Ošatenie v zamestnaní: Zákonné povinnosti a práva zamestnancov a zamestnávateľov

Oblasť pracovného odevu a ošatenia v zamestnaní je komplexná a dotýka sa nielen imidžu firmy, ale predovšetkým bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci. Právna úprava tejto problematiky je obsiahnutá v niekoľkých právnych predpisoch, najmä v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov.

Povinnosti zamestnávateľa v oblasti pracovného odevu

Základnou povinnosťou zamestnávateľa je zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci. V súvislosti s tým je zamestnávateľ povinný vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce. Jedným z takýchto opatrení je aj poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov (OOPP).

Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť každému zamestnancovi OOPP. Zoznam prác, pri ktorých musí zamestnávateľ v každom prípade poskytovať OOPP, je uvedený v prílohe č. 3 nariadenia vlády č. 395/2006 Z. z. Tento zoznam však nie je úplný a zamestnávateľ je povinný analyzovať nebezpečenstvá a riziká práce a pracovného prostredia a poskytnúť OOPP aj pri iných prácach, pri ktorých nebezpečenstvo poškodenia zdravia nemožno vylúčiť ani obmedziť iným spôsobom.

Tri kategórie pracovných odevov

Pri posudzovaní povinností zamestnávateľa v oblasti pracovného odevu je potrebné rozlišovať tri hlavné kategórie:

  1. Povinný ochranný pracovný odev a obuv: Slúži na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca pri práci, ak nebezpečenstvo nemožno vylúčiť ani obmedziť technickými prostriedkami, prostriedkami kolektívnej ochrany či inými formami organizácie práce. Zamestnávateľ je povinný tieto OOPP poskytnúť automaticky, bez potreby požiadavky zo strany zamestnanca. Príloha č. 3 Nariadenia vlády uvádza zoznam prác, pri ktorých zamestnávateľ prideľuje a poskytuje OOPP automaticky.
  2. Bežný pracovný odev a obuv, ktoré podliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu alebo znečisteniu: Tento druh odevu a obuvi nie je potrebný na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca, avšak zamestnanec má nárok na ich poskytnutie v prípade, ak konkrétny odev a obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo znečisteniu. Za mimoriadne opotrebenie alebo znečistenie sa považuje stav, keď sa pracovný odev a obuv stanú nepoužiteľnými a nevhodnými na prácu za menej ako šesť mesiacov.
  3. Bežný pracovný odev a obuv, ktoré nepodliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu alebo znečisteniu: Ide o bežné „manažérske“ pracovné oblečenie (oblek, kravata, blúzka, sukňa a pod.). Tieto pracovné odevy nie sú pri práci mimoriadne opotrebovávané, preto zamestnávateľ nie je povinný ich zamestnancovi poskytovať.

Zoznam poskytovaných OOPP

Zamestnávateľ poskytuje OOPP podľa svojho zoznamu, ktorý je vypracovaný na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev. V zozname zamestnávateľ špecifikuje konkrétne typy OOPP, ktoré poskytuje pri jednotlivých prácach. Zamestnávateľ je povinný prehodnotiť zoznam vždy po posúdení vhodnosti poskytovaných OOPP.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Práva a povinnosti zamestnanca

Zamestnanec je povinný používať poskytnutý OOPP len určeným spôsobom, na určené účely, po celý čas trvania nebezpečenstva a v súlade s pokynmi na používanie. Zamestnávateľ je povinný zamestnanca zrozumiteľne oboznámiť s nebezpečenstvami, pred ktorými ho používanie poskytnutého OOPP chráni, a poučiť ho o správnom používaní tohto OOPP a podľa potreby mu poskytnúť aj praktický výcvik.

Podmienky používania OOPP

Zamestnávateľ je povinný na základe závažnosti nebezpečenstva a dĺžky jeho pôsobenia, charakteru práce a pracoviska, vlastností a účinnosti príslušného OOPP určiť podmienky používania OOPP, najmä dobu používania. Zamestnávateľ zabezpečuje udržiavanie OOPP najmä čistením, opravou a výmenou.

Pracovné oblečenie ako daňový výdavok

Výdavky (náklady) na pracovné oblečenie zamestnancov možno uznať do daňových výdavkov daňovníka podľa § 19 ods. 2 písm. c) prvého bodu zákona o dani z príjmov, ak pracovné oblečenie spĺňa podmienky pracovného odevu podľa osobitných právnych predpisov alebo pracovného ošatenia.

Podmienky pre uznanie výdavkov na pracovné ošatenie

Výdavky (náklady) vynaložené na jednotné pracovné ošatenie zamestnancov, ak táto povinnosť nevyplýva pre zamestnávateľa zo všeobecne záväzného právneho predpisu, je možné považovať za daňové výdavky v súlade s § 19 ods. 2 písm. c) prvého bodu zákona o dani z príjmov len v prípade, ak sú splnené podmienky uvedené v pokyne MF SR č. 4753/1998-62. Medzi tieto podmienky patrí napríklad:

  • Zamestnávateľ vo svojom internom predpise ustanoví rozsah a ďalšie podmienky na poskytovanie jednotného pracovného ošatenia.
  • Vymedzí charakter a podobu jednotného pracovného ošatenia a všetkých jeho súčastí.
  • Jednotné pracovné ošatenie trvale a viditeľne označí identifikačnými znakmi zamestnávateľa, čím sa vylúči jeho zameniteľnosť s bežným občianskym alebo spoločenským oblečením. Za trvalé označenie sa považuje napr. logo spoločnosti.

Výdavky (náklady) na pracovné ošatenie zamestnancov, ktoré nespĺňa podmienky pracovného odevu podľa osobitných právnych predpisov alebo pracovného ošatenia podľa pokynu, sa považujú za nedaňové výdavky vynaložené na osobnú potrebu daňovníka v súlade s § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Dohoda o zrážkach zo mzdy pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe

V súvislosti s poskytovaním pracovného oblečenia zamestnávateľ často rieši otázku, či je možné požadovať od zamestnanca náhradu časti nákladov na pracovné oblečenie v prípade, ak zamestnanec skončí pracovný pomer v skúšobnej dobe.

Príklad z praxe

Zamestnávateľ zabezpečuje pre svojich zamestnancov pracovné oblečenie, ktoré je vedené v evidenčnej karte pridelených pracovných prostriedkov ako osobné ochranné pracovné prostriedky. Zamestnávateľ by rád uzavrel so zamestnancom dohodu o zrážkach zo mzdy, s ktorou by zamestnanec súhlasil, a požadoval, pokiaľ by zamestnanec skončil v skúšobnej dobe, 50 % zo sumy z ceny pracovného oblečenia. Oblečenie by zamestnancovi, samozrejme, ostalo.

Právny názor

Podľa platnej legislatívy je zamestnávateľ povinný poskytovať OOPP bezplatne. V prípade, ak by zamestnávateľ požadoval od zamestnanca náhradu časti nákladov na OOPP, mohlo by to byť v rozpore so zákonom. Je však potrebné posúdiť konkrétne okolnosti prípadu a zohľadniť aj prípadný súhlas zamestnanca s takouto dohodou.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

tags: #osatenie #v #zamestnani #zakon