Jazykový kurz, účtovanie a príspevok zamestnávateľa: Komplexný prehľad

Vzdelávanie zamestnancov je dôležitou súčasťou rozvoja každej spoločnosti. Zamestnávatelia investujú do rôznych foriem vzdelávania, aby zvýšili kvalifikáciu svojich zamestnancov, zlepšili ich výkon a zabezpečili konkurencieschopnosť firmy. Jednou z foriem vzdelávania je aj jazykový kurz, na ktorý môže zamestnávateľ prispievať. Tento článok sa zaoberá účtovaním jazykových kurzov a príspevkov zamestnávateľa z pohľadu slovenskej legislatívy.

Daňové hľadisko vzdelávania a rekvalifikácie

Výdavky na vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov možno považovať za daňové výdavky len pri dodržaní podmienok ustanovených v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. To znamená, že musí ísť o výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve. Do daňových výdavkov možno uznať výdavok len na také vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnanca, resp. daňovníka dosahujúceho príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, ktoré súvisia s ich činnosťou a s pracovným zaradením zamestnanca.

Zákon o dani z príjmov nedefinuje pojmy „vzdelávanie“ a „rekvalifikácia“, tieto pojmy sú definované v iných predpisoch.

Ďalšie vzdelávanie

Ďalšie vzdelávanie definuje zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a doplnení niektorých zákonov. Za ďalšie vzdelávanie sa považuje vzdelávanie, ktoré nadväzuje na školské vzdelávanie a umožňuje získať čiastočnú kvalifikáciu alebo úplnú kvalifikáciu alebo doplniť, obnoviť, rozšíriť alebo prehĺbiť si kvalifikáciu nadobudnutú v školskom vzdelávaní alebo uspokojiť záujmy a získať spôsobilosť zapájať sa do života občianskej spoločnosti.

Ďalšie vzdelávanie zahŕňa:

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

• kontinuálne vzdelávanie vo vzdelávacích programoch, ktorým si účastník ďalšieho vzdelávania doplňuje, rozširuje, prehlbuje alebo obnovuje kvalifikáciu ako predpoklad na výkon odbornej činnosti v súlade s osobitnými predpismi (napr. zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii, zákon č. 400/2009 Z. z.
• záujmové vzdelávanie, občianske vzdelávanie, vzdelávanie seniorov a iné vzdelávanie, ktorým účastník ďalšieho vzdelávania uspokojuje svoje záujmy, zapája sa do života občianskej spoločnosti a všeobecne rozvíja svoju osobnosť.

Ďalšie vzdelávanie sa uskutočňuje vo vzdelávacích inštitúciách, ktoré uskutočňujú akreditované vzdelávacie programy a neakreditované vzdelávacie programy. Vzdelávacími inštitúciami sú školy a vysoké školy, ktoré okrem školského vzdelávania uskutočňujú aj vzdelávacie programy, právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je vzdelávanie a činnosti priamo súvisiace so vzdelávaním, fyzické osoby - podnikatelia, ktorých predmetom činnosti je vzdelávanie a činnosti priamo súvisiace so vzdelávaním.

Podľa § 154 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný rekvalifikovať zamestnanca, ktorý prechádza na nové pracovisko alebo na nový druh práce, alebo na spôsob práce, ak je to nevyhnutné najmä pri zmenách v organizácii práce alebo pri iných racionalizačných opatreniach.

Zvyšovanie a prehlbovanie kvalifikácie

O zvyšovanie kvalifikácie ide v prípade, ak zamestnanec, resp. podnikateľ má získať predpoklady ustanovené právnym predpisom alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce. Zvýšením kvalifikácie sa rozumie aj jej získanie alebo rozširovanie. Zvyšovaním kvalifikácie je aj zvýšenie stupňa vzdelania. Ide o prípady, v ktorých napr. zamestnanec, ktorý má ukončené úplné stredné vzdelanie, získa štúdiom na vysokej škole v bakalárskom študijnom programe vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo zamestnanec, ktorý má vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, získa vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa napr.

Pri prehlbovaní kvalifikácie ide o vzdelávanie, pri ktorom sa udržuje, prehlbuje a obnovuje kvalifikácia, ktorá už bola dosiahnutá, t. j. v podstate ide o permanentnú inováciu profesionálnych znalostí zamestnanca potrebných k výkonu práce podľa pracovnej zmluvy, resp. podnikateľa k výkonu jeho činnosti. Ide napr. o prípady, ak sa účtovníčka zúčastňuje na seminároch k zmenám účtovných predpisov, či už ako účtovníčka - zamestnanec, alebo účtovníčka, ktorá vykonáva účtovnícke práce na základe živnostenského oprávnenia.

