
Oblasť pracovného odevu a ošatenia v zamestnaní je komplexná a dotýka sa nielen imidžu firmy, ale predovšetkým bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci. Právna úprava tejto problematiky je obsiahnutá v niekoľkých právnych predpisoch, najmä v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov.
Základnou povinnosťou zamestnávateľa je zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci. V súvislosti s tým je zamestnávateľ povinný vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce. Jedným z takýchto opatrení je aj poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov (OOPP).
Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť každému zamestnancovi OOPP. Zoznam prác, pri ktorých musí zamestnávateľ v každom prípade poskytovať OOPP, je uvedený v prílohe č. 3 nariadenia vlády č. 395/2006 Z. z. Tento zoznam však nie je úplný a zamestnávateľ je povinný analyzovať nebezpečenstvá a riziká práce a pracovného prostredia a poskytnúť OOPP aj pri iných prácach, pri ktorých nebezpečenstvo poškodenia zdravia nemožno vylúčiť ani obmedziť iným spôsobom.
Pri posudzovaní povinností zamestnávateľa v oblasti pracovného odevu je potrebné rozlišovať tri hlavné kategórie:
Zamestnávateľ poskytuje OOPP podľa svojho zoznamu, ktorý je vypracovaný na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev. V zozname zamestnávateľ špecifikuje konkrétne typy OOPP, ktoré poskytuje pri jednotlivých prácach. Zamestnávateľ je povinný prehodnotiť zoznam vždy po posúdení vhodnosti poskytovaných OOPP.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Zamestnanec je povinný používať poskytnutý OOPP len určeným spôsobom, na určené účely, po celý čas trvania nebezpečenstva a v súlade s pokynmi na používanie. Zamestnávateľ je povinný zamestnanca zrozumiteľne oboznámiť s nebezpečenstvami, pred ktorými ho používanie poskytnutého OOPP chráni, a poučiť ho o správnom používaní tohto OOPP a podľa potreby mu poskytnúť aj praktický výcvik.
Zamestnávateľ je povinný na základe závažnosti nebezpečenstva a dĺžky jeho pôsobenia, charakteru práce a pracoviska, vlastností a účinnosti príslušného OOPP určiť podmienky používania OOPP, najmä dobu používania. Zamestnávateľ zabezpečuje udržiavanie OOPP najmä čistením, opravou a výmenou.
Výdavky (náklady) na pracovné oblečenie zamestnancov možno uznať do daňových výdavkov daňovníka podľa § 19 ods. 2 písm. c) prvého bodu zákona o dani z príjmov, ak pracovné oblečenie spĺňa podmienky pracovného odevu podľa osobitných právnych predpisov alebo pracovného ošatenia.
Výdavky (náklady) vynaložené na jednotné pracovné ošatenie zamestnancov, ak táto povinnosť nevyplýva pre zamestnávateľa zo všeobecne záväzného právneho predpisu, je možné považovať za daňové výdavky v súlade s § 19 ods. 2 písm. c) prvého bodu zákona o dani z príjmov len v prípade, ak sú splnené podmienky uvedené v pokyne MF SR č. 4753/1998-62. Medzi tieto podmienky patrí napríklad:
Výdavky (náklady) na pracovné ošatenie zamestnancov, ktoré nespĺňa podmienky pracovného odevu podľa osobitných právnych predpisov alebo pracovného ošatenia podľa pokynu, sa považujú za nedaňové výdavky vynaložené na osobnú potrebu daňovníka v súlade s § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
V súvislosti s poskytovaním pracovného oblečenia zamestnávateľ často rieši otázku, či je možné požadovať od zamestnanca náhradu časti nákladov na pracovné oblečenie v prípade, ak zamestnanec skončí pracovný pomer v skúšobnej dobe.
Zamestnávateľ zabezpečuje pre svojich zamestnancov pracovné oblečenie, ktoré je vedené v evidenčnej karte pridelených pracovných prostriedkov ako osobné ochranné pracovné prostriedky. Zamestnávateľ by rád uzavrel so zamestnancom dohodu o zrážkach zo mzdy, s ktorou by zamestnanec súhlasil, a požadoval, pokiaľ by zamestnanec skončil v skúšobnej dobe, 50 % zo sumy z ceny pracovného oblečenia. Oblečenie by zamestnancovi, samozrejme, ostalo.
Podľa platnej legislatívy je zamestnávateľ povinný poskytovať OOPP bezplatne. V prípade, ak by zamestnávateľ požadoval od zamestnanca náhradu časti nákladov na OOPP, mohlo by to byť v rozpore so zákonom. Je však potrebné posúdiť konkrétne okolnosti prípadu a zohľadniť aj prípadný súhlas zamestnanca s takouto dohodou.
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto
tags: #osatenie #v #zamestnani #zakon