
Článok sa zaoberá komplexnou problematikou príspevkov na rodinných príslušníkov pri vyslaní do zahraničia z pohľadu SZČO a zamestnancov, ako aj súvisiacimi pracovnoprávnymi otázkami, vrátane zodpovednosti zamestnávateľa pri pracovných úrazoch a ochrany zástupcov zamestnancov.
Úvodná otázka príspevkov na rodinných príslušníkov pri vyslaní do zahraničia SZČO je komplexná a vyžaduje si podrobné preskúmanie. V prípade vyslania SZČO do zahraničia je potrebné brať do úvahy legislatívu Slovenskej republiky, ako aj legislatívu krajiny, do ktorej je SZČO vyslaná. Príspevky na rodinných príslušníkov sa môžu líšiť v závislosti od konkrétnych podmienok vyslania, dĺžky pobytu v zahraničí a daňových predpisov oboch krajín. Dôležité je zohľadniť aj medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Je možné vyslať do zahraničia rodinného príslušníka, ktorý spĺňa požiadavky § 2a zákona č. 82/2005 Z. z.?
Pojem nezaopatrený rodinný príslušník je pre osoby s bydliskom na území Slovenskej republiky definovaný v zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) § 3 ods. 2 písm. Týmto pojmom sú označované osoby, ktoré sa v určitom momente nachádzajú v tzv. nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm.
Nezaopatrenými rodinnými príslušníkmi sú:
Zo spomínaného vyplýva, že základnou podmienkou je, aby osoba nevykonávala zárobkovú činnosť, ktorá by mala vplyv na uplatniteľné právne predpisy posudzovanej osoby. Ak je osoba posúdená inštitúciou v štáte bydliska (zdravotnou poisťovňou) ako nezaopatrený rodinný príslušník, znamená to, že si odvodzuje právo na vecné dávky od osoby, od ktorej je závislá.
Prečítajte si tiež: SZČO: Príspevok pre rodinu a pracovné úrazy
Rodinu Horváthovcov tvorí otec Roman, mama Viera a dve deti Tomáš a Peter. Otec Roman sa zamestná v Maďarsku. Mama Viera je osobou podľa § 3 ods. 2 písm. Deti Tomáš a Peter sú osobami podľa § 3 ods. 2 písm. d) o zdravotnom poistení, konkrétne podľa bodu 1. nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm. Všetci 4 Horváthovci majú povinnosť, v zmysle § 23 ods. 1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení, oznámiť slovenskej zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia, v tomto prípade na tlačive odhláška poistenca, prípadne oznámenie poistenca/platiteľa. Nezaopatreným rodinným príslušníkom, v zmysle zákona o zdravotnom poistení, sú, okrem nezaopatrených detí, len osoby manžel - manželka.
Rodinu tvoria otec Ján Kováč, mama Zuzana Nagyová, deti Tomáš a Peter. Rodina má bydlisko v Banskej Bystrici. Otec Ján sa zamestná v Českej republike. Nakoľko prácu vykonáva len v Českej republike, podlieha českým právnym predpisom. Mama Zuzana nie je nezaopatreným rodinným príslušníkom partnera Jána, nakoľko nie sú manželia, nie je teda osobou podľa § 3 ods. 2 písm. Deti Tomáš a Peter sú nezaopatrenými rodinnými príslušníkmi otca Jána, konkrétne podľa bodu 1. nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm. Otec Ján a deti Tomáš a Peter nie sú verejne zdravotne poistení na území Slovenskej republiky, nakoľko podliehajú českým právnym predpisom. Majú povinnosť, v zmysle § 23 ods. 1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení, oznámiť slovenskej zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia, v tomto prípade na tlačive odhláška poistenca, prípadne oznámenie poistenca/platiteľa.