Povinnosti zamestnávateľa

V súlade s § 153 Zákonníka práce zamestnávateľ sa stará o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov alebo o jej zvyšovanie. Podľa § 154 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný zamestnancovi, ktorý vstupuje do pracovného pomeru bez kvalifikácie, zabezpečiť získanie kvalifikácie zaškolením alebo zaučením. Po skončení zaškolenia alebo zaučenia vydá o tomto zaškolení alebo zaučení zamestnancovi potvrdenie. Zamestnanec je povinný sústavne si prehlbovať kvalifikáciu na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve. Prehlbovanie kvalifikácie je aj jej udržiavanie a obnovovanie. Výdavky, ktoré vznikajú zamestnávateľovi v súvislosti s prehlbovaním kvalifikácie zamestnanca, sa považujú za daňové výdavky.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Cestovné náhrady

Náhradu cestovných výdavkov - vzhľadom na to, že pri prehlbovaní kvalifikácie ide o výkon práce, zamestnanec pri prehlbovaní kvalifikácie vykonávanom na inom mieste, než je jeho pravidelné pracovisko, má nárok na náhradu cestovných výdavkov podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Výdavky zamestnávateľa na pracovné cesty, na ktoré vzniká zamestnancom nárok podľa zákona o cestovných náhradách, sú daňovými výdavkami zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov. Na strane zamestnanca suma vynaložená na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa, je podľa § 5 ods. 7 písm. a) zákona o dani z príjmov oslobodená od dane.

Príklady z praxe

Príklad 1: Školenie mzdovej účtovníčky

Daňovník - podnikateľ, vyšle svoju zamestnankyňu - mzdovú účtovníčku, na školenie k novele zákona o dani z príjmov. Zamestnávateľ zaplatí poplatok za školenie a preplatí zamestnankyni aj stravné a cestovné hromadnou dopravou. V tomto prípade ide o prehlbovanie kvalifikácie zamestnanca v súlade s potrebami zamestnávateľa. Suma vynaložená zamestnávateľom na školenie k novele zákona o dani z príjmov (poplatok), ako aj cestovné náhrady poskytnuté do výšky, na ktorú vzniká zamestnancovi nárok podľa zákona o cestovných náhradách, je u zamestnanca oslobodeným príjmom podľa § 5 zákona o dani z príjmov. Mzda, ktorá patrí zamestnancovi za výkon práce, je u zamestnanca považovaná za príjem zo závislej činnosti.

Príklad 2: Jazykový kurz pre zamestnanca v zahraničnom obchode

Zamestnanec firmy absolvoval jazykový kurz v zahraničí. Zamestnávateľ zaradil zamestnanca na oddelenie zahraničného obchodu a využíva jeho jazykové schopnosti pri obchodných rokovaniach so svojím zahraničným partnerom. Aj v tomto prípade ide o prehlbovanie kvalifikácie v súlade s potrebami zamestnávateľa. Náklady vynaložené zamestnávateľom na jazykový kurz zamestnanca (faktúra za realizáciu kurzu, cestovné náhrady v súlade so zákonom č. 283/2002 Z. z o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov) sú náklady, ktoré súvisia s pracovným zaradením zamestnanca a s predmetom činnosti zamestnávateľa, preto podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 3 a § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov ide o výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Mzda zamestnanca za výkon práce je u zamestnávateľa daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 6 zákona o dani z príjmov.

Rekvalifikácia zamestnanca

Podľa § 154 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný rekvalifikovať zamestnanca, ktorý prechádza na nové pracovisko alebo na nový druh práce, alebo na spôsob práce, ak je to nevyhnutné najmä pri zmenách v organizácii práce alebo pri iných racionalizačných opatreniach. Bližšie podmienky uskutočňovania rekvalifikácie a samotný pojem „rekvalifikácia“ definuje v § 44 a nasl. zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov. V súlade s týmto ustanovením pod pojmom „rekvalifikácia“ treba rozumieť „vzdelávanie a prípravu pre trh práce“.

