Vzdelávanie dospelých so zdravotným postihnutím: Cesta k inklúzii a celoživotnému rozvoju

Vzdelávanie dospelých v súčasnosti ďaleko presahuje rámec iba získavania vedomostí a nadobúda komplexný rozmer schopnosti učiť sa žiť po celý profesijný, rodinný a osobný život. V kontexte Európskeho priestoru sa očakáva vytváranie podmienok pre celoživotné vzdelávanie a učenie sa pre všetkých občanov.

Úvod do problematiky vzdelávania dospelých

Vzdelávanie dospelých je determinované politikou vzdelávania a v súčasnosti sa v Európskom priestore očakáva vytváranie podmienok pre celoživotné vzdelávanie a celoživotné učenie sa pre všetkých občanov. Spoločnosť, ktorej hlavným atribútom sa stávajú vedomosti, poznatky a informácie, vyžaduje vysokú odbornosť a prinajmenšom tiež kvalitnú odbornú prípravu čo najviac ľudí pre otvorený trh práce. Za vzdelávanie sú zodpovední tak štát, ako aj zamestnávatelia ale i samotní občania. Tí sú vyzývaní k tomu, aby sa aktívne podieľali na procese celoživotného vzdelávania a učenia sa. Potreby vzdelávania rôznych cieľových skupín dospelých sú uspokojované aktivitami v oblasti profesijného, kultúrneho, záujmového ako aj občianskeho vzdelávania dospelých a vytvorením informačného poradenstva a poradenských služieb zameraných na celoživotné vedenie a pomoc ľuďom (prostriedkami výchovy a vzdelávania). Trend v politike vzdelávania dospelých sa nepochybne odvíja od plánov na vybudovanie infraštruktúry európskej spoločnosti, čoho svedectvom je dokument Presidency conclusion. Lisbon European council, 2000 . V základoch európskej spoločnosti, sú zakódované vedomosti, poznatky, informácie; ekonomické reformy; sociálne reformy, (resp.

Globalizácia a jej vplyv na vzdelávanie dospelých

S postupujúcou informačnou technológiou sa vyššie spomenuté trendy začali uplatňovať ako globalizačný prístup , ktorý sa týka všetkých oblastí produkcie, spotreby a pohybu v smere od práce a kapitálu k obchodovaniu a ktorý je vždy organizovaný na širokej celosvetovej škále. S tým súvisí budovanie 'spoločnosti sietí' (angl. 'network society'), ktorá presahuje regionálne a národné hranice a nadnárodné siete získavajú kľúčovú pozíciu (Rinne, 2000). Siete a meniace sa vzťahy, spolu s komunikáciou formujú povahu konanie a rozhodovanie ľudí aj na individuálnej úrovni - v ekonomickej, politickej, kultúrnej a sociálnej oblasti života (Castells, 1997, 1998). Kapitál, vedomosti, spôsobilosti a zručnosti ľudí už akoby nemali svoju 'domovskú' krajinu, konštatuje R. Rinne (2000, 2002). Rozhodujúce skutočnosti, ktoré vystihujú globalizačné tendencie v politike vzdelávania konkrétnej krajiny vyjadril R. zameranosť na efektívne výsledky vzdelávania a zhodnocovanie ich prospešnosti. Každá krajina má však svoje špecifické skúsenosti, tradície a systém i spôsob vzdelávania. Preto sa v súčasnosti podporuje vytváranie sietí, ktoré pomáhajú európskej integrácii a nadnárodnej a medzinárodnej spolupráci v oblasti vzdelávania a šírenia informácií. Východiskom je všeobecné presvedčenie, že celoživotné učenie sa ľudí a vzdelávanie dospelých má dnes kľúčovú úlohu v živote jednotlivcov a spoločnosti. Globalizačné tendencie v politike vzdelávania na Slovensku sú reflektované v publikácii Súčasný stav v oblasti vzdelávania dospelých na Slovensku a vzdelávanie v Európe (Engelshoven a kol., 1995). V uvedenej publikácii je vzdelávanie dospelých vymedzené v spojitosti s (s. rozvojom vzdelanosti. Podľa nás je 'permanentný rozvoj osobnosti' vo