Ak sú osoby posúdené ako nezaopatrení rodinní príslušníci, odvodzujú si právo na vecné dávky od osoby - manžel/manželka/otec/matka, ktorá z dôvodu výkonu činnosti (zamestnanec, SZČO) alebo z dôvodu poberania dôchodku z daného členského štátu, podlieha právnym predpisom tohto členského štátu. V prvom rade je nevyhnutné riešiť vstup do systému zdravotného poistenia dotknutého štátu pre všetky osoby. Je treba mať na pamäti rôzne podmienky vstupu do systémov zdravotného poistenia v jednotlivých štátoch, tie nemusia byť rovnaké, ako máme na území Slovenskej republiky. Neexistencia možnosti vstupu do systému verejného zdravotného poistenia v štáte, ktorého právne predpisy sa uplatňujú, neznamená nárok na zotrvanie v systéme verejného zdravotného poistenia na území Slovenskej republiky.
Nezaopatrené deti s bydliskom na Slovensku, ktoré študujú v inom členskom štáte EÚ, EHP, Švajčiarsko alebo Spojené kráľovstvo, podliehajú slovenským právnym predpisom v zmysle čl. 11(3)e Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Pobyt je charakterizovaný dočasným charakterom a úmyslom osoby vrátiť sa späť do miesta bydliska, hneď po dosiahnutí účelu pobytu v inom štáte. Žiadajúca osoba je nezaopatreným dieťaťom v zmysle § 11 ods. 7 písm. Žiadajúca osoba vie predložiť doklad preukazujúci formu bývania (bývanie v nájme, vlastná nehnuteľnosť…). Existenciu skutočného bydliska v dotknutom štáte vie najlepšie posúdiť inštitúcia v štáte bydliska, to jest zahraničná zdravotná poisťovňa v štáte bydliska. VšZP má právo požiadať túto zahraničnú inštitúciu, ktorú určí osoba žiadajúca PD S1, o posúdenie skutočného bydliska na ich území.
V kontexte pracovného práva je dôležité definovať, čo sa považuje za pracovný úraz a aká je zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú zamestnancovi. V praxi sa vyskytujú prípady, keď zamestnanec utrpí úraz, ktorý nie je priamo spojený s výkonom práce, ale nastane v priestoroch zamestnávateľa.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Najvyšší súd Slovenskej republiky (NS SR) sa zaoberal prípadom, kde zamestnanec utrpel úraz v šatni v dôsledku fyzického útoku iného zamestnanca (1Cdo/203/2022 a 1 CdoPr/12/2024). Išlo o spor, či tento úraz možno kvalifikovať ako pracovný úraz v zmysle § 195 Zákonníka práce (v nadväznosti na § 220 Zákonníka práce) alebo ako iný úraz. Súd zároveň skúmal, či sa zamestnávateľ zbavil/môže zbaviť (a za akých podmienok) zodpovednosti za škodu z dôvodu tzv. ľahkomyseľného konania zamestnanca (§ 196 ods.
Žalobca (zamestnanec) pracoval u žalovaného (zamestnávateľa) ako skladový zamestnanec. Dňa 23. februára 2016, približne o 17:45 hod., bol v šatni zamestnávateľa fyzicky napadnutý iným zamestnancom, v dôsledku čoho utrpel ťažké ublíženie na zdraví s dobou liečenia 46 dní (od 24. februára 2016 do 9. apríla 2016).
Okresný súd poukázal na výpovede žalobcu a svedka v trestnom konaní, podľa ktorých žalobca iba prišiel do šatne, položil si tašku a bol napadnutý. OS argumentoval, že žalobca ešte nezačal vykonávať úkony spojené s prezliekaním, ktoré sú potrebné pred výkonom práce (§ 220 ods. 2 Zákonníka práce). Súd prvej inštancie teda dospel k záveru, že nejde o pracovný úraz, pretože žalobca nevykonával žiadnu činnosť v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh.
Krajský súd v Bratislave zmenil rozsudok OS a určil, že žalobca utrpel pracovný úraz. KS uviedol, že v zmysle § 220 ods. 2 Zákonníka práce sa za úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh považujú aj úkony potrebné pred začiatkom práce, a tým sú nepochybne aj úkony spojené s prezlečením sa zamestnanca do pracovného odevu pred nástupom na pracovnú zmenu. KS zdôraznil, že žalobca vošiel do šatne s cieľom prezliecť sa, čo bolo nevyhnutné z hľadiska povahy jeho pracovnej činnosti a vyžadované zamestnávateľom.
