Povinnosti predsedu sociálneho výboru: komplexný prehľad

Sociálny výbor je komplexná oblasť, ktorá v sebe zahŕňa teoretické poznatky, praktické zručnosti a etické princípy, ktorých cieľom je zlepšovanie života jednotlivcov, rodín, skupín a komunít. Jeho cieľom je podpora sociálnej zmeny, rozvoja, súdržnosti a posilňovania schopností ľudí v ich sociálnom fungovaní. V kontexte Slovenskej republiky, ako aj v medzinárodnom meradle, má sociálny výbor špecifické postavenie a definície.

Definícia sociálnej práce

Sociálna práca je definovaná ako praktická profesia a akademická disciplína, ktorá podporuje sociálnu zmenu, sociálnu súdržnosť, práva a slobodu ľudí. Zásady sociálnej spravodlivosti, ľudských práv, kolektívnej zodpovednosti a rešpektovania rozdielností sú základom sociálnej práce. K prijatiu slovenskej definície sociálnej práce prišlo na jar 1998 na národnej konferencii Systém sociálneho školstva na Slovensku. Účastníci sa zhodli na tom, že sociálna práca je špecifická odborná činnosť, ktorá smeruje k zlepšovaniu vzájomného prispôsobovania sa jednotlivcov, rodín, skupín a sociálneho prostredia, v ktorom žijú, a k rozvíjaniu sebaúcty a vlastnej zodpovednosti jednotlivcov s využitím zdrojov poskytovaných spoločnosťou. Je činnosťou v prospech klientov (jednotlivcov, rodín, skupín, komunít), ktorú možno charakterizovať pojmami „pomoc“, „podpora“ a „sprevádzanie“.

Sociálny - význam pojmu

Slovo sociálny je latinského pôvodu a má význam "spoločenský". Po druhej svetovej vojne sa používalo v trojakom význame:

• Vzťahujúci sa k spoločnosti, spoločenský - v širšom význame
• Týkajúci sa zlepšovania spoločenských pomerov - sociálna politika
• Týkajúci sa hmotného zabezpečovania jedinca v spoločnosti

Pojem sociálny a etymologicky význam tohto pojmu je viacznačný. V prvom rade pojem sociálny prekladáme ako spoločenský, teda týkajúci sa celej spoločnosti, alebo vyplývajúci zo spoločenského života, zodpovedajúci potrebám, záujmom a požiadavkám spoločnosti. Týka sa teda ľudskej komunity.

• Zlepšenie vzájomného prispôsobovania jednotlivcov, skupín a sociálneho prostredia.
• Rozvíjanie sebaúcty a vlastnej zodpovednosti s ohľadom na individuálne potreby a rozdiely.
• Poskytovanie pomoci, podpory a sprevádzania klientom bez ohľadu na ich vek, pohlavie, sexuálnu orientáciu, sociálnu príslušnosť, zdravotné postihnutie, rasu, kultúru, vierovyznanie a iné sociodemografické odlišnosti.

Funkcie a obsah sociálnej práce

Sociálna práca zahŕňa získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku alebo možného vzniku sociálnej núdze a o potrebe poskytovania sociálnej pomoci, voľbu a uplatňovanie foriem sociálnej pomoci a sledovanie účinnosti ich pôsobenia. Sociálna práca ako praktická činnosť je profesionálna aktivita, ktorá umožňuje jednotlivcovi, skupinám a komunitám identifikovať, to jest eliminovať a riešiť alebo aspoň zmierniť osobné, skupinové, sociálne problémy alebo vplyvy prostredia, ktoré na nich vplývajú negatívne.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Miesto sociálnej práce v systéme spoločenskej starostlivosti

Človek v živote prechádza socializáciou - učí sa žiť v spoločnosti a získava schopnosti adaptovať sa na meniace sa životné podmienky. Sociálnym učením získava skúsenosti a schopnosti prekonávať obtiaže brániace mu v uspokojovaní svojich psychických a základných životných potrieb. Súčasná sociálna práca vychádza z filozofického názoru - človek je sociálne a kultúrne ovplyvnený a je osobne zodpovedný za svoj život.

