Príspevok do umeleckých fondov: Definícia a legislatívny rámec

Pojem "slobodné povolanie" je v praxi bežne používaný, avšak v slovenskom právnom systéme nie je jednoznačne definovaný. Napriek tomu, táto oblasť podnikania predstavuje špecifický segment, kde výkon profesijných činností vyžaduje splnenie prísnych kritérií. Medzi tieto kritériá patrí vzdelanie, odborná prax, úspešné absolvovanie odborných skúšok, a v niektorých prípadoch aj členstvo v príslušnej komore a poistenie zodpovednosti za škodu. Tieto požiadavky sú špecificky upravené pre každé jednotlivé povolanie.

Charakteristickým znakom slobodných povolaní je poskytovanie duševných a ideových služieb osobne, nezávisle a na vlastnú zodpovednosť. Príprava na výkon slobodného povolania si zvyčajne vyžaduje rozsiahle štúdium, ktoré je často zavŕšené štátom uznávaným diplomom alebo certifikátom.

Štatistický úrad SR eviduje príslušníkov slobodných povolaní ako fyzické osoby, ktoré podnikajú na základe iného ako živnostenského oprávnenia. Väčšina slobodných povolaní podlieha kvalitatívnym obmedzeniam vstupu, ako je minimálny stupeň vzdelania, profesijné skúšky a minimálna doba odbornej praxe. Okrem toho, v rámci slobodných povolaní existuje povinná registrácia alebo členstvo v profesijných organizáciách (komorách). Výkon slobodného povolania je úzko prepojený s osobou podnikateľa.

Klasifikácia slobodných povolaní

Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v § 3 uvádza činnosti, ktoré nie je možné považovať za živnosť. Medzi tieto činnosti patria:

• Činnosti, ktoré podľa osobitných zákonov môže vykonávať iba štát alebo určitá právnická osoba (napr. pošta).
• Využívanie výsledkov duševnej tvorivej činnosti ich autormi (spisovatelia, autori vynálezov, hudobníci, dramatickí umelci, výtvarní umelci atď.). Ak však autor predáva diela iných autorov, ide o obchodnú činnosť, na ktorú je potrebná živnosť.
• Činnosti, ktoré zákon označuje ako výkon povolaní, napríklad:
  • Psychológ a zdravotnícky pracovník podľa osobitných predpisov (okrem očných optikov a zubných technikov).
  • Veterinárny lekár, veterinárny pracovník a osoby vykonávajúce odborné práce pri šľachtiteľskej a plemenárskej činnosti v chove hospodárskych zvierat.
  • Advokát, notár, patentový zástupca a súdny exekútor.
  • Znalec a tlmočník.
  • Overovateľ (audítor) a daňový poradca.
  • Burzový dohodca, samostatný finančný agent a finančný poradca.
  • Sprostredkovateľ a rozhodca kolektívnych sporov, mediátor.
  • Autorizovaný architekt, autorizovaný krajinný architekt a autorizovaný stavebný inžinier.
  • Autorizovaný geodet a kartograf.
  • Reštaurátor kultúrnych pamiatok a zbierkových predmetov, ktoré sú dielami výtvarného umenia.
• Činnosti typicky podnikateľské, ktoré môžu vykonávať fyzické aj právnické osoby, ale neupravuje ich živnostenský zákon, ale osobitné predpisy (poľnohospodárska činnosť, činnosť bánk, poisťovní, usporadúvanie lotérií, letecká doprava, rozhlasové a televízne vysielanie atď.).
• Činnosti v oblasti zdravotníctva, sociálnych služieb, vzdelávania v školách atď. (napr. lekári, zubní lekári, zverolekári, lekárnici, maséri, chiropraktici, fyzioterapeuti, psychológovia, psychoterapeuti).

