
Stavba vlastného domu je významný krok spojený s nemalou finančnou investíciou. Našťastie, existujú možnosti, ako túto investíciu znížiť vďaka rôznym štátnym a európskym podporným programom, ktoré ponúkajú finančnú pomoc vo forme dotácií. Tieto dotácie motivujú k ekologickej a energeticky úspornej výstavbe.
Energetická efektivita už dávno nie je len módny trend, ale nevyhnutnosť. S rastúcimi cenami energií a čoraz prísnejšími ekologickými požiadavkami sa otázky o stavbe pasívnych domoch dostávajú do popredia. Dom musí byť energeticky efektívny, aby spĺňal podmienky pre získanie dotácie. Zistite, na aký typ dotácie máte nárok. Žiadosti o dotácie a aktuálne výzvy sú zverejňované na viacerých oficiálnych portáloch a stránkach štátnych inštitúcií. Niektoré mestá a obce ponúkajú vlastné príspevky alebo zvýhodnenia pre výstavbu domov, preto sa informujte na úradoch samosprávy.
Pasívny dom je štandard energetickej efektivity budovy, ktorý kladie dôraz na minimálnu spotrebu energie bez potreby tradičného vykurovacieho systému. Základnou myšlienkou je, že dom „neplytvá". Tepelná energia sa v ňom udržiava, recykluje a minimalizuje sa jej strata. Využíva sa teplo zo slnečného žiarenia, telesné teplo obyvateľov či teplo vznikajúce pri varení a používaní elektrospotrebičov. Až na pár dní v roku je vnútorná teplota stála a príjemná na bežné užívanie. Šetríte priestor na kotolňu, drahú vykurovaciu techniku či klimatizáciu.
V počiatočných fázach sa mnohí investori zamýšľajú nad otázkou, ktorá kategória domu bude pre nich vhodnejšia. Na úvod treba povedať, že obe skupiny domov spája vysoká úspornosť, každá však vychádza z inej logiky. Kým v A0 dome sú primárnym cieľom legislatívne stanovené energetické limity, pasívny dom musí spĺňať omnoho prísnejšie stavebnokonštrukčné kritériá, pričom sa viac sústreďuje na energetickú sebestačnosť. Na prvý pohľad sa oba typy nemusia nijako líšiť. Táto energetická trieda je výsledkom sprísňovania noriem a súvisí s ochranou životného prostredia a so šetrením energiami. Požiadavka na primárnu energiu nesmie v tomto prípade presiahnuť hodnotu 54 kWh/m² za rok. Pri návrhu A0 domov sú dôležitými kritériami tvar budovy, orientácia na svetové strany aj spôsob vetrania.
Pasívne domy môžu byť postavené z rôznych materiálov, ktoré musia spĺňať kritériá energetickej účinnosti a ekologickosti.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Pasívne domy vyžadujú špeciálne riešenia na vykurovanie a vetranie, aby dosiahli potrebnú energetickú efektívnosť. Pre pasívne domy je dôležité zabezpečiť kontinuálnu výmenu vzduchu bez strát tepla. Rekuperačné systémy sú navrhnuté tak, aby vymieňali vnútorný vzduch s vonkajším a zároveň zachytávali teplo z odvádzaného vzduchu.
Spoločnosť STIEBEL ELTRON je technologickým lídrom v oblasti tepelných čerpadiel a rekuperačných jednotiek. Tepelné čerpadlá vzduch-voda sú najpredávanejším typom tepelných čerpadiel na Slovensku, keďže neprinášajú až tak vysoké investičné náklady a sú menej náročné na priestor a inštaláciu.
Tepelné čerpadlá zem-voda využívajú teplo zo zeme. Na ich inštaláciu sú potrebné zemné kolektory alebo zemné vrty.
Keď už sme spomenuli jeden obnoviteľný zdroj, zaraďuje sa sem energia z nefosílnych palív, teda vodná, slnečná, veterná či geotermálna energia. Takisto biomasa, bioplyn, biometán či hydrotermálna energia. V praxi to znamená, že takmer nulové domy budú ohrievať vodu vďaka solárnym panelom alebo využívať tepelné čerpadlá, fotovoltické panely či vykurovať vďaka kotlom na pelety so zásobníkom na palivo. Tepelné čerpadlá dokážu bezplatne využiť až 75 % z obnoviteľných zdrojov energií.