svojej podstate celoživotným procesom učenia sa ľudí. Zisky z tohto procesu sa z hľadiska psychológie jednotlivca 'zviditeľňujú' v úrovni socializácie, individualizácie, adaptácie (adjustácie) a v zvládaní úloh a podmienok života konkrétneho človeka. A to v súlade s individuálnymi dispozíciami, ktoré sa však môžu aj nemusia rozvinúť celoživotným učením sa osobnosti. Ale človek disponuje schopnosťou zdokonaľovať sa a zmeniť svoju psychiku a správanie (Sohr, 1997, s. 41). Môžeme konštatovať, že človek sa mení predovšetkým vplyvom učenia sa a prostredníctvom vzdelávania. Ako sme už spomenuli aj inde, vo vzdelávaní dospelých má ísť predovšetkým o rešpektovanie dôstojnosti človeka, slobody a práva jednotlivca (Engelshoven a kol, 1995). Tento názor môže vyvolať pochybnosť. Pravidlo rešpektovania dôstojnosti, slobody a práva jednotlivca vo vzdelávaní dospelých sa nie vždy zhoduje s filozofiou a realitou každodenného života. Silnému vplyvu spoločenského prostredia, charakteristickom súťaživosťou a rivalitou, ziskom, vysokou výkonnosťou v rôznych oblastiach života sa nedá zabrániť. Menia sa podmienky vzdelávania jednotlivcov. Ľudia nemajú rovnakú štartovaciu čiaru ani v prístupe k zamestnaniu ani v prístupe k vzdelávaniu. Rovnosť šancí a príležitostí na vzdelávanie sa tak môže stať skôr proklamovaným cieľom politiky vzdelávania, než naplnením potrieb vzdelávania dospelých. Časť dospelých sa chce vzdelávať, ale nemôže alebo nevie prekonať prekážky (objektívnej a subjektívnej povahy), ktoré im bránia vzdelávať sa. Tvrdíme to na základe zistení z dvoch medzinárodných projektov: Získavanie nových cieľových skupín vo vzdelávaní dospelých (2002,2004) a Rovnaké - nerovnaké príležitosti na vzdelávanie dospelých v Európe (2002), na ktorých významne participovali riešiteľské tímy z Katedry andragogiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Všeobecné ciele celoživotného vzdelávania sa pokúsime formulovať tak, aby v nich bola zohľadnená individuálna aj spoločenská rovina. Vzdelávanie sa dá chápať ako významný spôsob realizovania životných vývinových úloh. - v sociálnom prostredí (zvládať úlohy života a tvoriť svoje žitie v pracovných i mimopracovných oblastiach). Zmysel vzdelávania dospelých spočíva v utváraní kognitívnej a emocionálnej spôsobilosti hodnotiť realitu tak, aby dokázali identifikovať a realizovať konštruktívne postupy v riešení pracovných, sociálnych a osobných problémov. Významným dokumentom, ktorý ovplyvnil politiku vzdelávania v európskom priestore je odbornej verejnosti dobre známe Memorandum o celoživotnom vzdelávaní (prijaté v roku 2000). Hneď v úvode (s. 3) sa v ňom konštatuje že 'Európa sa nepopierateľne prevalila do éry vedomostí s príslušným dopadom na kultúru, ekonomiku a sociálny život. Štýl vzdelávania a práce sa búrlivo mení. Celoživotné vzdelávanie v spoločnosti je úzko spojené s úspešnou transformáciou súčasnej ekonomiky a systému života spoločnosti, v prospech ekonomiky a spoločnosti založenej na vedomostiach. Celoživotné vzdelávanie je považované za cielenú nepretržitú vzdelávaciu činnosť, ktorej účelom je získavať, inovovať, rozširovať, prehlbovať spôsobilosti ľudí (a v nich obsiahnutých vedomostí, zručností). Cieľom posolstva je 'záruka univerzálneho a nepretržitého prístupu k vzdelávaniu, za účelom získavania a obnovovania spôsobilostí, ktoré sú potrebné pre udržanie postavenia v spoločnosti založenej na vedomostiach' (s. využívať informačné toky. Cieľom posolstva je 'viditeľne