Hranica medzi slobodným povolaním a živnosťou môže byť v niektorých prípadoch nejasná, ale je dôležité zdôrazniť, že slobodné povolanie nie je živnosť.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Slobodné povolania a legislatíva

Slobodné povolanie nie je jednoznačne definované žiadnym právnym predpisom SR. V právnych predpisoch sa tento pojem vyskytuje v:

• Zákon č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§2 - vymedzenie niektorých pojmov - službou sa na účely tohto zákona rozumie akákoľvek samostatne zárobková činnosť priemyselnej, výrobnej, obchodnej alebo remeselnej povahy alebo činnosť v oblasti slobodných povolaní, ktorá je príjemcovi služby poskytovaná spravidla za odplatu, činnosť znalcov, tlmočníkov, prekladateľov).

Postup pri zakladaní slobodného povolania:

1. Splnenie osobitných podmienok: Je potrebné splniť osobitné podmienky slobodného povolania podľa konkrétneho zákona - vzdelanie, prax, odborná skúška, atď.
2. Registrácia na Štatistickom úrade SR: Registrácia sa vykonáva na Štatistickom úrade SR, nie na živnostenskom úrade. V závislosti od prihlasovaného povolania môžu vyžadovať doklady o splnení osobitných podmienok. Štatistický úrad po splnení osobitných podmienok a predložení všetkých dokumentov pridelí žiadateľovi o slobodné povolanie identifikačné číslo organizácie (IČO). Na Štatistickom úrade sa neregistrujú umelci, ktorí vykonávajú slobodné povolanie tak, že používajú výsledky svojej duševnej tvorivej činnosti (spisovatelia, autori vynálezov, hudobníci, dramatickí umelci, výtvarní umelci atď.), nakoľko tieto slobodné povolania nespadajú pod definíciu podnikateľa uvedenú v Obchodnom zákonníku.
3. Registrácia na Daňovom úrade SR: Registrácia je potrebná kvôli prideleniu daňového identifikačného čísla (DIČ). Každý príslušník slobodného povolania je povinný registrovať sa u miestne príslušného správcu dane do 30 dní. Správca dane pridelí zaregistrovanému príslušníkovi slobodného povolania DIČ a o vykonanej registrácii mu vydá osvedčenie, na ktorom je uvedené DIČ. Príslušník slobodného povolania sa stáva daňovým subjektom. Ak nie je registrovaný ako platiteľ dane z pridanej hodnoty, je povinný pridelené DIČ uvádzať na všetkých dokladoch, ktoré bude vydávať.
4. Prihlásenie do zdravotnej poisťovne: Ide o nahlásenie zmeny kategórie platiteľa poistenia. Príslušník slobodného povolania je povinný splniť si do 8 dní od pridelenia IČO oznamovaciu povinnosť a oznámiť zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa. Odvody na zdravotné poistenie je povinný platiť od prvého dňa začiatku podnikania.
5. Prihlásenie do Sociálnej poisťovne: Ak fyzická osoba v minulosti ešte nevykonávala slobodné povolanie, ani živnosť, nie je potrebné ísť do Sociálnej poisťovne nahlásiť začiatok podnikania. Sociálne poistenie je v prvom roku podnikania len dobrovoľné, v ďalších rokoch závisí od dosiahnutých príjmov z podnikania.

Hoci slobodné povolanie nie je živnosť, podlieha legislatíve, ako sú:

• Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.
• Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
• Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
• Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

Zdravotné poistenie

Príslušník slobodného povolania má podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení na účely zdravotného poistenia postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Je teda povinný prihlásiť sa do zdravotnej poisťovne. Minimálna výška odvodov, ktoré musí platiť do zdravotnej poisťovne, je od 1.1.2013 55,02 €.

Sociálne poistenie

Príslušníci slobodných povolaní získali novelou zákona od 1.1.2012 na účely sociálneho poistenia postavenie samostatne zárobkovo činných osôb. Umelci platia z aktívnych príjmov odvody do Sociálnej poisťovne od júla 2013. Ak sú príjmy vyššie ako 4 078,68 EUR (hranica pre vznik povinného poistenia SZČO), tejto fyzickej osobe - umelcovi vzniká od 1. júla 2012 povinné sociálne poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Minimálna výška odvodov, ktoré musí platiť do sociálnej poisťovne (pri prekročení ročného príjmu 4 078,68 EUR ) je od 1.1.2013 130,27 €.