Fotovoltický systém funguje aj pri nepriamom slnečnom žiarení. Na Slovensku sú pre ne hodné klimatické podmienky. Máme viac slnečného žiarenia ako Nemecko, Belgicko, Anglicko alebo Česká republika. Dostupná energia slnečného žiarenia sa na Slovensku pohybuje v rozmedzí 1 200 až 1 300 kWh/m² ročne. Najvhodnejšie podmienky pre fotovoltiky sú na južnom Slovensku. Vďaka nej môžete znížiť vaše náklady na elektrinu až o 40 percent. S využitím virtuálnej batérie dokonca o polovicu. Ročne to predstavuje sumu približne 600 EUR. Jej výška sa samozrejme odvíja od geografickej polohy, orientácie panelov, spotrebiteľského správania a mikroklimatických podmienok. Ak zapojíte fotovoltický systém do verejnej distribučnej siete, váš dom nebude závislý od produkcie slnečnej elektrárne. Výsledok sa však odrazí na faktúrach, ktoré elektrárňam uhradíte a ktoré elektrárne uhradia naspäť vám. Po vrátení investície je iba na vás, či budete elektrinu ďalej odpredávať, alebo ju budete využívať už iba pre vlastnú spotrebu. Solárne systémy predstavujú spôsob šetrenia nákladov na elektrinu, no napriek tomu od nich neočakávajte, že vyriešia všetky energetické otázky.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
Cena pasívneho domu závisí od mnohých faktorov - veľkosti, použitých materiálov, technológií a lokality. Pasívny dom môže byť postavený ako murovaný, slamený, ale aj ako drevodom. Výber materiálov nie je obmedzený. Kľúčové je ich správne skombinovanie tak, aby tvorili efektívne fungujúci celok. Vo všeobecnosti sú investičné náklady o 20 % vyššie oproti bežnému nízkoenergetickému domu. Vyššie náklady vyplývajú najmä z nutnosti zabezpečiť hrubšiu izoláciu vonkajších múrov, inštalovať kvalitnejšie pasívne okná a dvere, použiť drahšie vykurovacie zariadenie a venovať osobitnú pozornosť detailom obalovej technológie a vzduchotesnej konštrukcie. Dôkladným projektom a realizáciou sa zároveň minimalizujú dodatočné náklady na opravy či úpravy. Priemerná cena pasívneho domu dosahuje približne 280 000 EUR, čo pre rodinné domy s excelentnou tepelnou izoláciou a normami pre pasívne stavby predstavuje náklady medzi 1200 a 1600 EUR/m². Mesačné výdavky na energie sa potom často pohybujú v rozmedzí 40 - 60 €, pričom konečná suma závisí od počtu obyvateľov, veľkosti domu a spôsobu jeho využívania.
| Výhody | Nevýhody |
|---|---|
| Minimálne náklady na vykurovanie | Potreba špecifických technológií a materiálov |
| Zamedzenie prehrievaniu v letných mesiacoch | Náročnejšie na kvalitu výstavby |
| Vysoký komfort bývania a tepelná pohoda | Potenciálne vyššie náklady na údržbu pokročilých technológií |
| Neustály prísun čerstvého vzduchu vďaka rekuperácii (žiadna potreba vetrania oknami) | Nutnosť dôsledného návrhu a realizácie, aby bol dom skutočne pasívny |
| Rýchla realizácia | Vyššie počiatočné náklady |
| Chráni životné prostredie; znižuje globálne otepľovanie |
Minister dopravy a výstavby SR Andrej Doležal vyhlásil v poradí druhú výzvu na predkladanie žiadostí o príspevok na rodinné domy s takmer nulovou potrebou energie. Výzvu otvoria 1. Od vyhlásenia výzvy majú záujemcovia na prípravu žiadostí o príspevok viac ako mesiac. Žiadosti sa budú podávať elektronicky od 1. júla 2020. Pri vlaňajšom historicky prvom rozdeľovaní dotácií na rodinné domy s takmer nulovou potrebou energie bol o príspevky veľký záujem. Ministerstvo vtedy vyčlenilo dotácie až pre 500 záujemcov. Elektronický formulár žiadosti bude dostupný od 1. júla 2020 na webovom portáli Byvajteusporne.sk. Záujemcovia budú môcť podávať žiadosti do 30.
O príspevok môže požiadať fyzická osoba, ktorá je vlastníkom rodinného domu s takmer nulovou potrebou energie počas celého konania o poskytnutí príspevku. Príspevok je podľa podmienok výzvy možné poskytnúť na nové rodinné domy s podlahovou plochou do 200m2, na ktoré bolo vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie najskôr v roku 2018.
Príspevok na rodinný dom s takmer nulovou potrebou energie, ktorý má motivovať vlastníkov k výstavbe takýchto obydlí, zavádza návrh vládnej novely zákona o energetickej hospodárnosti budov. Možná výška tohto príspevku by mala byť 8000 eur. Novela obsahuje administratívne a stavebné podmienky jeho získania. Napríklad rodinný dom na území SR má byť určený iba na bývanie, jeho celková podlahová plocha má byť najviac 200 štvorcových metrov. Možnosť zvýšenia príspevku o náklady za vypracovanie projektovej dokumentácie zateplenia rodinného domu vrátane projektového energetického hodnotenia rodinného domu, za vypracovanie žiadosti o príspevok a za vypracovanie energetického certifikátu, má byť najviac o 800 eur.
V slovenskej legislatíve sa pojem "pasívny dom" priamo nepoužíva. Namiesto toho sa od 1. januára 2021 vyžaduje, aby všetky novostavby spĺňali štandardy budov s takmer nulovou potrebou energie, označované ako energetická trieda A0. Tento štandard je definovaný v zákone č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov a v príslušných vyhláškach. Dokument pripomína, že všetky nové budovy musia od 31. decembra 2020 dosiahnuť úroveň výstavby s takmer nulovou potrebou energie.
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto