Príspevok na podnikanie: Stravné lístky a ich podmienky

Zamestnávatelia na Slovensku sú povinní zabezpečiť svojim zamestnancom stravovanie, a to rôznymi spôsobmi. Jednou z možností je aj prispievanie na stravné lístky, pričom sa táto oblasť riadi Zákonníkom práce a zákonom o sociálnom fonde. Tento článok sa zameriava na podmienky poskytovania stravných lístkov a príspevkov zo sociálneho fondu, ako aj na súvisiace daňové aspekty. Cieľom tohto článku je objektívne informovať o skutočnostiach, ktoré sú platné aj po novele Zákonníka práce s účinnosťou od 01.03.2021. Tento článok nemá viesť k propagovaniu stravných lístkov ako jednej z foriem zabezpečenia stravovania, ale má poukázať na rozdielnosť vo „výhodnosti“ jednotlivých možností prispievania zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov s poukazom na rozdielnosti v daňovom zaobchádzaní so stravnými lístkami a účelovo viazaným finančným príspevkom na stravovanie. Tento článok je súčasťou série článkov a ucelené informácie je možné získať až prečítaním všetkých článkov z uvedenej série článkov.

Povinnosť zabezpečiť stravovanie

Povinnosť zabezpečiť stravovanie sa týka každého zamestnávateľa bez ohľadu na to, či ide o právnickú alebo fyzickú osobu, ak zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu. Podľa § 152 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Zabezpečením stravovania sa rozumie poskytovanie najmä jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa (tzv. v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, ktorý môže byť právnickou alebo fyzickou osobou, t. j. prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby, t. j. zamestnávateľ môže uzatvoriť zmluvy so sprostredkovateľskými spoločnosťami ako napr. Accor services Slovakia, s. r. o., Doxx - stravné lístky, s. r. o., Le cheque dejeuner, s. r. o., Sodexho paas SR, s. r. o., Vaša stravovacia s. r. o.). Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť stravovanie len zamestnancom v pracovnom pomere, teda pracujúcim na základe pracovnej zmluvy.

Nárok na zabezpečenie stravovania má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Zamestnanec pracoval na svojom pra­covisku od 7,30 hod. do 12,30 hod., kedy ho zamestnávateľ vyslal na pracovnú cestu. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi stravovanie, lebo odpracoval viac ako štyri hodiny. Zamestnanec má uzatvorený pracovný pomer s kratším pracovným časom. Denne odpracuje 4 hodiny. Každý zamestnanec v pracovnom pomere, ktorý na svojom pravidelnom pracovisku v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny bez ohľadu na to, či pracuje v rovnomerne alebo nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase a nepretržitej prevádzke. Nárok na stravovanie nemá zamestnanec, ktorého pracovná zmena netrvala viac ako 4 hodiny. Pracovná zmena podľa § 90 Zákonníka práce je časť ustanoveného týždenného pracovného času, ktorý je zamestnanec povinný na základe vopred určeného rozvrhu pracovných zmien odpracovať v rámci 24 hodín po sebe nasledujúcich a prestávka v práci, pričom začiatok a koniec pracovného času a rozvrh pracovných zmien určí zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov. Nárok na stravovanie nie je podmienený nárokom na prestávku v práci. Zamestnanec má týždenný pracovný čas 20 hodín rozvrhnutý na 3 dni v týždni, a to v pondelok a v stredu 8 hodín a v piatok 4 hodiny. Nárok na stravovanie mu vznikne v pondelok a v stredu.

Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie teplé hlavné jedlo, t. j. Zamestnanci pracujú v 12-hodi­no­vých pracovných zmenách. Zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť im jedno hlavné jedlo. Nárok na poskytnutie stravy majú tí zamestnanci, ktorí vykonávajú prácu v mieste dohodnutom v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce, t. j. na svojom pravidelnom pracovisku. U zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, je možné za pravidelné pracovisko dohodnúť miesto bydliska zamestnanca. Zamestnávateľ v oblasti stavebníctva zamestnáva zamestnancov, ktorí pracujú v rôznych miestach na území republiky. Zamestnanci majú v pracovnej zmluve dohodnuté miesto pravidelného pracoviska miesto trvalého bydliska. Zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť týmto zamestnancom stravovanie v zmysle Zákonníka práce, zamestnancom patrí stravné za každý deň pracovnej cesty v závislosti od dĺžky trvania pracovnej cesty. Zamestnanec pracuje denne od 7,00 hod. do 12,00 hod. Keďže jeho pracovná zmena nie je dlhšia ako 6 hodín, zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť mu prestávku v práci na odpočinok a jedenie. Nárok na poskytnutie stravovania mu však vzniká, lebo jeho pracovná zmena je dlhšia ako 4 hodiny. Domácky zamestnanec v zmysle § 52 Zákonníka práce, ktorého výkon práce je klasickým pracovným pomerom, s tým rozdielom, že prácu nevykonáva na pracovisku u zamestnávateľa, ale napr. Zamestnanec, prekladateľ, má v pracovnej zmluve so zamestnávateľom dohodnutý druh práce: preklady odborných textov, miesto výkonu práce: miesto trvalého bydliska a pracovný čas: 30 hodín týždenne. Zamestnanec má u toho istého zamestnávateľa uzatvorený riadny pracovný pomer s výkonom práce denne od 6,00 hod. do 14,00 hod. a zároveň druhý pracovný pomer na práce iného druhu s výkonom práce v stredu od 15,00 hod. do 19,30 hod. Zamestnanec má so zamestnávateľom uzatvorený pracovný pomer a súčasne s ďalším zamestnávateľom má uzatvorený pracovný pomer na kratší pracovný čas. Zamestnancovi vzniká nárok na zabezpečenie stravovania za odpracovaný čas, resp. pracovnú zmenu. Zamestnávateľ je povinný evidovať odpracovaný čas a v prípade poskytovania stravných lístkov alebo stravovacích po­ukážok na príslušný mesiac dopredu je povinný v ďalšom mesiaci poskytnuté stravné lístky alebo stravovacie poukážky krátiť o neodpracované zmeny z predchádzajúceho mesiaca. Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi pri nástupe do zamestnania dňa 1. 1. 2010 stravovacie poukážky na mesiac január v počte 19 ks na každý pracovný deň. V dňoch 25. 1. až 27. 1. 2010 bol zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu a mal nárok na stravné v zmysle zákona o cestovných náhradách. V zmysle § 152 ods. Zamestnanec nepracoval z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečiť mu stravovanie. Zamestnávateľ prerokoval so zástupcami zamestnancov úpravu podmienok, za ktorých môže poskytovať stravovanie aj počas dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnancov. umožniť stravovanie zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom, napr. Zamestnanec odpracoval 8-hodinovú pracovnú zmenu a pokračuje v práci nadčas. V rámci práce nadčas odpracoval ešte 5 hodín. Keďže práca nadčas je vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom pracujúcim v nadčase, a to ani v prípade, že práca nadčas trvala viac ako 4 hodiny. rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie, napr. Konateľ nemá so spoločnosťou uzatvorený pracovný pomer. Spoločnosť mu poskytuje stravovanie. V prípade, že u zamestnávateľa pôsobí odborová organizácia alebo zamestnanecká rada, môže zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancom dohodnúť rozšírenie okruhu osôb, ktorým bude poskytovať stravovanie, aj o konateľa spoločnosti. Príspevok zamestnávateľa na stravovanie bude uznaným daňovým výdavkom. Ak konateľ poberá príjmy za prácu na základe mandátnej zmluvy, tento príjem sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov. Zákonník práce v § 11 definuje zamestnanca ako fyzickú osobu, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu za mzdu alebo za odmenu. Ak u zamestnávateľa nepôsobí zamestnanecká rada ani zamestnanecký dôverník, nie je možné rozšíriť okruh osôb, ktorým zamestnávateľ poskytne stravovanie, ani upraviť podmienky, za ktorých poskytne stravovanie počas prekážok v práci na strane zamestnanca. Je v právomoci zamestnávateľa rozhodnúť, akým spôsobom stravovanie zabezpečí. V zmysle § 152 ods.

Formy zabezpečenia stravovania

Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie zamestnancom rôznymi spôsobmi:

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

1. Priamo na pracovisku: Vo vlastnom stravovacom zariadení. Zamestnávateľ môže stravovanie zamestnancov zabezpečiť:

   • poskytovaním stravy vo vlastnom zariadení (v podnikovej jedálni),
   • poskytovaním stravy v blízkosti pracoviska, a to buď u iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom osoby, ktorá je oprávnená poskytovať stravovacie služby (s využitím stravovacích poukážok - tzv. gastrolístkov).
   • poskytnúť obed vo vlastnej jedálni - aplikované hlavne vo veľkých závodoch či gastroprevádzkach.