Rekvalifikácia na účely zákona o službách zamestnanosti je teoretická alebo praktická príprava, ktorá umožňuje získať nové vedomosti a odborné zručnosti na účel pracovného uplatnenia uchádzača o zamestnanie a záujemcu o zamestnanie vo vhodnom zamestnaní alebo na účel udržania zamestnanca v zamestnaní.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Rekvalifikácia na účely tohto zákona nie je zvýšenie stupňa vzdelania podľa osobitných predpisov, ktorými sú zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, a príprava na výkon špeciálnych odborných činností vyžadujúcich odbornú spôsobilosť podľa osobitných predpisov (napr. zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve).

Rekvalifikácia nie je tiež teoretická alebo praktická príprava, ktorú je zamestnávateľ povinný zabezpečovať pre zamestnanca podľa príslušných právnych predpisov a na ktorej je zamestnanec povinný sa zúčastňovať v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, a teoretická alebo praktická príprava, ktorú zamestnanec absolvuje z vlastného záujmu bez toho, aby z hľadiska ním vykonávanej práce u zamestnávateľa bola nevyhnutná potreba zmeny jeho doterajšej kvalifikácie.

Rekvalifikáciu zamestnanca na účely zákona o službách zamestnanosti vykonáva zamestnávateľ v záujme ďalšieho pracovného uplatnenia svojich zamestnancov formou všeobecného vzdelávania a prípravy pre trh práce zamestnanca a špecifického vzdelávania a prípravy pre trh práce zamestnanca podľa osobitných predpisov (§ 47 zákona o službách zamestnanosti).

Rekvalifikácia zamestnanca sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Náklady zamestnávateľa vynaložené na rekvalifikáciu zamestnanca podľa zákona o zamestnanosti vo výške náhrady mzdy a ostatných nákladov bezprostredne súvisiacich s rekvalifikáciou sú daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 3 a 6 zákona o dani z príjmov. Ak oprávnenými nákladmi preukázanými zamestnávateľom na rekvalifikáciu sú aj náhrady cestovných výdavkov podľa zákona o cestovných náhradách, pretože ide o prekážku v práci na strane zamestnanca, takéto výdavky sú daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 3 zákona o dani z príjmov vo výške ustanovenej zákonom o cestovných náhradách.

Príklad 3: Rekvalifikácia zamestnancov pri reštrukturalizácii firmy

Firma zaoberajúca sa výrobou strojových súčiastok v rámci reštrukturalizácie podniku musí niektoré miesta zrušiť, ale súčasne niektoré potrebuje posilniť. Keďže každá činnosť v tomto podniku je špecializovaná, pracovníkov, ktorým sa miesta zrušili, chce rekvalifikovať na iné potrebnejšie miesta. Rekvalifikáciu týchto pracovníkov vykonáva cez príslušný úrad práce. Keďže zamestnávateľ spĺňa všetky podmienky podľa zákona o zamestnanosti, výdavky spojené s touto rekvalifikáciou (výdavky za rekvalifikačný kurz, cestovné) sú daňovými výdavkami zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 3 zákona o dani z príjmov. Náhrada mzdy, ktorú zamestnancom vypláca, je daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 6 zákona o dani z príjmov.

Zvyšovanie kvalifikácie a dohoda so zamestnancom

V súlade s § 140 Zákonníka práce zvyšovaním kvalifikácie sa rozumie ďalšie vzdelávanie, v ktorom má zamestnanec získať predpoklady ustanovené právnymi predpismi alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnuté v pracovnej zmluve. Zvýšenie kvalifikácie je aj jej získanie alebo rozšírenie. Účasť na tomto vzdelávaní je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Z tohto dôvodu zamestnávateľ nemôže zamestnancovi zvyšovanie kvalifikácie nariadiť.

Ustanovenie § 140 ods. 2 Zákonníka práce umožňuje zamestnávateľovi v prípade zvyšovania kvalifikácie poskytovať zamestnancovi pracovné voľno a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, najmä ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa. Zvyšovanie kvalifikácie zamestnanca rieši teda zamestnávateľ vždy podľa svojich potrieb a záujmov a je len na jeho uvážení, či poskytne zamestnancovi pracovné voľno a náhradu mzdy. Ak zamestnávateľ návrh zamestnanca na jeho ďalšie vzdelávanie formou zvýšenia kvalifikácie odmietne, pretože napr. dosiahnuté zvýšenie kvalifikácie zamestnanca bude považovať z hľadiska svojich potrieb za zbytočné, toto odmietnutie sa nemôže týkať samotného absolvovania štúdia, na ktoré má každý občan právo, ale iba možnosti poskytovať pracovné voľno.