zvyšovať úroveň investícií do ľudských zdrojov ako najvýznamnejšej hodnoty Európy, t. j. ľudí ' (s. Konštatuje sa, že súčasná úroveň investícií v tomto smere je príliš nízka. Je potrebné uvážiť, čo sa považuje za investície do ľudských zdrojov. Nie vždy sa týkajú len kapitálových investícií. Od jednotlivcov sa vyžaduje vyššia motivácia. Investície do ľudských zdrojov sú spojené so spoluzodpovednosťou a jasne definovanými pravidlami spolufinancovania celoživotného vzdelávania (s. Cieľom posolstva je 'vyvinúť účinné metódy výučby a učenia sa v kontexte nepretržitého celoživotného a široko spektrálneho vzdelávania' (s. Zdôrazňuje sa zameranie na užívateľa vzdelávania, ktorému sa má poskytnúť čo najširšia ponuka informačnej a komunikačnej technológie a aktivít celého spektra vzdelávania. Cieľom posolstva je 'významne zlepšiť spôsob chápania a vyhodnocovania účasti, na procese vzdelávania a jeho výsledkoch, hlavne v neformálnom a neinštitucionálnom prostredí' (s. Konštatuje sa, že v integrovanej Európe si otvorený trh práce, voľný pohyb občanov za štúdiom, školením, vyžaduje spôsobilosti, ktoré sú prenosné v rámci Európskej únie. Potrebné sú inovácie v certifikácii výsledkov neformálneho vzdelávania. Cieľom posolstva je 'zabezpečiť, aby každý mal ľahký prístup ku kvalitným informáciám a poradenstvu o možnostiach vzdelávania po celej Európe počas celého života' (s. Zdôrazňuje sa nový prístup k odbornému poradenstvu ako nepretržitej službe pre všetkých. Má sa prekonať striktné oddeľovanie poradenstva vo vzdelávaní a odborného personálneho poradenstva. Užívateľ poradenských služieb sa dostáva do centra pozornosti. Cieľom posolstva je 'poskytovanie príležitostí na celoživotné vzdelávanie čo najbližšie k učiacim sa, v ich vlastných komunitách a v maximálnej možnej miere ich podporovať prostriedkami informačných a komunikačných technológií“ (s. Kladie sa dôraz na mobilizovanie zdrojov regionálnych a miestnych úradov. Tieto úrady zabezpečujú infraštruktúru k celoživotnému vzdelávaniu. k samotným učiacim sa. Problematika celoživotného vzdelávania v rámci Európskej únie bola po prvý raz konkretizovaná v programoch Socrates I. a Socrates II. - Druhá fáza programu Európskych spoločenstiev v oblasti vzdelávania 2000 - 2006 . zavádzanie inovácií vo vzdelávaní. V programe Socrates mal z hľadiska vzdelávania dospelých veľký význam podprogram Grundtvig, zameraný na podporu európskej spolupráce v oblasti celoživotného vzdelávania, no predovšetkým zameraný na vzdelávanie dospelých. Autor: Prof. PhDr.

Vzdelávanie dospelých v kontexte modernizácie spoločnosti

Ľudstvo sa vplyvom prevratných zmien nachádza v procese utvárania novej civilizácie, kde rozvoj a šírenie informácií zohráva kľúčovú úlohu. Začal sa proces modernizácie hospodárstva a spoločnosti, v ktorej dominujú informatizácia, globalizácia a individualizácia. Aktuálne snahy o modernizáciu sa odrážajú aj v pojme flexibilizácia. Spoločným menovateľom modernizácie spoločnosti je jej dynamický moment, kedy všetky procesy sú nemysliteľné bez permanentného urýchľovania a modernizácie. Modernizácia sa stáva paradoxným procesom: "je sama sebou neustále predbiehaná, a tým sa opäť urýchľuje" (Gruber, 2001 a, s. 36). Politik N. Gingrich v úvode knihy Utváranie novej civilizácie od svetoznámych autorov A. Tofflera a H. Tofflerovej (1996, s. 15) vyjadruje svoje presvedčenie, že "fakticky v každej oblasti sme svedkami informačnej revolúcie, meniacej štruktúru, tempo a povahu nášho života". "Ľudstvo stojí pred obrovským skokom vpred. Smerujeme k najhlbšiemu sociálnemu zvratu a tvorivej premene v celej histórii. Hoci si to jasne neuvedomujeme, sme zapojení do budovania úplne novej civilizácie od základov" (Toffler - Tofflerová, 1996, s. 16). Čo značí modernizácia spoločnosti pre jednotlivca? Ide o proces, ktorý nie je priamočiary a prebieha tak, že v ňom existuje to čo je v spoločnosti tradičné zároveň s tým, čo je nové a progresívne. So situáciami a podmienkami svojho života v procese takejto premeny si jednotlivec musí poradiť tak povediac "za pochodu" a v pomerne rýchlom tempe. E. Gruber (2001 a, s. 36) charakterizuje proces modernizácie nasledovne: "modernizácia znamená ambivalentný proces permanentnej zmeny, ktorý má pozitívne a negatívne stránky - život dnes ponúka jednotlivcovi omnoho viac možností voľby jeho profesijného rozvoja než kedykoľvek predtým. Tieto možnosti sú však zároveň šancami aj obmedzeniami. Sociológovia v súvislosti s modernizáciou spoločnosti hovoria o výrazných zmenách vo všetkých oblastiach života, o zásadných spoločenských a sociálno - psychologických zmenách. Posilňovanie ľudského kapitálu sa stalo neodškriepiteľnou skutočnosťou a ľudské zdroje sa začali vnímať, pre budúcnosť rôznych krajín, ako garancia tak schopnosti súťaženia krajiny, ako aj životnej úrovne samotných obyvateľov (Rinne, 2000, 1998). O vzdelávaní sa začalo uvažovať ako o vytváraní hodnoty krajiny, ktorá podporuje inovácie, kreativitu a súťaživosť na silnejúcom medzinárodnom trhu. V roku 1994 vznikla iniciatíva Európska cesta k informačnej spoločnosti zameraná na prípravu obyvateľov na novú dobu. Jej úlohou je viesť občanov k prijatiu zmien, ktoré sú súčasťou vývoja informačnej spoločnosti. Prioritnou oblasťou tejto iniciatívy je vzdelávanie. výmena mládeže. posilnenie prepojenia medzi vedou, výskumom a praxou. Vzdelávanie, ako vidno, má zohrať významnú rolu v tvorbe "európskeho modelu" spoločnosti. Očakáva sa vytváranie priestoru a podmienok pre celoživotné vzdelávanie a celoživotné učenie sa pre všetkých občanov. Spoločnosť, ktorej hlavným atribútom sa stávajú vedomosti, poznatky a informácie, vyžaduje vysokú odbornosť a prinajmenšom kvalitnú odbornú prípravu, čo najviac ľudí, pre otvorený trh práce. Za vzdelávanie sú zodpovední tak štát, ako aj zamestnávatelia ale i samotní občania. Tí sú vyzývaní k tomu, aby sa aktívne podieľali na procese celoživotného vzdelávania a učenia sa. Potreby vzdelávania, rôznych cieľových skupín dospelých, sú uspokojované aktivitami v oblasti profesijného, kultúrno - záujmového ako aj občianskeho vzdelávania dospelých. vytvorenia informačného poradenstva a poradenských služieb zameraných na celoživotné vedenie a pomoc ľuďom (prostriedkami výchovy a vzdelávania). Trend v politike vzdelávania (vzdelávania dospelých) sa nepochybne odvíja od plánov na vybudovanie infraštruktúry európskej spoločnosti, čoho svedectvom je dokument Presidency conclusion. Lisbon European council, 2000. V základoch európskej spoločnosti, sú zakódované vedomosti, poznatky, informácie; ekonomické reformy; sociálne reformy, (resp. S postupujúcou informačnou technológiou sa vyššie spomenuté trendy začali uplatňovať ako globalizačný prístup, ktorý sa týka všetkých oblastí produkcie, spotreby a pohybu v smere od práce a kapitálu k obchodovaniu, a ktorý je vždy organizovaný na širokej celosvetovej škále. S tým súvisí budovanie "spoločnosti sietí" (angl. "network society"), ktorá