Vedeckosť sociálnej práce

Každá vedná disciplína má ujasnené a definované základné atribúty, ktoré má aj sociálna práca: predmet výskumu, metódy vedecko-výskumnej činnosti, pojmový aparát, zákony, vedecké paradigmy (paradigma - príklad, vzor - systém vedeckých poznatkov) a princípy, vzťahy s hraničnými a ostatnými vednými disciplínami. V postupnom formovaní ako disciplína napĺňa miesto, ktoré vzniká atomizovaním spoločenských vied a vied o človeku, čím približuje skúmanie sociálnych problémov k realite „každodenného života“ a súčasne upozorňuje a nastoľuje objavené problémy a vzťahy v reálnej podobe.

Predmet SP je konkrétnym „urýchľovačom“ riešenia sociálnych problémov sprístupnením konkrétnych, praktických poznatkov z vied o človeku a spoločnosti (pedagogika - veda o výchove a príprave človeka na život); filozofické a psychologické disciplíny.

Spoločenská prax vyžaduje jasne artikulovať sociálne problémy z pozície jednotlivca, skupiny, komunity, ako ich vníma, aké majú dopady a ako sa črtajú vývojové trendy spoločnosti, ktoré z nich sú sociálne únosné a akceptované človekom, občanom.

Nezostáva v polohe vedeckého popisu sociálnych problémov.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Sociálna práca ako veda a umenie

Sociálna práca je umením, ktoré vyžaduje veľkú škálu schopností. Ide predovšetkým o porozumenie pre potreby druhých a schopnosť pomáhať ľuďom tak, aby sa na našej pomoci nestali závislými (aby nestratili schopnosť pomáhať si vlastnými silami).

Formy sociálnej práce

Sociálna práca sa delí na:

• Kuratívnu prácu: zaoberá sa už vzniknutými problémami prostredníctvom materiálnej pomoci, peňažnými a vecnými dávkami, poskytovaním sociálnych služieb, poradenstva, azylu. Využíva sankcie, dokonca i sociálnu izoláciu, čoho výsledkom je penitenciárna sociálna práca. Súčasťou tejto práce je aj uplatňovanie zákonných práv, odborných konzultácií a partnerského riešenia problémov. Represívne opatrenia treba účinne a efektívne využívať.
• Sociálnu prevenciu: sú opatrenia na zmiernenie alebo prekonanie hmotnej núdze alebo sociálnej núdze, ako aj na zabraňovanie príčin vzniku, prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu alebo sociálneho vývinu občana.
• Preventívnu sociálnu prácu: je zameraná na predchádzanie vznikaniu dysfunkčných sociálnych procesov.

V preventívnej sociálnej práci rozlišujeme:

• Primárnu prevenciu: dôležitým prvkom je vyhľadávacia činnosť, uplatňovanie techník a metód, ktoré sú zacielené na diagnostikovanie, resp. vyhľadávanie občanov, u ktorých je potrebné a vhodné predchádzať sociálnym kolíziám.
• Sekundárnu prevenciu: napomáha zabraňovať prehlbovaniu už vzniknutých porúch a zároveň využíva vhodné a efektívne odborné metódy a postupy. Konkrétne formy - nápravná činnosť a liečebno-výchovná prevencia.
• Terciárnu prevenciu: napomáha predchádzať zhoršovaniu stavu hmotnej alebo sociálnej núdze a znižovať sociálne negatívne dôsledky.

Medzinárodná definícia sociálnej práce

Výkonný výbor Medzinárodnej federácie sociálnych pracovníkov (IFSW) a Rada Medzinárodnej asociácie škôl sociálnej práce (IASSW), organizácie ktoré sú v partnerstve s Medzinárodnou radou pre sociálny rozvoj (ICSW) sa zhodli na tom, že diskusia o novej globálnej definícii sociálnej práce bola ukončená a že navrhovaná definícia bude predložená členom obidvoch organizácií v júli 2014 počas konferencie v Melbourne v Austrálii.

Definícia v anglickom jazyku: “Social work is a practice-based profession and an academic discipline that promotes social change and development, social cohesion, and the empowerment and liberation of people.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Preklad do slovenčiny: „Sociálna práca je praktická profesia a vedecký odbor, podporuje sociálnu zmenu, sociálnu súdržnosť, práva a slobodu ľudí. Zásady sociálnej spravodlivosti, ľudských práv, kolektívnej zodpovednosti a rešpektovanie rozdielností sú základom sociálnej práce. Táto definícia môže byť doplnená na národnej/štátnej a regionálnej úrovni.