2. V stravovacom zariadení iného zamestnávateľa. poskytnúť obed v cudzej jedálni - tj prenajatej alebo inak zazmluvnenej. Firma A bez jedálne sídli vedľa firmy B s vlastnou jedálňou.

3. Prostredníctvom stravovacích poukážok (gastrolístkov): Zamestnávateľ nakupuje stravovacie poukážky od osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby. Od roku 2023 musia mať stravovacie poukážky elektronickú formu, teda formu stravovacej karty, ktorá sa používa podobne ako bežná platobná karta. Výnimkou je situácia, ak použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné.

   • poskytnúť stravovaciu poukážku (papierovo či skrze kartu) - tj poukážku, vďaka ktorej si vie daný zamestnanec kúpiť jedlo v reštaurácii, v krčme prípadne v potravinách.

4. Finančný príspevok na stravovanie: Ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom alebo inom stravovacom zariadení, je povinný dať zamestnancovi možnosť vybrať si medzi stravným lístkom a finančným príspevkom na stravovanie.

   • poskytnúť finančný príspevok - a to buď v niektorých prípadoch povinne (nemožnosť inej formy stravného, špecializovaná diéta) alebo dobrovoľne, ak si zamestnanci peniaze namiesto gastráčov vyberú.

Príspevky zamestnávateľa na stravovanie

Výška príspevku zamestnávateľa na stravovanie je upravená v § 152 ods. 3 Zákonníka práce. Zamestnávateľ je povinný prispievať na stravovanie zamestnancov v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Okrem povinnosti zamestnávateľa poskytovať zamestnancom stravovanie, je zamestnávateľ povinný na stravovanie aj prispievať. V zmysle § 152 ods. v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách a aktuálneho opatrenia MPSVaR SR o sumách stravného, t. j. minimálne 55 % ceny jedla, ale maximálne 55 % stravného v prvom časovom pásme. Aktuálne opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 110/2009 Z. z. o sumách stravného s účinnosťou od 1. 4. 2009 stanovilo sumu stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín na 3,60 €, t. j. zamestnávateľ môže na jedno jedlo prispievať maximálne vo výške 1,98 €. Určenie maximálnej výšky príspevku zamestnávateľa vo výške 55 % zo sumy 3,60 € platí aj v prípade, ak cena poskytovaného jedla je nižšia ako 3,60 €. Zamestnávateľ zabezpečil stravovanie dodávateľským spôsobom. Hodnota poskytovanej stravy je 3,50 €. Zamestnávateľ je povinný prispievať z prostriedkov zamestnávateľa zamestnancom na stravovanie v rozsahu od 1,925 € až do 1,980 € na jedno jedlo.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Platné sumy stravného (od 1. apríla 2025):

• 5 - 12 hodín: 8,80 eur
• Nad 12 hodín až 18 hodín: 13,10 eur
• Nad 18 hodín: 19,50 eur

Maximálny príspevok zamestnávateľa (od 1. apríla 2025):

• 55 % z 8,80 eur = 4,84 eur za každé jedlo

Ak sa zamestnancom zabezpečuje stravovanie vo vlastnom alebo inom stravovacom zariadení, zamestnávateľ prispieva od 1. januára 2025 v sume najmenej 55 % ceny jedla, maximálne sumou 4,57 eura na jedno jedlo.

Stravovacie poukážky (gastrolístky)

Podľa Zákonníka práce musí hodnota stravovacej poukážky predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. To znamená, že minimálna hodnota gastrolístka od 1. apríla 2025 je 6,60 eur (75 % zo sumy 8,80 eur).

Aj na stravný lístok je zamestnávateľ povinný zamestnancovi prispievať v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Keďže minimálna hodnota stravného lístka je 6,23 eura, tak od 1. januára 2025 zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravný lístok sumou najmenej 3,43 eura (55 % z 6,23 eura). Maximálna suma príspevku zamestnávateľa na stravný lístok je zase ohraničená sumou 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, čo je od 1.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Finančný príspevok na stravovanie

Podľa Zákonníka práce je suma finančného príspevku na stravovanie suma, ktorou prispieva zamestnávateľ na stravovanie iným zamestnancom so stravnými lístkami. Minimálna suma finančného príspevku na stravovanie od 1. januára 2025 je 3,43 eura a maximálne 4,57 eura.

