov sa stal pre hudobnú obec stále menej atraktívny.

Výška Príspevku do Hudobného Fondu

Suma príspevku sa vyčísli z autorskej odmeny umelca alebo autora hudobného diela. Príspevok do Hudobného fondu tvorí 2 % z autorskej odmeny.

Príklad:

Janka vytvorila hudbu pre reklamný spot (hudobné dielo). Uzavrela s reklamnou agentúrou zmluvu o dielo a licenčnú zmluvu. Zmluvne sa dohodli na odmene za:

• vytvorenie hudobného diela 600 eur,
• poskytnutie licencie - bezodplatne.

Odmena Janky na účely výpočtu výšky príspevku do Hudobného fondu je 600 eur. Príspevok do Hudobného fondu je vo výške 12 eur.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Platba a Oznámenie o Poukázaní Príspevku

Príspevok do Hudobného fondu znižuje odmenu umelca alebo autora hudobného diela. Neplatí ho sám umelec alebo autor hudobného diela, ale osoba, ktorá mu odmenu vypláca (napr. vydavateľstvo, divadlo, reklamná agentúra).

Platiteľ odmeny (napr. vydavateľstvo) dvojpercentný príspevok zrazí umelcovi alebo autorovi hudobného diela z odmeny a odvedie ho na účet Hudobného fondu. Lehota na odvedenie príspevku do Hudobného fondu je do 20. Platiteľ príspevku do Hudobného fondu musí platbu riadne označiť príslušným variabilným symbolom. Ak sa príspevok vzťahuje na odmenu výkonného umelca, použije sa variabilný symbol 922. Ak ide o odmenu pre autora hudobného diela, ktorý nie je výkonným umelcom, použije sa variabilný symbol 921. Platba sa označí konštantným symbolom 0558. Platbu príspevku do Hudobného fondu nemôže platiteľ (napr. vydavateľstvo) preniesť na umelca alebo autora hudobného diela.

Príklad:

Janka z predchádzajúceho príkladu vytvorila hudbu pomocou softvéru, teda nepodala umelecký výkon, ale vytvorila dielo. Aj toto dielo je predmetom autorského práva. Reklamná agentúra jej nevyplatí odmenu 600 eur, ale zrazí jej z nej 12 eur. Týchto 12 eur odvedie na bankový účet Hudobného fondu, pričom platbu označí variabilným symbolom 921. Reklamná agentúra jej chce odmenu vyplatiť 3. júna 2016. Lehota na úhradu príspevku do Hudobného fondu uplynie 20. júla 2016. Výsledná suma, ktorú reklamná agentúra pošle Janke na účet závisí aj od spôsobu zdanenia jej autorskej odmeny.

Platiteľ autorskej odmeny (napr. vydavateľstvo) má voči Hudobnému fondu ešte jednu povinnosť. Musí oznámiť poukázanie príspevku. Použije tlačivo, ktoré sa v elektronickej podobe nachádza na internetovej stránke Hudobného fondu www.hf.sk. Lehota na oznámenie poukázania príspevku zrazeného z odmeny umelca alebo autora hudobného diela je do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola odmena vyplatená. Kedže reklamná agentúra jej chce odmenu vyplatiť 3. júna 2016, aj lehota na oznámenie poukázania príspevku uplynie 20. júla 2016.

V oznámení reklamná agentúra vyplní:

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

• svoje identifikačné údaje v rozsahu názov, adresa a IČO,
• obdobie, za ktoré bola autorská odmena vyplatená (mesiac/rok),
• výšku autorskej odmeny (resp.

Sankcie za Neodvedenie Príspevku

Hudobný fond sa však môže domáhať úhrady príspevkov prostredníctvom súdu, nakoľko mu na tieto príspevky vzniká nárok zo zákona.

Podľa § 9 zákona o umeleckých fondoch má Hudobný fond aj právomoc kontrolovať účtovné záznamy a iné doklady subjektov vyplácajúcich autorské odmeny. Hudobný fond môže od podnikateľa (napr. s.r.o. alebo živnostníka) žiadať dokumenty, na základe ktorých overí či odviedol všetky príspevky, ktoré odviesť mal a či ich odviedol v správnej výške.

Zdaňovanie Odmeny Umelca alebo Autora Hudobného Diela

Pri zdaňovaní odmeny umelca alebo autora hudobného diela je možné postupovať dvomi spôsobmi, a to:

• zdanenie zrážkovou daňou,
• zdanenie v daňovom priznaní.