KS bral do úvahy, že zamestnanec robil úkony spojené s prezliekaním, ktoré sa vyžadovali zamestnávateľom a mali väzbu k pracovnej zmene od 18:00 hod. Súd skúmal časovú, miestnu a vecnú súvislosť, aby zistil, či ide o pracovný úraz.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
Žalovaný podal dovolanie, v ktorom tvrdil, že v prípade fyzickej potýčky medzi zamestnancami nemôžu byť použité § 195 a § 220 ods. 2 Zákonníka práce, t. j. že nejde o pracovný úraz pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Zamestnávateľ tvrdil, že by nemal zodpovedať za situáciu, keď jeden zamestnanec napadne iného zamestnanca a spôsobí mu škodu na zdraví.
Ďalšou dôležitou témou je ochrana zástupcov zamestnancov podľa § 240 Zákonníka práce. Toto ustanovenie zabezpečuje ochranu zástupcov zamestnancov pred diskrimináciou a postihom za ich činnosť v prospech zamestnancov.
Ustanovenie § 240 Zákonníka práce (v nadväznosti na Dohovory Medzinárodnej organizácie práce č. 98 a č. Toto je všeobecné konštatovanie a ochrana nielen s ohľadom na prepúšťanie (čo je rozvedené v ďalších odsekoch, ale napr. ods. Tu ide o kauzalitu medzi činnosťou, resp. aj samotným postavením zástupcov zamestnancov a opatreniami voči ním (ktoré by ich mohli poškodzovať vrátane skončenia pracovného pomeru), pričom táto ochrana sa vzťahuje nielen na čas trvania funkčného obdobia, ale aj po jeho skončení.
Zákonník práce uvádza, že ochrana trvá 6 mesiacov po skončení funkčného obdobia. Faktom však je, že takáto ochrana proti napr. diskriminácii by mohla byť predmetom konania aj neskôr, pretože čas 6 mesiacov je zákonodarcom nastavený v podstate arbitrárne. Zamestnanec mohol byť predsedom odborovej organizácie 15 rokov a zamestnávateľ si na „odvetu“ počkal 6 mesiacov a jeden deň. Takto však právo gramaticky nemôže byť interpretované. Na druhej strane, rovnako ak bol zamestnanec v dávnej minulosti predsedom odborovej organizácie napr. 4 roky, nemôže sa automaticky brať do úvahy, že skončenie pracovného pomeru organizačnou zmenou je automaticky motivované jeho dávnym statusom predsedu odborovej organizácie.
Z hľadiska vymedzenia časovej jednotky 6 mesiacov, môže byť aj dôležité, či tvrdenie „odborára“ znamená obrátenie dôkazného bremena v kontexte diskriminácie (čl. 1 a § 13 Zákonníka práce - „diskriminácia z dôvodu odborovej činnosti“) alebo nie. Osoba tento status priamo má, nepriamo ho má (§ 240 ods.
ods. 9: Zamestnávateľ môže dať členovi príslušného odborového orgánu, členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi výpoveď alebo s nimi okamžite skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom týchto zástupcov zamestnancov. Za predchádzajúci súhlas sa považuje aj, ak zástupcovia zamestnancov písomne neodmietli udeliť zamestnávateľovi súhlas do 15 dní odo dňa, keď o to zamestnávateľ požiadal.
V praxi sa možno stretnúť s otázkou o vzťahu medzi prerokovaním podľa § 74 Zákonníka práce a daním súhlasu podľa § 240 Zákonníka práce. V súdnom konaní sa viedol spor o tom, že zamestnávateľ síce postupoval podľa § 240 Zákonníka práce, ale nepostupoval aj podľa § 74 Zákonníka práce. Riešila sa teda otázka, či ustanovenie § 240 Zákonníka práce je postup lex specialis, a teda má „prednosť“ („nahrádza“) postup podľa § 74 Zákonníka práce alebo sa od zamestnávateľa vyžaduje, aby dodržal aj § 74 aj § 240 Zákonníka práce.
