
Aktivačná činnosť predstavuje dôležitý nástroj v rámci politiky zamestnanosti na Slovensku. Jej cieľom je podpora udržiavania pracovných návykov u uchádzačov o zamestnanie, najmä tých, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní a poberajú dávky v hmotnej núdzi. Avšak, tento inštitút prešiel v priebehu rokov viacerými zmenami a bol aj predmetom kritiky. Tento článok sa zameriava na definíciu aktivačnej činnosti, jej formy, spôsoby zaradenia, finančné aspekty a najnovšie legislatívne zmeny.
V zmysle Zákona č. 389/2006 Z.z. o službách zamestnanosti, aktivačná činnosť predstavuje podporu udržiavania pracovných návykov uchádzača o zamestnanie. Táto činnosť sa vykonáva v rozsahu najmenej 10 hodín týždenne, s výnimkou mesiaca, v ktorom sa aktivačná činnosť začala. Aktivačná činnosť formou menších obecných služieb pre obec v zmysle zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je podpora udržiavania pracovných návykov dlhodobo nezamestnaného občana, ktorý je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi a zákona č. 417/2013 Z.z.
Aktivačná činnosť môže mať rôzne formy:
Zaradenie na aktivačnú činnosť prebieha nasledovne:
Upozornenie: Uchádzač o zamestnanie môže byť zaradený na vykonávanie aktivačnej činnosti aj bez podania prihlášky na základe výberu obcou zo zoznamu uchádzačov o zamestnanie, ktorý je poskytovaný obci príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny najneskôr do 20.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce.
Aktivačný príspevok nepatrí členovi domácnosti, ktorý je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poskytuje sa mu príspevok na vykonávanie absolventskej praxe. Nárok na aktivačný príspevok môže vzniknúť na člena domácnosti až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa právoplatného rozhodnutia o odňatí aktivačného príspevku z dôvodu jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu alebo z dôvodu, že príjemca nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť a úrad zistil, že člen domácnosti nevykonával aktivity, ktoré sú podmienkou na vznik nároku na aktivačný príspevok.
Od apríla 2023 nadobudla účinnosť novela zákona číslo 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Kľúčovou zmenou je vypustenie paragrafu 12 odsek 3, písmeno b, body 5 a 6 z predmetného zákona, čo v praxi znamenalo ukončenie jedného zo spôsobov, akým štát vyplácal aktivačný príspevok nezamestnaným za vykonávanie aktivačných prác. Na základe tohto ustanovenia sa poskytoval príspevok ľuďom bez práce, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi a ktorí vykonávajú menšie obecné služby, alebo dobrovoľnícku činnosť v rozsahu najmenej 64 hodín mesačne.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak vysvetlil dôvody legislatívnej zmeny: „Spôsob, akým sú aktivačné príspevky upravené v legislatíve a fakt, že ich upravujú dva zákony, vytvára priestor pre vytvorenie začarovaného „paragrafového“ kruhu, ktorý má negatívny dopad na nezamestnaných aj na štátny rozpočet. Jednoducho povedané, nezamestnaní môžu dookola preskakovať medzi dvoma paragrafmi celé roky tak, že reálne zostávajú bez stabilného zamestnania, dostávajú však aktivačný príspevok. Po poradách s kolegami z úradov práce a aj na základe ich zistení z praxe sme sa rozhodli v tom urobiť poriadok, zlepšiť skutočnú pomoc pre nezamestnaných a podporovať ľudí v nachádzaní si stabilnej práce s pravidelným príjmom.“
Už od prvého apríla 2023 sa rozbehol projekt „Podpora udržania pracovných návykov (PUPN)“ , v rámci ktorého môže uchádzač o zamestnanie, ktorý je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, vykonávať aktivačnú činnosť. Aktivačná činnosť bude realizovaná formou menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj. Túto činnosť bude môcť uchádzač o zamestnanie vykonávať najviac počas 6 kalendárnych mesiacov v rozsahu najmenej 64 a najviac 80 hodín mesačne (minimálne 16 a najviac 20 hodín týždenne), ktorý okrem dávky v hmotnej núdzi dostane aj aktivačný príspevok vo výške 75,70 €. Organizátori budú mať nárok na príspevok na úhradu časti nákladov súvisiacich s výkonom aktivačnej činnosti, ako aj na príspevok na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý organizuje aktivačnú činnosť v rámci projektu.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
Na organizovanie aktivačných prác môžu obce, mestá a nimi zriadené organizácie využívať národný projekt Aktivácia znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie - Opatrenie č. 2. Je zameraný na aktiváciu znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, vrátane dlhodobo nezamestnaných ľudí. Je zameraný na vykonávanie odbornejších pracovných činností akými sú napríklad pomoc v školských, zdravotníckych zariadeniach, administratívna činnosť, pomoc v domovoch sociálnych služieb a podobne. Finančný príspevok sa poskytuje znevýhodnenému uchádzačovi o zamestnanie tri až päť mesiacov vo výške životného minima, t. j. pre rok 2023 vo výške 234,42 € mesačne. Okrem toho má nárok na príspevok aj zamestnávateľ, teda mesto, obec alebo nimi zriadené organizácie. Ten slúži na úhradu časti nákladov, ktoré súvisia s vykonávaním aktivácie a na poskytovanie príspevku na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca - koordinátora.