Voľba spôsobu zdaňovania ovplyvní množstvo povinností, ktoré má platiteľ odmeny (napr. vydavateľstvo) a umelec alebo autor hudobného diela. Zároveň je potrebné rozlišovať aký príjem sa zdaňuje, teda či je zdaňovaným príjmom odmena za podanie umeleckého výkonu, resp. vytvorenie diela (aktívny príjem) alebo licenčná odmena (pasívny príjem). Ide totiž o druhovo rozdielne príjmy, ktoré u fyzickej osoby vstupujú do iných čiastkových základov dane a viažu sa na ne iné nároky alebo povinnosti.

Zdaňovanie Zrážkou

Od roku 2016 sa odmena za podanie umeleckého výkonu, resp. vytvorenie diela aj licenčná odmena primárne (na základe zákona) zdaňujú zrážkovou daňou vo výške 19 %. Zdaňovanie zrážkovou daňou je zdanením príjmu (odmeny) pri jeho výplate. Pre umelca alebo autora hudobného diela to znamená, že mu platiteľ odmeny (napr. vydavateľstvo) vyplatí už zdanený príjem a voči daňovému úradu a ďalším inštitúciám nemá žiadne povinnosti. Povinnosti voči daňovému úradu za umelca alebo autora hudobného diela vysporiada ten, kto príjem vypláca (napr. vydavateľstvo), pričom ide o tieto povinnosti:

• odviesť daň z príjmov vybranú zrážkou na účet daňového úradu,
• podať na daňový úrad oznámenie, že daň bola zrazená a odvedená.

Lehota na odvedenie a podanie oznámenia je rovnaká, a síce do 15. dňa po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom bol príjem (odmena umelca alebo autora hudobného diela) vyplatený a zdanený zrážkou. Odvedenie zrážkovej dane a oznamovaciu povinnosť si platiteľ odmeny (napr. vydavateľstvo) musí splniť vždy za ten kalendárny mesiac, v ktorom vyplatí autorské odmeny a zdaní ich zrážkou. Tieto povinnosti sa tak môžu opakovať.

Platiteľ odmeny (napr. vydavateľstvo) je z daňového pohľadu aj platiteľom dane z príjmov vyberanej zrážkou. Ak nie je na daňovom úrade registrovaný ako platiteľ dane vyberanej zrážkou, to, že sa ním stal, musí daňovému úradu oznámiť. Oznamovaciu povinnosť si musí splniť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom prvýkrát zdanil príjem zrážkou. Túto oznamovaciu povinnosť má len raz.

Príklad:

Budeme pokračovať v riešení situácie Janky, ktorá vytvorila hudobné dielo pre reklamnú agentúru. Zmluvne je dohodnutá odmena 600 eur. Reklamná agentúra jej zatiaľ z odmeny zrazila príspevok do Hudobného fondu vo výške 12 eur. Akú sumu by jej reklamná agentúra vyplatila, ak by jej odmenu zdanila zrážkou? Zrážková daň je vo výške 19 % z rozdielu odmeny za vytvorenie hudobného diela (600 eur) a príspevku do Hudobného fondu (12 eur), t. j. vo výške 111,72 eura. Reklamná agentúra jej na účet vyplatí sumu 476,28 eura. Vieme, že odmena má byť vyplatená 3. júna 2016. To znamená, že lehota na odvedenie zrážkovej dane (111,72 eura) a podanie oznámenia o zrazení a odvedení dane je do 15. júla 2016. Ak by povinnosť vybrať daň z príjmov zrážkou vznikla reklamnej agentúre prvýkrát pri výplate Jankinej odmeny, musí skutočnosť, že sa stala platiteľom dane vyberanej zrážkou oznámiť daňovému úradu do konca júla 2016. I keď lehota na oznámenie tejto skutočnosti nie je v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov dotknutá lehotou na odvedenie dane a predloženie oznámenia o zrazení a odvedení dane daňovému úradu, odporúčame:

• najskôr daňovému úradu oznámiť, že došlo k nadobudnutiu postavenia platiteľa dane vyberanej zrážkou a
• až následne odviesť zrážkovú daň na účet daňového úradu a podať oznámenie o zrazení a odvedení dane.

Zdaňovanie v Daňovom Priznaní

Ak sa odmena za podanie umeleckého výkonu, resp. vytvorenie diela aj licenčná odmena zdaňuje rovnako, prečo je dôležité rozlišovať tieto príjmy? Jedným z dôvodov je ten, že umelec alebo autor hudobného diela môže nadobudnúť status SZČO.