presahuje regionálne a národné hranice a nadnárodné siete získavajú kľúčovú pozíciu (Rinne, 2000). Siete a meniace sa vzťahy, spolu s komunikáciou, formujú povahu konania a rozhodovania ľudí aj na individuálnej úrovni - v ekonomickej, politickej, kultúrnej a sociálnej oblasti života (Castells, 1997, 1998). Kapitál, vedomosti, spôsobilosti a zručnosti ľudí už akoby nemali svoju "domovskú" krajinu, konštatuje R. Rinne (2000, 2002). A ďalej pripomína, že národné školské (a vzdelávacie) systémy čelia výzvam globalizmu v takých jednoduchých veciach ako sú napríklad štruktúra vzdelávania či obsah vzdelávania, sylaby a metódy vzdelávania. Rozhodujúce skutočnosti, ktoré vystihujú globalizačné tendencie v politike vzdelávania konkrétnej krajiny vyjadril R. zameranosť na efektívne výsledky vzdelávania a zhodnocovanie ich prospešnosti. Každá krajina má však svoje špecifické skúsenosti, tradície a systém i spôsob vzdelávania. Preto sa v súčasnosti podporuje vytváranie sietí, ktoré pomáhajú európskej integrácii a nadnárodnej a medzinárodnej spolupráci v oblasti vzdelávania a šírenia informácií. Východiskom je všeobecné presvedčenie, že celoživotné učenie sa ľudí a vzdelávanie dospelých má dnes kľúčovú úlohu v živote jednotlivcov a spoločnosti. Ľudia nemajú rovnakú štartovaciu čiaru ani v prístupe k zamestnaniu ani v prístupe k vzdelávaniu. Rovnosť šancí a príležitostí na vzdelávanie sa tak môže stať skôr proklamovaným cieľom politiky vzdelávania, než naplnením potrieb vzdelávania dospelých. Časť dospelých sa chce vzdelávať, ale nemôže alebo nevie prekonať prekážky (objektívnej a subjektívnej povahy), ktoré im bránia vzdelávať sa. Všeobecné ciele celoživotného vzdelávania sa pokúsime formulovať tak, aby v nich bola zohľadnená individuálna aj spoločenská rovina. Sústreďme sa na individuálnu rovinu - psychologický aspekt celoživotného vzdelávania (Machalová, 2004, 2006). Vzdelávanie sa dá chápať ako významný spôsob realizovania životných vývinových úloh. Vzdelávanie má vychádzať z dispozícií jednotlivcov - ich schopností, aj vlastných obmedzení v osobnostnom vývine. ich spôsobilosti adaptovať sa (adjustovať sa) - v sociálnom prostredí (zvládať úlohy života a tvoriť svoje žitie v pracovných i mimopracovných oblastiach). Zmysel vzdelávania dospelých spočíva v utváraní kognitívnej a emocionálnej spôsobilosti hodnotiť realitu tak, aby dokázali identifikovať a realizovať konštruktívne postupy v riešení pracovných, sociálnych a osobných problémov. Významným dokumentom, ktorý ovplyvnil politiku vzdelávania v európskom priestore je odbornej verejnosti dobre známe Memorandum o celoživotnom vzdelávaní (prijaté v roku 2000). Hneď v úvode (s. 3) sa v ňom konštatuje že "Európa sa nepopierateľne prevalila do éry vedomostí s príslušným dopadom na kultúru, ekonomiku a sociálny život. Štýl vzdelávania a práce sa búrlivo mení. Celoživotné vzdelávanie v spoločnosti je úzko spojené s úspešnou transformáciou súčasnej ekonomiky a systému života spoločnosti, v prospech ekonomiky a spoločnosti založenej na vedomostiach. Celoživotné vzdelávanie je považované za cielenú nepretržitú vzdelávaciu činnosť, ktorej účelom je získavať, inovovať, rozširovať, prehlbovať spôsobilosti ľudí (a v nich obsiahnutých vedomostí, zručností). podpora zamestnateľnosti a zamestnanosti ľudí. Platformu na presadzovanie celoživotného vzdelávania do politík vzdelávania jednotlivých krajín tvoria kľúčové posolstvá v Memorande o celoživotnom vzdelávaní (2000). Kľúčové