Sociálna práca uznáva vzájomnú závislosť historických, sociálno-ekonomických, kultúrnych, politických a osobných faktorov, ktoré predstavujú možnosti alebo sú prekážkou pre ľudské blaho a rozvoj. Štrukturálne prekážky prispievajú k udržaniu nerovností, diskriminácie, zneužívania a k útlaku. Rozvoj kritického povedomia pomocou poznania štrukturálnych zdrojov útlaku a privilégií na základe príčin ako sú rasa, trieda, jazyk, náboženstvo, rod, zdravotné postihnutie, kultúra a sexuálna orientácia a rozvíjanie činností a stratégií za účelom riešenia inštitucionálnych a osobných prekážok sú základom pre emancipačnú prax, v ktorej sú ciele posilnenie práv a slobôd ľudí.

Poslanie v oblasti sociálnej zmeny je založené na predpoklade, že sociálna práca koná vtedy keď daná situácia na úrovni jednotlivca, rodiny, malej skupiny, komunity, alebo spoločnosti je chápaná ako situácia, ktorá potrebuje zmenu alebo rozvoj. Poslanie v oblasti zmeny je podporované potrebou zmeniť štrukturálne podmienky, ktoré prispievajú k marginalizácii, k sociálnemu vylúčeniu a k utláčaniu (aktívna rola). Iniciatívy za spoločenskú zmenu akceptujú snahy ľudí na podporu práv ľudí a na dosiahnutie ekonomickej, environmentálnej a sociálnej spravodlivosti.

Sociálny rozvoj znamená stratégiu pre intervenovanie, pre dosiahnutia želaného cieľa a predstavuje aj politický rámec spolu s inými vedľajším a hlavnými štruktúrami. Sociálny rozvoj založený na holistickom bio-psycho-sociálnom, duchovnom hodnotení, ktorý presahuje mikro a makro delenie, zahŕňa viacnásobné systémové úrovne, medzisektorovú a medziprofesijnú spoluprácu. Sociálny rozvoj je zameraný na trvalo udržateľný rozvoj.

Podpora a dodržiavanie ľudských práv a sociálnej spravodlivosti je motívom a dôvodom pôsobenia sociálnej práce. Profesia sociálnej práce uznáva potrebu, že ľudské práva musia byť v súlade s kolektívnou zodpovednosťou. Myšlienka kolektívnej zodpovednosti poukazuje na realitu, že ľudské práva jednotlivca môžu byť denne naplnené iba vtedy ak vezmeme na seba zodpovednosť jeden za druhého a aj zodpovednosť za životné prostredie. Zdôrazňuje význam tvorby vzájomných recipročných vzťahov medzi komunitami. Preto hlavné zameranie sociálnej práce musí byť podpora práv ľudí na každej úrovni a napomáhanie k riešeniam tam kde ľudia berú na seba zodpovednosť za vzájomné blaho.

Sociálna práca pokrýva prvú, druhú a tretiu generáciu ľudských práv. Prvá generácia sa týka občianskych a politických práv ako je sloboda vyjadrovania, sloboda presvedčenia, ochrana pred mučením a svojvoľným zadržaním. Druhá generácia sa týka sociálnych, ekonomických a kultúrnych práv, ktoré zahŕňajú práva na primeranú úroveň vzdelania, zdravotnej starostlivosti, bývania a práva jazyka menšín. Tretia generácia ľudských práv je zameraná na prírodný svet, na právo na biodiverzitu živočíšnych druhov a medzigeneračnú rovnosť. Tieto práva sú podporujúce navzájom a závislé.