Umelec alebo autor hudobného diela sa môže s platiteľom odmeny (napr. vydavateľstvom) dohodnúť, že daň zrážkou nevyberie a daňové povinnosti si vysporiada sám (ďalej len “dohoda o nezdanení zrážkou”). Dohoda o nezdanení zrážkou musí byť uzavretá písomne a pred vyplatením odmeny. Platiteľ odmeny (napr. vydavateľstvo) je povinné uzavretie každej takejto dohody oznámiť miestne príslušnému daňovému úradu do 15. dňa po skončení kalendárneho roka, v ktorom bola príslušná dohoda o nezdanení zrážkou uzavretá. Uzavretie dohody sa oznamuje len raz. V súčasnosti nie je zákonom ustanovená povinnosť oznamovať trvanie alebo skončenie už oznámených dohôd o nezdanení zrážkou.

Ak sa daň nevyberie zrážkou z odmeny za podanie umeleckého výkonu, resp. vytvorenie diela (aktívna zložka autorskej odmeny), v tomto prípade sa umelec alebo autor hudobného diela stane samostatne zárobkovo činnou osobou (ďalej len “SZČO”), na základe čoho sa musí registrovať na daňovom úrade (požiadať o pridelenie DIČ) a oznámiť svojej zdravotnej poisťovni, že sa stal platiteľom poistného ako SZČO. Mať status SZČO pre umelca alebo autora hudobného diela znamená, že mu môžu (ale nemusia) vzniknúť napríklad tieto povinnosti:

• platenie preddavkov na zdravotné poistenie,
• platenie nedoplatku ročného zúčtovania zdravotného poistenia,
• podanie daňového priznania,
• platenie poistného na účely sociálneho poistenia (napr. dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie).

Ďalšie dôvody, prečo je dôležité rozlišovať aktívne príjmy a pasívne príjmy sú:

• možnosť uplatniť paušálne výdavky a nezdaniteľné časti základu dane pri aktívnych príjmoch,
• neplatenie zdravotného a sociálneho poistenia pri pasívnych príjmoch.

Príklad:

Pre porovnanie uvedieme alternatívne riešenie Jankinho prípadu s tým, že sa s reklamnou agentúrou dohodla na nezdanení odmeny zrážkou. Reklamná agentúra jej vyplatí príjem vo výške 588 eur. Ak by bol tento príjem jej jediným príjmom v roku 2016, nemusí podať daňové priznanie a platiť daň z príjmov, nakoľko by jej zdaniteľné príjmy neprekročili limit, kedy vzniká povinnosť podať daňové priznanie.

Príspevky Používateľov Diel

Používatelia diel sú povinní odvádzať Hudobnému fondu za použitie diel príspevok vo výške 1 %, a to pri:

• uvádzaní zvukových a obrazových snímok do predaja z úhrnných príjmov za predané snímky;
• rozhlasovom vysielaní z celkového výnosu rozhlasových poplatkov tak, že Hudobný fond 35% z tejto sumy;
• televíznom vysielaní z celkového výnosu televíznych poplatkov tak, že Hudobný fond 35% z tejto sumy;
• verejnom nedivadelnom uvádzaní hudobných diel z autorskej odmeny za každú produkciu.

Oznamovacie Povinnosti

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá uvádza zvukové a obrazové snímky do predaja oznámi Hudobnému fondu vyúčtovanie a odvod tohto príspevku na tlačive č. 6.

Rozhlas a televízia Slovenska oznámi Hudobnému fondu vyúčtovanie a odvod tohto príspevku na tlačive č. 7 (rozhlasové vysielanie) a tlačive č. 8 (televízne vysielanie).

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá organizuje verejné nedivadelné uvádzanie oznámi Hudobnému fondu vyúčtovanie a odvod tohto príspevku na tlačive č. 9.

Kontrolná Činnosť Hudobného Fondu

Skutočnosti rozhodujúce pre vymeranie príspevkov a pre ich vyúčtovanie, najmä základ pre výpočet príspevkov, a údaje, za aké dielo alebo umelecký výkon sa odmena vypláca, je Hudobný fond oprávnený kontrolovať z účtovných záznamov a iných dokladov u subjektov vyplácajúcich odmeny, resp. používajúcich voľné diela, resp.