posolstvá vnímame ako súbor všeobecných dlhodobých cieľov vzdelávania a zároveň ako "filozofiu" celoživotného vzdelávania. v slobodnom povolaní alebo sa ňou realizuje mimo trh práce. v psychologickej oblasti (ako systém osobnosti) sa realizuje ako človek, ktorý sa pracovnou činnosťou prispôsobuje, aktívne mení a tvorivo produkuje nové prostredie života (noosféru). Prácou realizuje svoj individuálny potenciál od čoho sa odvíja prácou podmienená životná sebarealizácia a kvalita života). Načrtnuté oblasti pracovnej aktivity človeka nás priviedli k názoru, že významným faktorom rozvoja vzdelanosti a silnou motiváciou vzdelávať sa môže byť u mnohých dospelých ich snaha uplatniť sa na trhu práce. V krajinách, v ktorých sa podporoval princíp rovnakých príležitostí vo vzdelávaní pre všetkých obyvateľov a tieto rovnaké príležitosti boli garantované sa situácia v tomto smere zmenila. Zodpovední za realizáciu politiky vzdelávania sú nútení čo najskôr si osvojiť v praxi vzdelávania doktrínu súťaže, požadovaných výsledkov a výkonnosti. Vzdelávanie sa stáva dôležitou súčasťou systému nástrojov aktívnej politiky trhu práce. Úloha vzdelávania patrí medzi významné v politike zamestnanosti, vyjadrená je v požiadavke prípravy ľudí pre trh práce. V tradičnom poňatí systému práce v spoločnosti bola profesijná príprava nastolená tak, že po ukončení vzdelávania a prípravy pre určitú oblasť práce sa ľudia v tejto oblasti zvyčajne zamestnali. Profesijná kariéra jednotlivca mala plynulý priebeh. V počiatku destabilizácie trhu práce a neskôr sa prejavila priama súvislosť medzi vzdelaním, kvalifikáciou, profesijným odborom a možnosťou uplatnenia sa na trhu práce. Platí to aj pre slovenský trh práce. Vzdelávanie sa stáva významnou súčasťou života obyvateľstva. Nestabilný trh práce a prerušenia profesijnej kariéry (napríklad nezamestnanosťou, potrebou zmeny profesie) vyžaduje určitú pripravenosť k vykonávaniu rôznorodých pracovných úloh a odlišných profesií. Zaujal nás postreh (Rinne, 1998), že očakávania a nároky v spojitosti s celoživotným vzdelávaním sú odvodené od toho, čo sa očakáva od ľudí zapojených "do sveta práce". Prístup k nezamestnanosti ako spoločenskému javu aj osobnej situácie ľudí sa mení. Nezamestnanosť nie je možné riešiť jednoduchým zvyšovaním počtu pracovných miest, pretože sa z kvantitatívnej zmenila na kvalitatívnu. V podmienkach slovenského trhu práce M. Ďurďovičová a O. Srna (1997) zistili, že dĺžka nezamestnanosti v jednotlivých kategóriách obyvateľstva je nepriamo úmerná stupňu vzdelania nezamestnaných. Dôležitou skutočnosťou nového vstupu do zamestnania je podľa spomínaných autorov, úroveň vzdelania nezamestnaných. Čím vyššie je vzdelanie ľudí, tým kratšia je doba ich nezamestnanosti. Vzdelávanie dospelých možno z národohospodárskeho hľadiska považovať za jednu z najlacnejších foriem rozvoja spoločnosti. Na slovenskom trhu práce sa dlhodobo prejavuje nerovnomerné rozloženie pracovnej sily. Aj z dôvodu vzdelanostnej úrovne obyvateľstva v jednotlivých regiónoch Slovenska. Pritom úroveň dosiahnutého vzdelania ovplyvňuje záujem jednotlivcov o ďalšie vzdelávanie. Predpokladá sa, že ľudia s nízkym vzdelaním nebudú ochotní vzdelávať sa. Vzdelanostná úroveň sa napokon výrazne prejavuje vo všetkých oblastiach života spoločnosti. Aj v hospodársky najvyspelejších krajinách sveta je takmer polovica pracujúcich v ohrození straty zamestnania. "Aj keď nie sú negramotní v plnom slova zmysle, nemajú dostatočný