
Príspevok na rekreáciu je obľúbeným zamestnaneckým benefitom, ktorého cieľom je podpora domáceho cestovného ruchu. Tento príspevok, ktorý funguje od roku 2019, prešiel viacerými zmenami a od roku 2025 sa dá preniesť aj na rodičov zamestnanca. V tomto článku sa dozviete, kedy má zamestnanec na príspevok na rekreáciu nárok, v akej výške a na čo všetko ho môže využiť.
Nárok na príspevok na rekreáciu má zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov. Splnenie týchto podmienok sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie. Dôležité je, že nárok na príspevok majú len zamestnanci v pracovnom pomere, teda pracujúci na základe pracovnej zmluvy. Osoby pracujúce na dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nie sú oprávnené získať tento príspevok.
Podľa Zákonníka práce, ak zamestnávateľ zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, je povinný poskytnúť príspevok na rekreáciu. Pri výpočte počtu zamestnancov sa berie do úvahy priemerný evidenčný počet zamestnancov zamestnávateľa za predchádzajúci kalendárny rok. Do tohto počtu sa nezahŕňajú napríklad zamestnanci pracujúci na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ani zamestnanci na materskej alebo rodičovskej dovolenke. Zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú menej ako 49 zamestnancov, môžu príspevok poskytovať dobrovoľne, za rovnakých podmienok ako zamestnávatelia s vyšším počtom zamestnancov.
Nárok na príspevok majú aj zamestnanci na materskej alebo rodičovskej dovolenke, ako aj osoby dočasne pracovne neschopné, pokiaľ rekreáciou neporušia svoj liečebný režim.
Príspevok zamestnávateľa na rekreáciu zamestnanca je vo výške 55 % oprávnených výdavkov na rekreáciu, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. Vypočítaná suma sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Zvyšných 45 % oprávnených výdavkov na rekreáciu si platí zamestnanec. Pre využitie maximálnej výšky príspevku musí rekreácia alebo viacero rekreácií zamestnanca za kalendárny rok mať hodnotu aspoň 500 eur.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa maximálna suma príspevku na rekreáciu 275 eur za kalendárny rok znižuje v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.
Zákonník práce rozoznáva dve formy poskytovania príspevku na rekreáciu:
Príspevok na rekreáciu sa vzťahuje na úhradu oprávnených nákladov, teda výdavkov, ktoré zamestnancovi vzniknú pri rekreácii. Medzi oprávnené výdavky patria:
Príspevok na rekreáciu teda neslúži len na úhradu ubytovania, ale môže slúžiť aj na ďalšie služby, ktoré ubytovacie zariadenie popri ubytovaní ponúka, napríklad strava, wellness, skipass, ak je ubytovanie spojené s lyžovačkou a pod. Avšak príspevok na rekreáciu sa nedá využiť výlučne na preplatenie určitej služby.
Od 1. januára 2025 je možné príspevok využiť aj na rekreáciu rodiča zamestnanca alebo jeho manžela.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
Z pohľadu zamestnanca je príspevok na rekreáciu, ktorý mu poskytol jeho zamestnávateľ, príjmom oslobodeným od dane z príjmov. Neplatia sa z neho ani sociálne a zdravotné odvody. Pre zamestnávateľa je príspevok na rekreáciu poskytnutý zamestnancovi v súlade so Zákonníkom práce daňovým výdavkom. Musia byť však splnené všetky podmienky podľa tohto predpisu, teda napríklad aj ohľadom výšky príspevku, oprávnených výdavkov a zamestnanca, ktorý musí byť u zamestnávateľa v pracovnom pomere najmenej 24 mesiacov.
Príspevok na rekreáciu sa zamestnancovi poskytuje na základe jeho žiadosti. Zákonník práce nepredpisuje formu tejto žiadosti, ale zamestnávateľ môže mať vlastné interné predpisy. Po absolvovaní rekreácie zamestnanec predloží zamestnávateľovi žiadosť o preplatenie výdavkov spolu s potrebnými dokladmi (faktúry, účtenky) na personálnom oddelení.
Príklad 1: Zamestnanec sa so svojou manželkou zúčastnil víkendového pobytu na Kysuciach s dvomi prenocovaniami. Za celý pobytový balík zaplatil spolu 300 eur a ubytovacie zariadenie mu k nemu vystavilo aj faktúru na jeho meno. Po skončení rekreácie ju predložil svojmu zamestnávateľovi. Ten mu preplatí 55 % z 300 eur, čo je 165 eur.
Príklad 2: Zamestnanec absolvoval rekreáciu vo Vysokých Tatrách 4 dni, pričom každú noc spal v inom ubytovacom zariadení a teda predložil aj viac účtovných dokladov o ubytovaní a strave. Podľa § 152a ZP má ísť o ubytovanie najmenej na dve prenocovania, ale nie je tam väzba na jedno ubytovacie zariadenie. Zamestnávateľ mu preplatí 55 % z celkových nákladov na ubytovanie a stravu, maximálne však 275 eur.
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto