
Ľudstvo si od nepamäti prispôsobuje prostredie, aby zlepšilo svoje životné podmienky, a s tým nevyhnutne prichádza aj produkcia odpadu. Od doby kamennej až po priemyselnú revolúciu, odpad bol vždy prítomný. Avšak až s nástupom plastov sa začal skutočný problém. Za menej ako dvesto rokov sme vyprodukovali také množstvo plastového odpadu, že začína ohrozovať život na našej planéte.
Európania každoročne vygenerujú približne 25 miliónov ton plastového odpadu. Alarmujúce je, že na recykláciu sa z tohto obrovského množstva zhromaždí menej ako 30 percent. Celosvetovo tvoria plasty až 85 percent odpadkov na plážach. Ak nezmeníme naše návyky, odborníci predpovedajú, že do roku 2050 bude v oceánoch viac plastov ako rýb.
Plasty sa rozpadajú na menšie častice, tzv. mikroplasty, ktoré prenikajú do vzduchu, vody a potravín. Ich účinky na ľudské zdravie sú zatiaľ neznáme, no už dnes sa mikroplasty nachádzajú v pľúcach a na tanieroch ľudí.
Európska komisia (EK) si uvedomuje závažnosť situácie a predstavila prvú celoeurópsku stratégiu boja proti plastovému odpadu. Táto stratégia sa zameriava na zmenu spôsobu, akým sa plasty v EÚ navrhujú, vyrábajú, používajú a recyklujú.
Aj Slovensko sa aktívne zapája do boja proti plastovému odpadu. V posledných rokoch boli prijaté viaceré opatrenia a iniciatívy, ktoré majú za cieľ znížiť produkciu plastového odpadu a zvýšiť jeho recykláciu.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Zavedenie rozšírenej zodpovednosti výrobcov za obaly v roku 2016 bolo významným krokom. Výrobcovia sú zodpovední za obaly a výrobky po tom, ako sa stanú odpadom, čo ich motivuje k tomu, aby premýšľali nad materiálom, z ktorého výrobok a obal vyrobia.
Od 1. januára 2018 vstúpili do platnosti zmeny v odpadovom zákone, ktoré spoplatnili bežné igelitky (ľahké plastové tašky s hrúbkou steny menšou ako 50 mikrometrov). Predajcovia ich musia spoplatniť a ponúkať alternatívne tašky z papiera, textilu alebo tašky určené na opakované použitie.
Táto iniciatíva inšpiruje obchodníkov k ďalším krokom pri obmedzovaní spotreby ľahkých plastových tašiek. Niektoré maloobchodné reťazce sa rozhodli definitívne rozlúčiť s jednorazovými ľahkými plastovými taškami.
Slovensko má povinnosť recyklovať 55 percent komunálneho odpadu do roku 2025 a 60 percent do roku 2030. Preto sa pracuje na systémových zmenách, ako znevýhodniť skládkovanie. Pripravuje sa nový zákon o poplatkoch za uloženie odpadov a Program predchádzania vzniku odpadov pre SR na roky 2019 - 2025, ktorý má podporovať aktivity na predchádzanie vzniku plastových obalov.
Okrem recyklácie sa hľadajú aj iné spôsoby, ako sa vysporiadať s plastovým odpadom. Vedci po celom svete skúmajú metódy biodegradácie plastov pomocou húb a iných mikroorganizmov.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
Austrálski vedci zistili, že dva kmene húb dokážu biodegradovať polypropylén, jeden z najpoužívanejších a najodolnejších plastov. Tieto huby, ktoré sa bežne nachádzajú v pôde a na rastlinách, dokážu rozkladať polypropylén po predbežnej úprave ultrafialovým svetlom alebo teplom. Podobné objavy urobili aj čínski vedci, ktorí identifikovali huby schopné znehodnotiť plasty v priebehu niekoľkých týždňov.
Každý z nás môže prispieť k zníženiu produkcie a negatívneho dopadu plastového odpadu. Dôležité je začať od seba a zmeniť svoje návyky.
Je dôležité si uvedomiť, že problémom nie sú len plasty. Zvyšky jedál, ktoré končia na skládkach, sú pre globálnu klímu takmer trikrát nebezpečnejšie ako všetok vyprodukovaný plastový odpad. Biologicky rozložiteľný komunálny odpad tvorí viac ako 46 percent všetkého vyprodukovaného odpadu na Slovensku. Na skládkach sa tento odpad rozkladá bez prísunu vzduchu a vzniká metán, jeden z najnebezpečnejších plynov zodpovedných za skleníkový efekt a globálne otepľovanie.
Zavedenie zálohovania PET fliaš je ďalším krokom, ktorý má prispieť k zníženiu množstva plastového odpadu. Slovenský rybársky zväz túto iniciatívu podporuje, no Zväz obchodu SR je iného názoru a poukazuje na zvýšené náklady, ktoré by oslabili celkovú efektivitu zákona.
Nenápadné zmeny v zákonoch môžu priniesť nečakané komplikácie v odpadovom hospodárstve. Napríklad, náklady miest spojené s odpadmi stúpli od roku 2021 takmer na dvojnásobok, pričom poplatok vyberaný od občanov sa nezvýšil. Taktiež nové súhlasy a nové posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) môžu spomaliť proces budovania efektívnejšieho systému nakladania s odpadmi.
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto
Napriek snahám o zlepšenie odpadového hospodárstva, na Slovensku stále existuje problém s nelegálnymi skládkami. Niektoré obce nasadili fotopasce v lokalitách, kde pribúdali nelegálne skládky, aby odhalili a potrestali páchateľov.
Aktuálne konzultácie sa týkajú aj triedenia plienok, zberu bioodpadu a mobilných zberných dvorov. Cieľom je nájsť efektívne riešenia, ktoré budú prínosné pre životné prostredie a zároveň prijateľné pre občanov.