Daň z príjmov

Príjmy zo slobodného povolania patria podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov medzi príjmy z podnikania a príjmy z inej samostatne zárobkovej činnosti. Príslušník slobodného povolania je povinný prihlásiť sa na miestne príslušný daňový úrad, ktorý mu pridelí daňové identifikačné číslo (DIČ) kvôli odvodu dane z príjmov v daňovom priznaní.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Daňové priznanie v slobodnom povolaní

V roku 2013 boli paušálne daňovo uznané výdavky ohraničené aj absolútnou hodnotou v maximálnej výške 5040 € ročne. V prípade, že príslušník slobodného povolania poberá príjmy iba časť zdaňovacieho obdobia, uplatňuje paušálne výdavky maximálne do výšky 420 € mesačne).

Druhou možnosťou je uplatňovanie skutočných (preukázateľných) daňových výdavkov na zníženie základu dane. Základným kritériom pri rozhodovaní medzi uplatňovaním daňových výdavkov alebo paušálnych výdavkov je výška skutočných výdavkov. Pri skutočných výdajoch musí príslušník slobodného povolania viesť peňažný denník na evidenciu príjmov a výdajov v časovom slede, zásobách a pohľadávkach.

Daň z pridanej hodnoty (DPH)

Ak dosiahne príslušník slobodného povolania za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 eur, musí registrovať aj ako platca DPH.

Príspevky do umeleckých fondov

Na podporu tvorivej literárnej, vedeckej a umeleckej činnosti sa zriaďujú umelecké fondy podľa zákona č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov. Finančným základom hospodárenia týchto fondov sú okrem iného aj príspevky príjemcov autorských odmien a odmien výkonných umelcov.

Podľa § 5 ods. 1 tohto zákona príjemcovia autorských odmien a odmien výkonných umelcov odvádzajú fondom príspevok vo výške 2 % z ich hrubých príjmov. Právnická alebo fyzická osoba, ktorá vypláca odmenu, zrazí príspevok, zrazené sumy vyúčtuje a odvedie za kalendárny mesiac vždy do 20. dňa nasledujúceho mesiaca príslušnému fondu.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Príjem umelcov a autorov

Umelec aj autor sa z hľadiska daňových predpisov považujú za daňovníka. Príjem umelca a autora sa zaraďuje medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti (ak nepatrí do príjmov zo závislej činnosti). Z § 31 ZSD vyplýva pre tieto osoby registračná povinnosť u miestne príslušného správcu dane.

Zdanenie príjmu umelca a autora

Pri zdanení príjmu v § 5 sa postupuje podľa § 35 ZDP. Príjem je zdaňovaný preddavkovo zamestnávateľom. Po skončení zdaňovacieho obdobia požiada daňovník o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov alebo vysporiada svoje daňové povinnosti podaním daňového priznania.

Pri príjmoch z inej samostatnej zárobkovej činnosti sú základom dane (čiastkovým základom dane) príjmy znížené o daňové výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Pri zisťovaní základu dane môže daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP uplatniť k zdaniteľným príjmom preukázateľné daňové výdavky zistené z riadne vedeného účtovníctva alebo výdavky percentom z príjmov (tzv. paušálne výdavky). Paušálne výdavky si môže uplatniť podľa § 6 ods. 10 ZDP iba daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia. Výška paušálnych výdavkov je v súčasnom období 40 % z úhrnu príjmov. V uvedenej výške výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka vrátane príspevku do umeleckých fondov plateného podľa zákona č. 13/1993 Z. z. V paušálnych výdavkoch nie je zahrnuté zaplatené poistné, ktoré sa uplatní vo výdavkoch v preukázanej výške za predpokladu, že nebolo zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 2 písm. a) zdaní svoje príjmy v podanom daňovom priznaní.