Zmeny v Legislatíve

V minulosti prebehli v Národnej rade SR rokovania o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízií Slovenska. Cieľom bolo zrušenie povinného príspevku do umeleckých fondov, ktorý by sa stal dobrovoľným. Aj keď by sa príspevok stal dobrovoľným, mal byť naďalej príjmom fondov s tým, že Rozhlas a televízia Slovenska by bezhotovostne previedla na účet fondov najneskôr do 31.1. Povinný príspevok do umeleckých fondov sa ruší, zostane dobrovoľný. z hrubého príjmu. v Národnej rade SR aj v jeseni 2022. návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. o Rozhlase a televízií Slovenska. a umelcov. z hrubého príjmu, no tento príspevok bude naďalej príjmom fondov. znamená, že ho bude možné odvádzať dobrovoľne. avšak najmenej vo výške 900 000 eur. bezhotovostne prevedie na účet fondov najneskôr do 31.1. kalendárneho roka. rok, a to do 30.4. za obdobie do 30.6.2023 (stihnúť to treba do 20. odmien. 30.6.2023. Povinný príspevok do umeleckých fondov sa ruší, zostane dobrovoľný. z hrubého príjmu. v Národnej rade SR aj v jeseni 2022. návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. o Rozhlase a televízií Slovenska. a umelcov. z hrubého príjmu, no tento príspevok bude naďalej príjmom fondov. znamená, že ho bude možné odvádzať dobrovoľne. avšak najmenej vo výške 900 000 eur. bezhotovostne prevedie na účet fondov najneskôr do 31.1. kalendárneho roka. rok, a to do 30.4. za obdobie do 30.6.2023 (stihnúť to treba do 20. odmien. 30.6.2023.

Príjmy z Výkonu Slobodného Povolania a Dane z Príjmov

Príjmy z výkonu činností, ktoré majú charakter slobodného povolania, sa pre účely dane z príjmov zaraďujú medzi príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov, a to v závislosti od právneho predpisu (resp. uzatvorenej zmluvy), v zmysle ktorého daňovník s výkonom slobodného povolania činnosť vykonáva.

• príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov - príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov, napr.
• príjmy podľa § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov - príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti.
• príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov (t. j. uzatvoril s platiteľom dane písomnú dohodu o nevyberaní dane zrážkou) a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady podľa zákona č. 185/2015 Z. z.
• príjmy podľa § 6 ods. 2 písm.
• príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním (napr.
• príjmy podľa § 6 ods. 2 písm.
• príjmy znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu (zákon č. 382/2004 Z. z.
• príjmy podľa § 6 ods. 2 písm.
• príjmy podľa § 6 ods. 2 písm.
• príjmy z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa zákona č. 440/2015 Z. z.
• príjmy podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov vyplácané podľa § 65 zákona č. 185/2015 Z. z. (autorský zákon); príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu sú príjmy za udelenie súhlasu za použitie diela a súhlasu na použitie umeleckého výkonu, ak nepatria do príjmov uvedených v § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 zákona (t. j.

Príjmy, ktoré majú charakter slobodného povolania a zaraďujú sa medzi príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 a príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov, sú na daňové účely považované za tzv. Príjmy, ktoré majú charakter slobodného povolania a zaraďujú sa medzi príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov, sú na daňové účely považované za tzv.

Zaradenie príjmov daňovníka, ktoré majú charakter príjmov z výkonu slobodného povolania, podľa jednotlivých druhov má vplyv na ich delenie na tzv. Z príjmov z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov a z príjmov z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm.

Daň zrážkou sa nevyberie, len ak sa daňovník vopred písomne dohodne s platiteľom dane o nevyberaní dane zrážkou. Takúto dohodu je platiteľ dane povinný oznámiť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola uzavretá. Oznámenie o uzatvorení dohody s autorom o nevyberaní dane zrážkou je platiteľ dane povinný podať na predpísanom tlačive, ktorého vzor určilo finančné riaditeľstvo, a ktoré je zverejnené na webovej stránke finančnej správy. príjem sa pred uplatnením zrážkovej dane [podľa § 43 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov] zníži o zrazený príspevok podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 13/1993 Z. z.

Fyzická osoba, ktorá je podnikateľom podľa § 2 ods. Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2025 je stanovená do 31. Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa § 49 ods. oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia daňovník ukončil výkon slobodného povolania, resp. prestal poberať príjmy z výkonu slobodného povolania, lehota na podanie daňového priznania zostáva nezmenená. Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Lehota na podanie daňového priznania za rok 2025 je do 31.

tags: #príspevok #do #hudobného #fondu #podmienky