Pracovné voľno na zvyšovanie kvalifikácie môže byť poskytnuté napríklad na:

• potrebný čas na účasť na vyučovaní,
• potrebný čas na prípravu na skúšky,
• dva dni na každú skúšku,
• päť dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej práce, diplomovej práce alebo dizertačnej práce.

Pri poskytovaní pracovného voľna a náhrady mzdy zamestnancovi, ktorý si zvyšuje kvalifikáciu, ide vždy o možnosť a nie povinnosť zamestnávateľa, a to aj napriek tomu, že zvýšenie kvalifikácie je v súlade s potrebami zamestnávateľa. Náhrada mzdy je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 6 zákona o dani z príjmov.

Ak je obojstranný záujem, môže tiež zamestnávateľ podľa § 155 Zákonníka práce so zamestnancom uzavrieť písomnú dohodu o zvyšovaní kvalifikácie, ktorej funkcia spočíva v záväzku zamestnávateľa umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie, ale súčasne aj v záväzku zamestnanca zotrvať po skončení štúdia určitý čas v pracovnom pomere alebo uhradiť náklady spojené so štúdiom.

Napriek tomu, že v zmysle § 155 ods. 1 Zákonníka práce je uzatvorenie spomínanej dohody viazané výlučne na také vzdelávanie, ktorého cieľom je zvýšenie kvalifikácie zamestnanca, určitú výnimku umožňuje § 155 ods. 5 Zákonníka práce. V zmysle tohto ustanovenia môže zamestnávateľ so zamestnancom uzatvoriť takúto dohodu aj pri prehlbovaní kvalifikácie, ak predpokladané náklady dosahujú aspoň 3 319,39 eura. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 20 zamestnancov, môže so zamestnancom uzatvoriť takúto dohodu aj pri prehlbovaní kvalifikácie, ak predpokladané náklady dosahujú aspoň 1 659,70 eura. V takomto prípade však nemožno zamestnancovi uložiť povinnosť prehlbovať si kvalifikáciu.

Náklady zamestnávateľa na zvyšovanie kvalifikácie zamestnanca možno považovať za daňovo uznané iba pri dodržaní zásad uvedených v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. To znamená, že do daňových výdavkov možno uplatniť iba výdavky na také vzdelávanie zamestnancov, ktoré súvisí s predmetom činnosti daňovníka (zamestnávateľa) a s pracovným zaradením zamestnanca. Podmienkou teda je, aby zamestnanec využíval získanú kvalifikáciu na pracovisku. Zamestnávateľ zároveň musí preukázať, že zvýšenie kvalifikácie je potrebné pre výkon jeho činnosti.

Ak daňovník - zamestnávateľ, preukáže, že výdavky spojené so zvyšovaním kvalifikácie zamestnanca sú výdavkami súvisiacimi s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním jeho príjmov, potom výdavky na školné vrátane všetkých súvisiacich výdavkov na cestovné, ubytovanie a ostatné sú daňovými výdavkami na vzdelávanie podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 3 zákona o dani z príjmov. Náhrada mzdy za poskytnuté pracovné voľno je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 6 zákona o dani z príjmov.

Daňová uznateľnosť nákladov sa vzťahuje výlučne na zamestnancov. To znamená, že nie je možné daňovo uznať také výdavky, ktoré boli vynaložené v súvislosti so vzdelaním osôb, ktoré síce majú k daňovníkovi blízky vzťah, ale nemajú s ním uzatvorený pracovnoprávny vzťah.

Príklad 4: Zamestnanie študenta práva a jeho ďalšie vzdelávanie

Advokátska kancelária zamestnala študenta práva s ukončeným prvým stupňom právnickej fakulty. Aby mohol zamestnanec vystupovať samostatne na súde a v iných právnych konaniach s klientmi, potrebuje mať dokončený druhý stupeň vysokoškolského vzdelania na právnickej fakulte. Zamestnávateľ súhlasil s dokončením druhého stupňa na právnickej fakulte tohto zamestnanca s tým, že mu zaplatí školné, náklady na cestovné na vysokú školu, ubytovanie študenta a tiež ostatné súvisiace náklady so štúdiom. Aby si však zamestnanca aj právne zaviazal na prácu vo svojej firme po skončení jeho štúdia, uzatvoril so študentom aj zmluvu podľa § 155 Zákonníka práce, podľa ktorej za úhradu nákladov na štúdium má zotrvať v jeho firme po dobu piatich rokov odo dňa uzavretia tejto zmluvy, inak by mu musel zamestnanec zaplatiť dohodnuté náklady na jeho štúdium.