V tomto ohľade bolo možné naraziť na sporné súdne rozhodnutie OS Bratislava I (4 Cpr/7/2014): „Odporca ako zamestnávateľ listom zo dňa 11.08.2014 požiadal zástupcu zamestnancov o prerokovanie výpovede a o udelenie súhlasu s výpoveďou navrhovateľke, pričom je zrejmé, že nepostupoval v súlade s ust. § 74 a 240 ods. 9 Zákonníka práce, ktorú skutočnosť počas konania ani nepopieral. Ako vyplýva z cit. ust. § 74 Zákonníka práce, nesplnenie si povinnosti zamestnávateľom vopred prerokovať výpoveď danú zamestnancovi so zástupcami zamestnancov zákon sankcionuje neplatnosťou výpovede. Rovnako je výpoveď neplatná v prípade, ak zástupcovia zamestnancov neudelia vopred súhlas s výpoveďou členovi príslušného odborového orgánu. V tomto prípade však zákon stanovuje platnosť výpovede, ak od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, pokiaľ sú ostatné podmienky výpovede splnené. Ustanovenie § 240 ods.
Používateľ v zadaní uviedol aj ďalšie pracovnoprávne otázky, ktoré sa týkajú rôznych aspektov pracovného práva.
Ako zamestnávateľ som povinný zabezpečiť zdravé a bezpečné podmienky pre svojich zamestnancov. Ak tak neučiním, mám problém či už pri výkone inšpekcie práce vo svojej firme, alebo v prípade vzniku pracovného úrazu. Zamestnanci zamestnaní cez agentúru dočasného zamestnávania sa cítia poškodení ohľadom svojich práv. Nemali včas vyplatené mzdy, nie sú vybavení príslušnými osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami a neboli im poskytnuté informácie o rizikách, ktoré sú na danom pracovisku, kde vykonávajú práce. Na pracoviskách zamestnávateľa došlo k zmene pracovnej zmeny z 8 hodinovej na 12 hodinovú.
Naša spoločnosť poskytuje zamestnancom v rámci normatívu osobných ochranných pracovných prostriedkov aj hygienické prostriedky (mydlo, ochranné krémy na ruky a tvár, toaletný papier, prípadne iné čistiace prostriedky). Chceli by sme ich poskytovanie nahradiť poskytnutím paušálneho finančného príspevku 2 x ročne. Bude to v súlade s Nariadením vlády SR č. 395/2006 Z. z.? Je možné ustanovenia § 3 ods. 4 v nadväznosti na prílohu č. 1 nariadenia vlády SR č. 286/2004 Z. z.?
Som živnostníkom. Môžu mi pri podnikaní vypomáhať moja matka s manželkou?
Musia končiaci študenti vysokej školy druhého stupňa (Mgr., Ing.) dohodu o brigádnickej práci študenta ukončiť ku dňu štátnic? Je možné v období letných prázdnin zamestnať na dohodu o brigádnickej práci študentov fyzickú osobu, ktorá riadne ukončila vyššie odborné štúdium? Má táto osoba v čase od riadneho ukončenia vyššieho odborného štúdia do 31. Je možné pri uzatváraní dohody o brigádnickej práci študentov doklady požadované Zákonníkom práce nahradiť čestným vyhlásením fyzickej osoby, že spĺňa podmienky podľa § 227 ods. Žiaci strednej školy a študenti prvého stupňa vysokej školy v končiacich ročníkoch, ktorí pokračujú ďalej v štúdiu, majú platný štatút študenta do 31. októbra. Musia tieto osoby pri zamestnaní sa na dohodu o brigádnickej práci študentov počas letných prázdnin predložiť doklad o riadnom ukončení štúdia? Ak fyzická osoba v čase od riadneho ukončenia štúdia na strednej škole do 31. októbra toho istého kalendárneho roka alebo v čase od riadneho ukončenia štúdia v dennej forme vysokoškolského štúdia prvého stupňa do 31. októbra toho istého kalendárneho roka sa prihlási na úrade práce, môže pracovať na dohodu o brigádnickej práci študentov? A čo v prípade, ak si táto osoba nájde trvalý pracovný pomer? Môže do 31. Žiaci strednej školy a študenti prvého stupňa vysokej školy v končiacich ročníkoch majú podľa Zákonníka práce platný štatút študenta do 31. októbra aj napriek tomu, že školu ukončia skôr a nepokračujú ďalej v štúdiu. Musia pri zamestnaní sa na dohodu o brigádnickej práci študentov počas letných prázdnin predložiť namiesto potvrdenia o návšteve školy výučný list, maturitné vysvedčenie, diplom alebo vysvedčenie o štátnych skúškach? A čo v prípade, ak napr.