Sociálny fond a príspevky na stravovanie

Nad rámec príspevkov zamestnávateľa podľa Zákonníka práce môže zamestnávateľ prispievať na stravu zamestnancov aj zo sociálneho fondu, ktorého použitie upravuje zákon o sociálnom fonde (zákon č. 152/1994 Z. z.). Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná, táto sa dohodne v kolektívnej zmluve a ak nie je uzavretá, o výške príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu rozhodne zamestnávateľ.

Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie podľa § 152 ods. 6 Zákonníka práce, za splnenia ustanovených podmienok a v sume podľa § 152 ods. 8 Zákonníka práce.

Tvorba sociálneho fondu

Sociálny fond tvoria finančné prostriedky, ktoré sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

• Povinný prídel: Najmenej 0,6 % zo základu (súhrnu hrubých miezd).
• Ďalší prídel: Môže byť tvorený z ďalších zdrojov, ako sú dary, dotácie a príspevky. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku.

Použitie sociálneho fondu

Prostriedky sociálneho fondu možno použiť na:

• Príspevky na stravovanie: Nad rámec povinných príspevkov podľa Zákonníka práce.
• Dopravu do zamestnania a späť: Ak zamestnanci dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ich priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR.
• Sociálnu výpomoc a pôžičky: V prípade ťažkej životnej situácie zamestnanca.
• Kultúrne, telovýchovné a športové podujatia: Pre zamestnancov a ich rodinných príslušníkov.
• Rekreáciu: Príspevky na rekreáciu v sume prevyšujúcej 55 % oprávnených výdavkov.
• Zdravotnú starostlivosť: Príspevky na zdravotnú starostlivosť.
• Ďalšie sociálne aktivity: Podľa rozhodnutia zamestnávateľa.

Daňové aspekty sociálneho fondu

Príspevky zamestnávateľa na stravovanie zo sociálneho fondu sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov.

Čo sa týka zdaňovania príjmov zo sociálneho fondu u zamestnanca, posudzuje sa to podľa zákona č. 595/2003 Z. z. Príjmy, ktoré sú oslobodené od dane, sú konkrétne uvedené v § 5 ods. 7 alebo v § 9. Ak sa príjmy neuvádzajú medzi oslobodením, podliehajú u zamestnanca zdaneniu.

Rozšírenie okruhu osôb

Zamestnávateľ môže v súlade s § 152 ods. 9 Zákonníka práce po prerokovaní so zástupcami zamestnancov (resp. v internom predpise) rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie alebo upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie. Ak by zamestnávateľ zabezpečoval zamestnancom stravovanie poskytovaním stravovacej poukážky, prostredníctvom ktorej si zamestnanec zabezpečí teplé hlavné jedlo a podľa § 152 ods. 9 písm. a) Zákonníka práce po prerokovaní so zástupcami zamestnancov, by upravil podmienky, za ktorých bude týmto zamestnancom poskytovať stravovanie, napr. počas dovolenky, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti v práci (prekážka na strane zamestnávateľa), potom zamestnanci majú právo výberu podľa § 152 ods. 7 Zákonníka práce aj pri týchto skutočnostiach, t.j. môžu si vybrať medzi stravovacou poukážkou a finančným príspevkom na stravovanie.

Príklady z praxe

Príklad 1: Podnikateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva nakupuje stravné lístky pre svojich zamestnancov v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa. Hodnota stravy je 5,90 eura. Daňovým výdavkom pre zamestnávateľa je suma maximálne 4,29 eura (do 31.8.2024) alebo 4,57 eura (od 1.9.2024).

Príklad 2: Spoločnosť zamestnáva 8 zamestnancov. Zamestnávateľ v súlade so Zákonníkom práce poskytuje zamestnancom stravné lístky aj počas čerpania riadnej dovolenky. Toto je možné, ak to bolo prerokované so zamestnancami a upravené v internom predpise.

Príklad 3: Majiteľ jednoosobovej eseročky je v spoločnosti aj konateľ. V spoločnosti má uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie konateľa. Vzhľadom na to, že spoločnosť nezamestnáva žiadnu osobu v pracovnoprávnom vzťahu, nepovažuje sa na účely Zákonníka práce za zamestnávateľa, a preto nemá možnosť postupovať podľa § 152 ods. Ak by aj napriek uvedenému takáto spoločnosť prispievala na stravu konateľovi, napr. v sume 4,84 €, potom hodnota stravy (nepeňažná forma) je pre konateľa v súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP v nadväznosti na § 2 písm. aa) ZDP oslobodená od dane z príjmov.

tags: #príspevok #na #podnikanie #stravné #lístky #podmienky