V niektorých prípadoch nekonanie zla a rešpektovanie diverzity môže byť v nesúlade s uznávanými hodnotami, napr. tam kde v mene užívanej kultúry sú práva, vrátane práva na život, práva menšín ako sú ženy, homosexuáli, porušované. Globálne štandardy vzdelávania a školenia v sociálnej práci (Global Standards for Social Work Education and Training, 2004) sa venujú takýmto komplexným problémom, podporujú to, že sociálni pracovníci sú vzdelávaní o základných ľudských právach s vysvetlením takým že ich prístup môže uľahčiť konštruktívnu konfrontáciu a zmenu tam kde kultúrne hodnoty, presvedčenia a tradície porušujú základné ľudské práva. Keďže kultúra je sociálny konštrukt a dynamicky sa vyvíja, tak v nej prebieha zmena a vývoj. Konštruktívna konfrontácia a zmena môže byť usmernená.

Sociálna práca je medzidisciplinárna a aj naddisciplinárna a vychádza z množstva vedeckých teórií a z rozsiahleho výskumu. Veda sa chápe v tomto kontexte v jej najzákladnejšom význame ako poznania. Sociálna práca neustále vytvára svoj teoretický základ a výskum. Využíva aj teórie iných humánnych vied vrátane, ale nie výlučne, komunitného rozvoja, sociálnej pedagogiky, administratívy, antropológie, ekológie, ekonomiky, vzdelávania, manažmentu, ošetrovania, psychiatrie, psychológie, verejného zdravia a sociológie. Unikátnosť výskum a teórie sociálnej práce je v ich aplikovateľnosti a emancipatívnosti.

Návrh definície akceptuje to že sociálna práca je formovaná nielen špecifickým praktickým prostredím a západnými teóriami ale aj pôvodným (autochtónnym) poznaním. Časť dedičstva kolonializmu je to že západné teórie a poznanie boli výlučne preferované a pôvodné (miestne) poznanie bolo podceňované, znehodnocované a hegemonizované západnými teóriami a poznaním. Navrhovaná definícia sa snaží zastaviť a zvrátiť tento proces, tým že uznáva že pôvodné obyvateľstvo v každom regióne, krajine a území má svoje vlastné hodnoty, spôsoby predávania poznania že a prispelo nevyčísliteľným prínosom do vedy. Sociálna práca sa snaží napraviť historický západný kolonializmus a hegemóniu tým že poznáva a učí sa od pôvodného obyvateľstva na celom svete. Takto poznanie sociálnej práce bude spoluvytvárané a formované pôvodným obyvateľstvom a toto poznanie bude viacej využívaná nielen v miestnom prostredí, ale aj medzinárodne.

Bývajú v rámci (alebo sú pripojení) geograficky určeného pôvodného územia. Môžu si udržiavať osobitné sociálne, ekonomické a politické inštitúcie v rámci svojich území. Usilujú skôr o udržanie osobitosti kultúrnej, geografickej a inštitucionálnej než plnú asimiláciu do národnej spoločnosti. Vyčleňujú sa pôvodom alebo kmeňovo.

Pôsobnosť a poslanie sociálnej práce sa týka činnosti ľudí v interaktivite s ich prostredím (okolím). Prostredie zahrňuje mnoho sociálnych systémov, v ktorých sú ľudia za zapojení do prírodného geografického prostredia, ktoré má zásadný vplyv na život ľudí. Participatívna metodológia, ktorá je podporovaná v sociálnej práci sa odráža v zapájaní ľudí a organizácií do riešenia problémov života alebo do zlepšenia života. Pokiaľ je to možné sociálna práca viac pracuje s ľuďmi než iba pre ľudí.

V súlade s rozvojovou paradigmou sociálni pracovníci využívajú množstvo schopností, techník, stratégií, princípov a aktivít na rôznych systémových úrovniach s úmyslom stabilizácie systému, alebo so zámerom jeho zmeny. Prax sociálnej práce obsahuje rad aktivít vrátane množstva foriem terapie a poradenstva, skupinovej práce a komunitnej práce, formulovanie politiky, analýz, podpory a politických intervencií. Z emancipačnej perspektívy táto definícia podporuje stratégie sociálnej práce, ktoré sú zamerané na posilnenie nádejí ľudí, sebaúcty a kreatívny potenciál na konfrontovanie a odstránenia utlačovania a zdrojov nespravodlivosti.

Sociálna ekonomika a sociálne podniky

V kontexte zvyšovania zamestnanosti znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie sa čoraz viac do popredia dostávajú sociálne podniky. Parlamentný sociálny výbor schválil návrh zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch z dielne ministerstva práce. Cieľom tohto návrhu je legislatívne upraviť sektor sociálnej ekonomiky a vytvoriť vhodné podmienky na to, aby sa sociálna ekonomika rozvíjala a bola prínosom nielen pre zvyšovanie zamestnanosti.