základ, na ktorom by mohli byť ďalej vzdelávaní v tých sektoroch, v ktorých bude rast pracovných miest v nasledujúcich 25 rokoch…Vzdelávanie týchto dospelých znamená nielen ďalšie vzdelávanie, ale vyžaduje to ísť späť k základným vedomostiam" (Lefort, 1997, s. Vzdelávanie a vzdelanie je dôležitou súčasťou života pre populáciu ľudí, ktorá je konfrontovaná s "komplexitou sveta a zvieraná mocou finančného sveta, vedecko-technického sveta a sveta masmédií" píše Lefort (1997, s. 37). V takom prostredí musíme "znovu nastoliť prvenstvo rozumu" tvrdí ďalej, pričom to od ľudí podľa neho vyžaduje "permanentné nadobúdanie vedomostí". Vzdelávanie, ako sa nazdáva vedie dospelých k tomu, aby si uvedomovali a uplatňovali svoje práva a rovnako aj svoju intelektuálnu zodpovednosť. Podnetné úvahy o vzdelanosti3 verzus nevzdelanosti v rámci spoločnosti tretieho tisícročia pomenovanej civilizácia informačnej technológie ponúkajú A. Toffler a H. Tofflerová (1996). Nepochybujú o tom, že všetky organizácie, inštitúcie, podniky, firmy sú nútené znovu premýšľať o úlohe poznatkov. V týchto slovách je zašifrované posolstvo pre inštitúcie a organizácie vzdelávania dospelých. Práve tieto inštitúcie a organizácie si vzhľadom na sektor vzdelávania, v ktorom pôsobia, majú byť vedomé toho, že je to sektor s vysokou vzdelanosťou s povinnosťou rozširovať vzdelanosť. Z praxe vzdelávania dospelých možno vyvodiť, že mnohé inštitúcie a organizácie v sektore vzdelávania disponujú pracovníkmi s vysokou úrovňou vzdelanosti. Ich pracovné činnosti sú často poznačené "bytostnou" pracovnou angažovanosťou pracovníkov. Na sociálnu funkciu vzdelávania dospelých upozorňuje A. Tokárová (2003, s. 192) v kontexte spoločenskej situácie na Slovensku. Konštatuje, že v "rámci systému celoživotného učenia a vzdelávania plní vzdelávanie dospelých mnohé sociálne funkcie a saturuje rozmanité spoločenské potreby, ktoré sú dôsledkami globalizácie a spoločensko - ekonomických zmien v posledných rokoch na Slovensku". Sociálna funkcia vzdelávania dospelých je obsiahnutá v aktívnej politike zamestnanosti. Vzdelávaním možno prispieť k znižovaniu nezamestnanosti a zvyšovaniu zamestnanosti ľudí. Na vzdelávania dospelých vplývajú zmeny v reštrukturalizácii hospodárstva a teda aj v zamestnaneckých štruktúrach. Zmeny sa podľa V. Prusákovej (2001) bezprostredne premietajú do vzdelávacích potrieb a potreby rekvalifikácie, zamestnaných aj nezamestnaných osôb. Rozširuje sa rozsah a obsah vzdelávacej a poradenskej činnosti (aj pre osoby zo znevýhodnených skupín na trhu práce). Spojitosť medzi sociálnym systémom a organizovaním celoživotného vzdelávania možno ilustrovať na príklade. Zaujímavé riešenie G. Esping-Andersena a A. Greena spojil fínsky sociológ R. Rinne (2002, s. Severský model sociálneho systému, tzn. štátom riadený model celoživotného vzdelávania. Periférny model sociálneho systému. Konzervatívny model sociálneho systému, tzn. v organizovaní celoživotného vzdelávania. Liberálny model sociálneho systému, tzn. trhom riadený model organizovania celoživotného vzdelávania. Predpokladá sa, že politické a globálne ekonomické zmeny majú silný vplyv na politiku vzdelávania (vrátane vzdelávania dospelých) v tej ktorej krajine. Zdieľame názor, že vz…

Prečítajte si tiež: Ako trávia postihnutí voľný čas

Prečítajte si tiež: Peňažné príspevky pre ľudí s epilepsiou

Prečítajte si tiež: Bývanie pre ZŤP: Príspevok a podnájom

tags: #vzdelávanie #dospelých #so #zdravotným #postihnutím