Príspevok na bývanie: Nórske zákony a európsky kontext

Voľný pohyb pracovníkov je jednou zo základných zásad Európskej únie (EÚ), ktorá zabezpečuje občanom EÚ právo hľadať si zamestnanie a pracovať v iných členských štátoch, bývať v nich na tento účel a mať rovnaké zaobchádzanie ako štátni príslušníci danej krajiny v oblasti prístupu k zamestnaniu, pracovných podmienok a sociálnych a daňových výhod. Táto zásada sa vzťahuje aj na Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko.

Koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia v EÚ

Cieľom koordinačných nariadení EÚ je zabezpečiť, aby uplatňovanie rôznych vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia negatívne neovplyvnilo osoby, ktoré si uplatňujú svoje právo na voľný pohyb. Tieto nariadenia nenahrádzajú vnútroštátne právne predpisy, ale určujú, ktorý systém sociálneho zabezpečenia ktorého štátu je pre konkrétnu osobu v jej konkrétnej situácii príslušný. Ak sa osoba nachádza v cezhraničnej situácii (napr. býva v jednom členskom štáte a pracuje v druhom), koordinačné nariadenia stanovujú pravidlá a princípy, podľa ktorých sa určuje, v ktorej krajine bude daná osoba poistená na sociálne zabezpečenie, aké dávky jej budú vyplácané a za akých podmienok.

Dňa 1. mája 2010 nadobudli účinnosť nové koordinačné nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a vykonávacie nariadenie č. 987/2009, ktoré platia pre všetky členské štáty Európskej únie. Pre Švajčiarsko sa rozšírila účinnosť nových koordinačných nariadení od 1. apríla 2012 a pre štáty, tvoriace Európsky hospodársky priestor (Island, Nórsko, Lichtenštajnsko) od 1. júna 2012.

Medzi dôležité nariadenia patrí:

• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.
• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004.
• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 883/2004 a nariadenie (ES) č. 987/2009.
• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1231/2010, ktorým sa rozširuje pôsobnosť nariadenia (ES) č. 883/2004 a nariadenia č. 987/2009 na štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktoré sa tieto nariadenia zatiaľ nevzťahujú iba z dôvodu ich štátnej príslušnosti (nevzťahuje sa na Dánsko, Island, Lichtenštajnsko, Nórsko, Švajčiarsko a Veľkú Britániu).
• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 465/2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. č. 883/2004 a nariadenie (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia (ES) č. 883/2004 - týka sa najmä uplatňovania článku 13 nariadenia č. 883/2004.

Tieto nariadenia sa zameriavajú na občanov, štátnych príslušníkov členských štátov, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a pozostalých, a na štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa dovtedy tieto nariadenia nevzťahovali výhradne z dôvodu ich štátnej príslušnosti.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Princípy koordinácie sociálneho zabezpečenia

Koordinácia je založená na niekoľkých kľúčových princípoch:

• Rovnaké zaobchádzanie: Pokiaľ nie je v nariadení ustanovené inak, osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, poberajú tie isté dávky a majú tie isté povinnosti podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu ako štátni príslušníci daného členského štátu. Zakazuje sa akákoľvek diskriminácia na základe štátneho občianstva, a to aj v oblasti sociálneho zabezpečenia. Súčasťou tohto princípu je aj rovnosť zaobchádzania pri dávkach, príjmoch, faktoch a udalostiach.
• Uplatňovanie legislatívy len jedného štátu: Všeobecným pravidlom je, že sa na osobu v konkrétnom čase uplatňuje legislatíva len jedného štátu, takže príspevky resp. dávky sa platia/poberajú len v jednom štáte.
• Princíp lex loci laboris: Koordinačné nariadenia sú primárne založené na princípe lex loci laboris, teda príslušnou legislatívou je legislatíva štátu, v ktorom je osoba zamestnaná alebo vykonáva samostatne zárobkovú činnosť.
• Zachovanie nadobudnutých práv a zohľadňovanie období: Cieľom je, aby sa pri nároku na dávky sociálneho zabezpečenia zohľadňovali aj obdobia poistenia, zamestnania alebo bydliska v iných členských štátoch.
• Prenosnosť dávok: Ak má osoba nárok na peňažné dávky v jednej krajine, vo všeobecnosti jej môžu byť vyplácané aj keď žije v inej krajine.

Hlava II (články 11 až 16) nariadenia 883/04 obsahuje ustanovenia, ktoré určujú pravidlá určovania príslušnosti k právnym predpisom, keď je osoba zamestnaná alebo samostatne zárobkovo činná, prípadne neaktívna.

• Zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby podliehajú zásadne právnym predpisom toho členského štátu, v ktorom vykonávajú svoje zamestnanie alebo samostatnú zárobkovú činnosť (čl. 11 ods. 3, písm. a).
• Neaktívne osoby, dôchodcovia podliehajú právnym predpisom členského štátu bydliska (čl. 11 ods. 3 písm. e).
• Zamestnanci, ktorých ich zamestnávateľ vyšle do iného členského štátu, aby tam v jeho mene vykonávali prácu, naďalej podliehajú právnym predpisom vysielajúceho členského štátu po dobu najviac 24 mesiacov. V takomto prípade hovoríme o tzv. vysielaní.

Príspevok na bývanie v kontexte Nórska

Príspevok na bývanie je efektívny nástroj sociálnej politiky, ktorého včasná implementácia môže zastaviť špirálu spoločenského prepadu. Aj z tohto dôvodu je stabilnou súčasťou preventívnych mechanizmov všetkých európskych krajín.

Slovenská legislatíva pristupuje k výške príspevku na bývanie normatívne, čo znamená, že výška príspevku je konštantná a nereflektuje reálnu situáciu domácností. Paušálna výška príspevku síce predstavuje nižšiu byrokratickú záťaž, paralelne však verejnej správe uniká potenciál adresnej pomoci.

V porovnaní so Slovenskom, krajiny ako Nórsko a Fínsko interaktívnou formou sprevádzajú žiadateľa ešte predtým, než podá samotnú žiadosť, respektíve navštívi príslušný úrad. Nórsko v tomto smere upustilo od formálneho tónu legislatívneho výkladu a orientuje sa výhradne na individuálnu situáciu potenciálneho žiadateľa. Zistiť tak konkrétny strop príjmov nevyžaduje štúdium legislatívy - stačí si zvoliť obec, v ktorej sa žiadateľ nachádza, určiť počet členov domácnosti, potvrdiť/odmietnuť možnosti, či je niekto v domácnosti zdravotne hendikepovaný alebo je poberateľ starobného dôchodku s rodinným stavom slobodný. Výsledná suma na konci dňa predstavuje individuálne stanovenú hornú hranicu hrubých príjmov, ktorej prekročením domácnosť stráca nárok na príspevok. Výpočet výšky príspevku nie je o nič zložitejší. Stačí použiť odkaz na kalkulačku a výšku si jednoducho “vyklikať” vyplnením interaktívneho formuláru.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Husbanken zohráva kľúčovú úlohu v politike sociálneho bývania na národnej úrovni v Nórsku.

Dane a benefity v Nórsku

V Nórsku je progresívny daňový systém, čo znamená, že od určitej zarobenej sumy platíte viac daní. Dane sú v Nórsku geograficky rozdielne, napr. na severe platíte menšie dane ako v Oslo. Aj takto sa snaží Nórska vláda zatraktívniť život na severe krajiny.

Zamestnanci, dôchodcovia a firmy sú povinní platiť dane samospráve (Kommune) a štátu dane. Odvody do sociálneho poistenia vo výške 7,8% tvoria časť dane, ktorú vám zamestnávateľ odpočíta zo mzdy. Zamestnávateľ platí za zamestnancov príspevok na poistenie v nezamestnanosti.