Zdanenie príjmu autora zrážkou

Medzi príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, patrí podľa § 43 ods. 3 písm. h) ZDP príjem z použitia diela alebo použitia umeleckého výkonu. Základom dane je v súlade s § 43 ods. 5 písm. b) zákona príjem znížený o paušálne výdavky vo výške 40 %. Z týchto príjmov je povinný zrážku dane vykonať platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka. Daňovník sa však môže rozhodnúť (ak je to pre neho výhodnejšie) považovať daň zrazenú platiteľom dane za preddavok na daň a v súlade s § 43 ods. 7 ZDP si ho odpočítať v podanom daňovom priznaní. Ak suma dane vybranej zrážkou prevyšuje výšku dane vypočítanú v daňovom priznaní, má daňovník nárok na vrátenie daňového preplatku.

Povinnosti platiteľa pri príjmoch autorov

Podľa § 5 ods. 3 ZSD je platiteľom osoba, ktorá odvádza správcovi dane daň vybranú od daňovníka alebo zrazenú daňovníkovi a majetkovo za ňu zodpovedá. V súlade s § 43 ods. 10 až 12 ZDP je zrážku dane povinný vykonať platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka. Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. Súčasne je povinný oznámiť správcovi dane túto skutočnosť (ak správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak). Zrážka sa vykonáva zo sumy úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka. Ak platiteľ dane nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň včas neodvedie, alebo nezrazí daň v správnej výške, bude sa od neho vymáhať rovnako ako ním nezaplatená daň. Platiteľ má registračnú povinnosť podľa § 31 ods. 4 ZSD.

Zdanenie príjmov zahraničných umelcov

Podľa § 2 písm. d) bodu 1 ZDP je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava. Podľa § 16 ods. 1 písm. d) ZDP príjmom zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je príjem z činnosti umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a z ďalšej podobnej činnosti osobne vykonávanej alebo zhodnocovanej na území SR bez ohľadu na to, či príjmy plynú týmto osobám priamo alebo cez sprostredkujúcu osobu. Na základe uvedeného je príjem zahraničného umelca z činnosti vykonávanej na území SR zdaňovaný zrážkovou daňou podľa § 43 ods. 2 ZDP. Základom dane pre daň vyberanú zrážkou je v súlade s § 43 ods. 5 písm. d) zákona príjem znížený o paušálne výdavky 40 %. Zrážku dane vykoná platiteľ, ktorý z takto vypočítaného základu dane vypočíta daň vo výške 19 %, ak nie je zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia ustanovená nižšia sadzba dane. Zahraničný umelec sa môže po skončení zdaňovacieho obdobia rozhodnúť, či bude považovať zrazením dane svoju daňovú povinnosť za vysporiadanú v súlade s § 43 ods. 6 ZDP alebo bude zrazenú daň považovať iba za preddavok na daň v súlade s § 43 ods. 7 zákona. V tom prípade si započíta zaplatený preddavok na daň v daňovom priznaní, v ktorom si vyčísli základ dane buď z rozdielu príjmov a paušálnych výdavkov 40 %, alebo z rozdielu medzi príjmami a preukázateľnými výdavkami z riadne vedeného účtovníctva.

Zdanenie príjmu slovenského umelca zo zahraničia

Pokiaľ je umelec daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou v Slovenskej republike, je tu zdaňovaný z príjmov zo zdroja na území Slovenskej republiky, ako aj z príjmov dosiahnutých v zahraničí. Pretože príjmy umelcov sú zdaňované na území štátu skutočného výkonu činnosti a zároveň sú súčasťou podaného daňového priznania v SR, na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmu dosiahnutého a už zdaneného v zahraničí sa využije niektorá z metód k vylúčeniu dvojitého zdanenia. Pokiaľ príjem plynie zo štátu, s ktorým Slovenská republika nemá uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené, použije sa metóda vyňatia.

Poistenie umelcov a autorov

Umelci a autori nie sú podľa ZSP považovaní za samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Môžu sa však stať dobrovoľne poistenými osobami na niektoré z týchto poistení alebo aj na všetky. Vymeriavacím základom dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je podľa § 138 ods. 8 ZSP ňou určená suma.