Vzniknúť majú tri typy sociálnych podnikov, pričom jednou z podmienok má byť, že takýto podnik bude musieť viac ako polovicu svojho zisku investovať do napĺňania vopred definovaného cieľa. Význam integračného podniku spočíva v zamestnávaní znevýhodnených alebo zraniteľných osôb. Sociálny podnik bývania bude zase slúžiť na výstavbu alebo prestavbu bytov, prípadne nájom bytov osobám s mesačným príjmom do štvornásobku sumy životného minima.

Sociálne podniky sa budú môcť uchádzať o priamu aj nepriamu formu pomoci od štátu. Získať budú môcť napríklad investičnú pomoc, kompenzačnú pomoc, ale aj pomoc na podporu…

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV)

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) je poradný orgán EÚ. Zastupuje organizácie zamestnancov a zamestnávateľov a iné záujmove skupiny. Funguje ako most medzi inštitúciami EÚ a občanmi EÚ. EHSV má 326 členov zo všetkých členských štátov EÚ, ktorí sú vymenovaní na obnoviteľné päťročné funkčné obdobie. Súčasné funkčné obdobie trvá od októbra 2020 do septembra 2025. Členov navrhujú národné vlády a vymenúva ich Rada Európskej únie. Pracujú nezávisle a svoje povinnosti vykonávajú v záujme všetkých občanov EÚ. Členovia sú podľa toho, koho zastupujú, rozdelení do troch skupín: Zamestnávatelia (skupina I), Pracovníci (skupina II) a Rozmanitá Európa (poľnohospodári, slobodné povolania, spotrebitelia a pod. - skupina III). Každá skupina má svoj sekretariát. Za Slovensko je vo Výbore 9 členov.

Povinnosti predsedu sociálneho výboru

Povinnosti predsedu sociálneho výboru sú rozsiahle a rôznorodé, odrážajú komplexnosť a dôležitosť sociálnej práce. Predseda sociálneho výboru zohráva kľúčovú úlohu pri riadení a koordinácii činností výboru, zabezpečovaní jeho efektívneho fungovania a dosahovaní stanovených cieľov. Medzi hlavné povinnosti predsedu patria:

• Zvolávanie a vedenie zasadnutí: Predseda zodpovedá za pravidelné zvolávanie zasadnutí sociálneho výboru, prípravu programu a zabezpečenie riadneho priebehu rokovaní. Vedie diskusie, usmerňuje členov výboru a zabezpečuje, aby sa prijímali kvalifikované a informované rozhodnutia.
• Reprezentácia výboru: Predseda reprezentuje sociálny výbor navonok, komunikuje s inými orgánmi a organizáciami, a obhajuje záujmy a potreby cieľových skupín, ktorým sa výbor venuje.
• Koordinácia činností: Predseda koordinuje činnosti jednotlivých členov výboru, rozdeľuje úlohy a zodpovednosti, a zabezpečuje, aby sa práca výboru vykonávala efektívne a v súlade so stanovenými cieľmi.
• Monitorovanie a hodnotenie: Predseda monitoruje a hodnotí činnosť sociálneho výboru, sleduje dosahovanie stanovených cieľov a navrhuje opatrenia na zlepšenie efektivity a účinnosti práce výboru.
• Príprava podkladov a správ: Predseda zodpovedá za prípravu podkladov a správ o činnosti sociálneho výboru, ktoré predkladá príslušným orgánom a verejnosti.
• Podpora sociálnej spravodlivosti: Predseda aktívne podporuje sociálnu spravodlivosť, ľudské práva a rešpektovanie rozdielností, a zasadzuje sa za zlepšovanie životných podmienok a sociálneho začlenenia všetkých občanov.
• Spolupráca s inými subjektmi: Predseda spolupracuje s inými subjektmi, ako sú štátne orgány, samosprávy, mimovládne organizácie a odborníci, s cieľom dosiahnuť lepšie výsledky v oblasti sociálnej práce.

tags: #sociálny #výbor #povinnosti #predsedu