Pretože v danom prípade zamestnanec má zvýšením kvalifikácie splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve, to znamená, že výdavky zamestnávateľa súvisia s pracovným zaradením zamestnanca a predmetom činnosti zamestnávateľa, výdavky súvisiace so zvýšením kvalifikácie zamestnanca sú daňovým výdavkom zamestnávateľa v súlade s § 19 ods. 2 písm. c) bod 3 zákona o dani z príjmov.

V uvedenom prípade, ak skutočne daňovník - zamestnávateľ, preukáže, že výdavky spojené so zvyšovaním kvalifikácie zamestnaného študenta sú výdavkami súvisiacimi so zabezpečením jeho príjmov, budú takéto výdavky na školné vrátane všetkých súvisiacich a dohodnutých výdavkov na cestovné, ubytovanie a ostatné daňovými výdavkami na vzdelávanie podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 3 zákona o dani z príjmov.

Vzdelávanie fyzických osôb - podnikateľov

Vzdelávanie fyzických osôb - podnikateľov, nie je osobitne riešené žiadnym právnym predpisom. Zákonným predpokladom na uplatnenie výdavkov podnikateľov - fyzických osôb, súvisiacich s ich vzdelávaním je ustanovenie § …

DPH pri vzdelávacích službách

Platiteľ dane, s.r.o - jazyková škola vykonáva vzdelávacie služby, z ktorých na niektoré vzdelávacie činnosti - jazykové kurzy , ktoré sú na základe rozhodnutia ministerstva školstva zaradené do sústavy školských zariadení, sa môže vzťahovať § 31 zákona o DPH. Jazyková škola teda vykoná taký jazykový kurz, ktorý sa ukončí skúškou. Na tento kurz vrátane skúšky nie je uplatnená DPH.

Podľa § 31 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov a na zákon č. 29/1984 Z. z. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov. Obidva zákony boli s účinnosťou od 1.9.2008 nahradené zákonom č. 245/2008 Z. z.

V zmysle § 2 písm. f) aktuálneho školského zákona je výchovou komplexný proces učenia a socializácie zameraný na dieťa alebo žiaka s cieľom rozvíjať jeho osobnosť po stránke telesnej a duševnej a v zmysle písm. g) je vzdelávaním cielene organizovaný a realizovaný proces výchovného a vzdelávacieho pôsobenia a učenia zameraného na rozvoj dieťaťa alebo žiaka v súlade s jeho predpokladmi a podnetmi, ktoré stimulujú jeho vlastnú snahu stať sa harmonickou osobnosťou.

Jazykové vzdelanie môže poslucháč získať podľa § 17 ods. 3 školského zákona úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v jazykovej škole. Školský zákon okrem definície výchovy a vzdelávania ustanovuje sústavu škôl v § 28, ktorú okrem materskej školy, základnej školy, gymnázia, strednej odbornej školy… tvorí aj jazyková škola. V ust.

Od dane z pridanej hodnoty sú podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona o DPH oslobodené výchovné a vzdelávacie služby poskytované právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá spĺňa jednu podmienku alebo viac podmienok podľa § 30 ods. 2 zákona o DPH a rovnako podľa písm. c) cit. ust. oslobodené sú aj výchovné a vzdelávacie služby poskytované ako odborný výcvik a rekvalifikácia poskytované podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov. Oslobodené od dane je podľa § 31 ods. 2 zákona o DPH aj dodanie tovaru a dodanie služieb úzko súvisiacich s výchovnými službami a vzdelávacími službami podľa odseku 1 osobami, ktoré poskytujú výchovné služby a vzdelávacie služby podľa ods.

Zákon o DPH pri úprave výchovných služieb a vzdelávacích služieb odkazuje na zákony upravujúce túto problematiku platné v SR, napriek tomu je potrebné oslobodenie od dane vykladať aj v nadväznosti na príslušné ustanovenia smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej „smernica 2006/112/ES“) a rovnako aj v nadväznosti na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ.