Podľa ZZP samostatne zárobkovo činnou osobou je aj fyzická osoba, ktorá vykonáva umeleckú činnosť alebo inú tvorivú činnosť podľa osobitného predpisu (napríklad aj podľa autorského zákona) mimo pracovnoprávnych vzťahov a obdobných vzťahov, ak túto činnosť podľa svojho vyhlásenia vykonáva sústavne. Z toho vyplýva, že umelec ani autor nemusia byť prihlásení ako SZČO v zdravotnej poisťovni. Do vymeriavacieho základu sa na účely zákona o zdravotnom poistení nezapočítava príjem zdanený zrážkovou daňou podľa § 43 ZDP [okrem príjmov zo závislej činnosti do 5 000 Sk podľa § 43 ods. 3 písm. j)]. Uvedená skutočnosť je dôležitá u autorov, ktorí majú príjem za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie, ak nejde o umelecký výkon. Ak umelec alebo autor nevykonáva žiadnu inú činnosť a neprihlási sa v zdravotnej poisťovni ako SZČO, bude prihlásený ako poistenec podľa § 11 ods. Ak má umelec alebo autor súčasne aj príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, musí byť v zdravotnej poisťovni povinne prihlásený, pretože je SZČO z titulu vykonávania tejto činnosti. Ak umelec alebo autor je súčasne zamestnancom, je na jeho rozhodnutí, či sa prihlási ako SZČO. Ak bude prihlásený, platí preddavky vo výške, v akej si ich vypočíta zo svojho základu dane (ak mu vyjde suma nižšia ako 100 Sk, preddavky neplatí). Ak sa neprihlási, neznamená to, že z príjmov dosahovaných z činnosti umelca alebo autora neplatí poistné. Pretože uvedený príjem je zdanený podľa § 6 ZDP, započíta sa do vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 5 ZZP a z existencie tohto príjmu vyplýva povinnosť podať ročné zúčtovanie. Pri ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia sa bude jeho vymeriavací základ skladať z dvoch častí: z vymeriavacieho základu zo zamestnania a z vymeriavacieho základu z činnosti umelca alebo autora.

Autorské právo a zmluvy

Právna úprava vzťahov vznikajúcich v súvislosti s vytvorením diel a ich následným uplatňovaním na verejnosti tak, aby boli chránené morálne a materiálne záujmy tvorcov týchto diel, ako aj výkonných umelcov, je predmetom zákona č. 618/2003 Z. z. Podľa § 6 ods. 1 tohto zákona autorom je fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila. Druhovo je odlíšený autor súborného diela, ktorý tvorivým spôsobom vybral alebo usporiadal obsah súborného diela. Autorský zákon sa vzťahuje aj na umelecké výkony výkonných umelcov. Umeleckým výkonom je predvedenie, prednes alebo iné tvorivé vykonanie umeleckého diela alebo folklórneho diela spevom, hraním, recitáciou, tancom alebo iným spôsobom. Výkonným umelcom je spevák, hudobník, herec, tanečník a iná osoba, ktorá spieva, hrá, predvádza, prednáša alebo inak vykonáva literárne dielo, umelecké dielo alebo folklórne dielo.

Autor ani umelec nie je podnikateľom podľa živnostenského zákona. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) tohto zákona živnosťou nie je využívanie výsledkov duševnej tvorivej činnosti chránených osobitnými zákonmi (s odvolávkou aj na autorský zákon) ich pôvodcami včítane vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady.

Vychádzajúc z ustanovenia § 223 ZP nemožno na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona, uzatvárať dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (napr. dohodu o vykonaní práce). Medzi zmluvnými stranami (objednávateľom a autorom) možno uzatvoriť zmluvu o vytvorení diela. Autor udeľuje súhlas na použitie diela nadobúdateľovi licenčnou zmluvou.

Licenčnou zmluvou udeľuje autor nadobúdateľovi súhlas na použitie diela. Dohodnutá odmena musí zodpovedať spôsobu, rozsahu, účelu a času použitia diela.

tags: #príspevok #do #umeleckých #fondov #definícia