V Nórsku a Škandinávii sú daňové sadzby relatívne vysoké, treba však vidieť úroveň poskytovanej sociálnej pomoci a služieb. Z daní sa financujú okrem iného škôlky, školy, bezplatné vzdelávanie, nemocnice, domovy dôchodcov, podpora sociálne slabších, výstavba ciest atď.

Nóri platia dane radi, sú si vedomí servisu, ktorý dostávajú za ne od štátu. Benefity platenia daní sú rôzne. Od sociálnych dávok, sociálne istoty, dávok v nezamestnanosti - Dag penger (ktoré ak to zjednodušene napíšem sú 66% z hrubej mzdy, ktorú ste zarobili minulý rok, musí byť minimálne cca 120 000,- NOK, z toho platíte 20% daň. Na dávky máte nárok 1 rok a o rok máte nárok zase na 66% z vášho minuloročného príjmu). Bezplatné zdravotníctvo (pacient sa spoluúčastní max. sumou 2 040,- NOK). Všetky ostatné sociálne služby sú financované prostredníctvom dane z príjmu.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Cudzincom žijúcim v Nórsku je poskytovaná 10% úľava na dani, o ktorú môžu požiadať prvé 2 roky pobytu v Nórsku na miestnom daňovom úrade. Mesiac pred Vianocami sa všetci veľmi tešia na platenie dani, platí sa iba 50% daň aby mali všetci pekné Vianoce.

Skattekontor - Daňový Úrad vám raz ročne, spravidla na konci roka pošle poštou vašu Skattekort - Daňový výmer. Na skattekort je napísané percento dane, ktorú budete platiť na budúci rok. Kartičku odovzdáte v práci a v prípade, že tak neurobíte, vás pre istotu zdania 50%. Ak v priebehu roka zaplatíte príliš veľa dani, bude vám preplatok refundovaný budúci rok medzi májom a novembrom. Každý rok medzi marcom a májom Daňový úrad posiela Selvangivelse - Daňové priznanie. Ktoré obsahuje podrobné informácie koľko ste zarobili v akej práci, koľko ste zaplatili dani a koľko vám v lepšom prípade bude vrátené alebo v tom druhom koľko musíte doplatiť.

Ak vlastnite nehnuteľnosť, platíte menej dane. Štát podporuje ľudí v kúpe vlastného bývania aj takouto formou. Podporuje rodiny s deťmi (formou odpočtu z dani na dieťa, čo zaplatí napr. škôlku). Kommuna - Obec, v ktorej bývate, podporuje ľudí, čo si chcú kúpiť bývanie a nemajú našetrené požadovaných 15% kapitálu, formou štartovacej pôžičky - Starlån, ktorá je výhodnejšie úročená.

Ak priemerne zarábajúci človek platí 36% daň z čoho je 12% feriepenger. Feriepenger sú peniaze, ktoré vám raz ročne v lete vyplatia ako náhradu za dovolenku . Existujú 2 formy feriepenger v závislosti na dĺžky dovolenky 4 alebo 5 týždňov. Ten, kto spláca hypotéku a má 2 deti, môže si uplatniť odpočet z dane a iné bonusy. Takto sa dostane na podobné percento, aké platia zamestnaní ľudia na Slovensku. Jediný rozdiel je v tom, čo za zaplatené dane dostanete.

Hľadanie práce a ubytovania v Nórsku

Pre uchádzačov o zamestnanie a zamestnávateľov bol v Nórsku vytvorený integrovaný portál pod názvom Work in Norway www.workinnorway.no. Je určený pre tých, ktorí si v Nórsku hľadajú prácu a potrebujú rady a informácie ohľadom zamestnania, presťahovania sa a aspektov pracovného života.

Informácie o pracovných zmluvách, pracovnom čase, mzde a dovolenke nájdete na webovej stránke Národného inšpektorátu práce www.arbeidstilsynet.no.