Podľa článku 132 ods. - písm. - písm. Z článku 133 smernice 2006/112/ES vyplýva, že členské štáty môžu vyžadovať v prípade vzdelávacích služieb na účely oslobodenia od dane splnenie určitých podmienok od osôb, ktoré sa nespravujú verejným právom. Uvedené je premietnuté v § 31 ods. 1 písm. b) zákona o DPH. Smernica 2006/112/ES ustanovuje oslobodenie vzdelávacích služieb uvedených v článku 132 ods. 1 písm.

Vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora EÚ, keďže oslobodenie od dane predstavuje výnimku zo všeobecného systému zdaňovania, je potrebné ho vykladať striktne a v kontexte cieľa sledovaného smernicou 2006/112/ES.

Špecifiká DPH pri vzdelávacích službách

Aké špecifiká v oblasti DPH má poskytovanie vzdelávacích služieb (školení) v prípade, ak sú poskytované platiteľom DPH či neplatiteľom DPH? zákon č. 222/2004 Z. z. neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) v § 31. oprávnenia (napr. tzv. školským zariadeniam) za odplatu. prospech na výsledkoch jej činnosti,uplatňovanie cien schválených príslušnými úradmi resp. prípadne vysoké školy). semináre, kurzy, ktoré poskytujú podnikatelia). a do akej krajiny), či ide o uzatvorené alebo otvorené školenia a kde sa tieto školenia fyzicky vykonajú. školenia dodávané online, rôzne webináre a pod. podnikateľ) sa stáva platiteľom DPH obvykle registráciou. 49 790 eur. sledovať za každých 12 mesiacov, napr. marec - február atď. dobrovoľne. prípadoch. (podľa §15 ods. úradu žiadosť o registráciu (ak ešte nemá IČ DPH pridelené). registrovanou pre DPH pre prípad poskytovania (príp. rámci EÚ. o aký typ vzdelávacej služby ide. predplatného, sezónneho lístku alebo pravidelného poplatku. o podujatie určené širokej verejnosti, t. j. právo na vstup každý záujemca napr. na konferenciu alebo seminár. Oproti tomu tzv. konkrétnej firmy. objednávateľovi - inému podnikateľovi. napr. uzatvorenú skupinu ľudí (objednala napr. ktorej sa bude táto služba fakturovať. postupuje podľa tzv. základného pravidla upraveného v § 15, ods. o DPH. miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. obvykle zdržiava. potrebné odviesť v krajine odberateľa. firmy:Česká firma ABC, s.r.o. osobných údajov pre svojich zamestnancov, ktoré sa bude konať v ČR. plnenia, t. j. Česká republika. povinnosti. ide o odberateľov zo Slovenska, krajiny EÚ alebo mimo EÚ. bez slovenskej DPH, možné povinnosti v 3. bez slovenskej DPH, možné povinnosti v 3. služieb pre verejnosť (tzv. podľa § 16 ods. kde sa tieto podujatia skutočne konajú.

Príklad na režim DPH pri poskytnutí vzdelávacích služieb pre verejnosť

Firma Vzdelávanie, s.r.o. republiky. prihláška, pričom prihlásiť sa môže ktokoľvek. Školenie sa koná v ČR. účastníci sa môžu školenia zúčastniť po uhradení účastníckeho poplatku. kde sa školenie koná, t. j. českej DPH. v ČR a pod. ide o odberateľov zo Slovenska, krajiny EÚ alebo mimo EÚ. dodávateľom platiteľ alebo neplatiteľ DPH, uvedené platí pre obe skupiny. fyzicky vykoná. Napr. rakúsku DPH. správne odviesť DPH v tejto krajine. školenia (napr. podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, tzv. základného pravidla. miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. isté, ako sme uviedli v časti o uzatvorených školeniach. školenia elektronicky, ak sa poskytuje nezdaniteľnej osobe (napr. neziskovej organizácii, ktorá je nezdaniteľnou osobou).

Podľa § 16, ods. táto osoba sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. ak občan z Maďarska, odvádza sa maďarská DPH vo výške 27 %. schému MOSS (jednotného kontaktného miesta). povinnosti a odvádza DPH pre všetky krajiny EÚ z takýchto služieb. túto sumu nepresiahla v predchádzajúcom kalendárnom roku. tzv. digitálnych služieb (napr.

#

tags: #jazykový #kurz #účtovanie #príspevok #zamestnávateľa