Aktivačná činnosť bola v minulosti kritizovaná za svoju neefektívnosť. Napríklad, v reportáži bola spomenutá obec Včelince (okres Rimavská Sobota), v ktorej sa aktivizovalo na aktivačnej činnosti vyše 100 ľudí, avšak ich prítomnosť nebola reálne viditeľná. Inštitút zamestnanosti uviedol, že aktivačné práce sa na Slovensku úplne minuli účinku a nedosahujú ciele, na ktoré boli určené. Navrhujú zaviesť inkluzívny trh na riešenie tejto problematiky.
Alternatívou k aktivačným prácam môže byť aj zriaďovanie sociálnych podnikov, ktoré považuje Inštitút zamestnanosti za dobrú náhradu za aktivačné práce, ktoré nezamestnaní doteraz vykonávali ako prostriedok na udržanie pracovných návykov.
Aktivační pracovníci mesta Banská Bystrica pracujúci v teréne sú rozdelení na 4 skupiny: Centrum, Sásová - Rudlová, Fončorda - Radvaň, Podlavice. V zmysle dohody pracujú 16 hod. Od 1.6.2010 spolupracuje Mesto Banská Bystrica s Okresným súdom v Banskej Bystrici pri sprostredkovaní výkonu trestu povinnej práce. V zmysle zákona č. 528/2005 Z.z. o výkone trestu povinnej práce odsúdení vykonávajú aktivačnú činnosť v meste Banská Bystrica v rozsahu určenom súdom spolu s aktivačnými pracovníkmi.
Menšie obecné služby (MOS) sú pracovné aktivity pre obec/mesto/mestskú časť. Ich cieľom je podpora udržiavania pracovných návykov dlhodobo nezamestnaného občana, ktorý je uchádzačom o zamestnanie a poberateľom dávky v hmotnej núdzi.
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto
MOS môžu vykonávať nezamestnaní, evidovaní na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), ako aj uchádzači o zamestnanie, poberajúci dávku v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi (pomoc v hmotnej núdzi).
Uchádzači o zamestnanie sa osobne informujú o možnosti vykonávania MOS na Miestnom úrade Mestskej časti Košice-Západ, prípadne si môžu podať žiadosť na ÚPSVaR, Popradská 74 u svojho sprostredkovateľa zamestnania - oddelenie služieb pre občana.
Podľa Milana Krajniaka budú mať mnohí nezamestnaní v porovnaní s dneškom lepšie podmienky pri výkone aktivačných prác, budú pre nich motivujúcejšie a vďaka zmene sa podstatne zlepšia ich šance na uplatnenie sa na trhu práce. Ak sa nezamestnaný nechce spoliehať na podporu zo strany štátu, môže využiť ponuku na trhu práce. Počet voľných pracovných miest na Slovensku sa v posledných mesiacoch pohybuje na mimoriadne vysokých úrovniach. Aktuálne si nezamestnaní môžu vyberať z ponuky obsahujúcej viac ako 90-tisíc voľných pozícií. Takmer 9-tisíc z nich je určených pre osoby s nízkou kvalifikáciou alebo bez kvalifikácie.
„Ekonomika napriek inflácii a energetickej kríze neustále vytvára nové pracovné miesta, čo je skvelá správa. Som presvedčený, že do veľkej miery je to vďaka adresne, vecne a efektívne poskytnutej pomoci zo strany štátu a dobrých nástrojoch politiky zamestnanosti, ako aj v podobe projektu Prvá pomoc alebo podpory v čase skrátenej práce,“ uzatvára štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Juraj Káčer.