Zdravotná starostlivosť v Nórsku pre občanov EÚ

V dnešnom čase globalizácie a migrácie pracovníkov sa často stretávame s otázkami súvisiacimi s právnymi podmienkami a nárokmi na zdravotnú starostlivosť v prípade pracovného pobytu v iných štátoch. Skutočnosť, že ste sa z titulu výkonu pracovnej činnosti stali poistencom iného ČŠ, by ste mali do 8 dní oznámiť vašej zdravotnej poisťovni a od tej doby už nemôžete EPZP používať.

Pokiaľ pracujete v Nórsku a ste tam poistený, je potrebné váš poistný vzťah v SR ukončiť. Ukončiť poistný vzťah môžete na základe akéhokoľvek dokladu o existencii zdravotného poistenia v cudzine, napr. dokladu zahraničnej zdravotnej poisťovne (alebo obdobnej inštitúcie), kam je za vás odvádzané poistné, alebo dokladu od zamestnávateľa o zdravotnom poistení v cudzine, prípadne i na základe pracovnej zmluvy v kombinácii s čestným prehlásením o existencii zdravotného poistenia v cudzine. (Požiadajte miestnu pobočku úradu NAV, aby vám po anglicky napísali krátke potvrdenie, že pracujete v Nórsku, a že zamestnávateľ za vás platí zdravotné poistenie).

Zdravotnú starostlivosť v SR potom môžete čerpať na náklady vašej zdravotnej poisťovne v Nórsku buď na základe formulára E106 alebo EHIC - Európskeho preukazu zdravotného poistenia. Formulár E106 sa podľa čl. 19 Nariadenia 1408/71 EHS vydáva pracovníkom, ktorí pracujú v jednom členskom štáte EÚ a bydlisko majú v druhom členskom štáte, aby získali nárok na plnú zdravotnú starostlivosť v oboch týchto štátoch. Je ale plne v kompetencii vašej zdravotnej poisťovne či vám tento formulár vydá.

Po predložení tohto platného preukazu poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (lekárovi, v lekárni, vo výdajni zdravotných pomôcok, pri hospitalizácii atď.) máte nárok na rovnaký rozsah zdravotnej starostlivosti, ako aj bežný poistenec VšZP, teda aj na preventívne prehliadky v zmysle Zákona č. 577/2004 Z. z.

Na základe EHIC - Európskeho preukazu zdravotného poistenia ( v Nórsku Europeisk helsetrygdkort) máte nárok na poskytnutie potrebnej zdravotnej starostlivosti v ostatných členských štátoch EÚ, teda aj v SR. Potrebná zdravotná starostlivosť je podľa ods. 3 Nariadenia 631/2004 taká, ktorú vyžaduje aktuálny zdravotný stav pacienta a musí mu byť poskytnutá s ohľadom na povahu dávok a očakávanú dĺžku pobytu, t.j. aby sa nemusel kvôli potrebnému ošetreniu vracať do krajiny poistenia skôr, ako pôvodne zmýšľal.

Europeisk helsetrygdkort je plastová kartička veľkosti bankovej karty, má zvyčajne platnosť 3 roky a zašlú vám ju poštou na vašu adresu.

Ak máte v Nórsku len prechodné bydlisko a Vaše stále bydlisko je v inom štáte EÚ, môžete mať nárok na vydanie formulára E 106 a/alebo formulára E 109. Formulár E109 umožní čerpať plnú zdravotnú starostlivosť na Slovensku Vašim rodinným príslušníkom, ktorí sú na Slovensku. Ak máte nárok na vydanie formulára E 106 a/alebo formulára E 109 a vybavíte si ho, budete po jeho predložení (v dvoch origináloch) v zdravotnej poisťovni v SR zaevidovaný ako poistenec EÚ v SR a bude vám vydaný preukaz poistenca verejného zdravotného poistenia poisteného v zahraničí s označením EU s platnosťou na 1 rok., s ktorým budete môcť navštevovať lekárov v SR a čerpať tu plnú zdravotnú starostlivosť. Formulár E 106 a E 109 je ľahšie získať počas 1. a 2. roku Vášho prechodného pobytu v Nórsku.

tags: #prispevok #na #byvanie #orsko #zakony