Môže zamestnávateľ obmedziť poskytnutie voľna po odbere krvi? Pracoval som na dohodu o vykonaní práce. V deň ukončenia dohody mi zamestnávateľ nechcel vydať zápočtový list. Zamestnávateľ poskytuje stravu vo svojej jedálni zamestnancom, ktorí majú rannú zmenu, ale zamestnancom, ktorí majú nočnú zmenu, dáva stravné lístky, ktoré majú vyššiu hodnotu ako strava poskytovaná zamestnancom v jedálni. Môže mi dať zamestnávateľ výpoveď v čase, ak som tehotná, ale v čase doručenia výpovede som ešte nemala potvrdenie o tehotenstve? Až týždeň po doručení výpovede mi lekár potvrdil tehotenstvo. Zamestnávateľ rozvrhuje mame prácu na šesť dní v týždni po sedem hodín, pričom jej neumožňuje čerpať ani 30-minútovú prestávku na odpočinok. Pracujem ako predavačka.
Zákon č. 283/2002 Z.z. o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. vzťahu, napr. v tomto mieste do skončenia tejto cesty. upraveného v § 8 zákona o cestovných náhradách, t. j.
ciest zamestnancov pristúpiť aj ku paušalizácii cestovných náhrad. na poskytovanie náhrad za pracovné cesty zamestnancom. disponovať kalkuláciou, na základe ktorej sa paušálna suma určila. kalkulácia paušalizácie mala vyzerať, resp. vyúčtovania pracovnej cesty. náhradách, t. j. napr. cesty do zamestnania a pod. podmienky pracovnej cesty. (po schválení zamestnávateľom) rôzne formy prepravy. vozidlo zamestnanca, manželkino/manželovo vozidlo, vozidlo rodičov, resp. vozidlo nevyužívané na podnikanie. ktoré musí zamestnanec dodržať. účinná novela zákona o cestovných náhradách. a plug-in hybridné vozidlá. patrí zamestnancovi: základná náhrada za každý aj začatý 1 km jazdy (tzv. zvyšované od 1. a rodiny Slovenskej republiky č. 73/2024 Z. z.. Pre jednostopové vozidlá (napr. Aktualizácia k 5.3.2025: Od 1.3.2025 platí výška základnej náhrady za km pri použití jednostopového vozidla (napr. o jeho evidencii. o kúpe pohonných látok, nakúpených pred alebo počas pracovnej cesty. napr. úradom SR . o kúpe, môže cenu vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. domácnosť, v ktorej zamestnanec vozidlo nabíjal. prípade však neobmedzuje iba na domácnosť zamestnanca, môže ísť napr. o domácnosť rodinného príslušníka. preukazovať žiadnym dokladom. pracovnej ceste aj skutočnosť, či bolo stravovanie poskytnuté napr. ubytovania alebo bezodplatne.
vychádza z hodnoty stravného pre časové pásmo nad 18 hodín, t. j. Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 401/2012 Z. pre jednotlivé krajiny v mene euro alebo v cudzej mene. ceste sa vychádza zo sumy stravného pre časové pásmo nad 12 hodín. cesty vo viacerých štátoch. v ktorej strávil najviac hodín. požiadal. iba ak ho o to zamestnanec požiada. vykonať do 10 dní od skončenia pracovnej cesty. skončená. pracovnej cesty zo strany zamestnávateľa. preplatiť. zálohy (ak bola poskytnutá). zálohy, ak sa zamestnanec a zamestnávateľ nedohodli inak. začala. týmto osobám nie sú poskytované náhrady podľa osobitného predpisu. osôb patrí, okrem iných, aj konateľ spoločnosti. svojho podnikania absolvovať tuzemské či zahraničné pracovné cesty. a iné SZČO, ktoré dosahujú príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. mieste, ako je miesto, v ktorom sa činnosť pravidelne vykonáva, napr. podnikania, kancelária, prevádzka resp. konateľa, ostatné výdavky v súvislosti s pracovnou cestou - napr. o nákupe pohonnej látky.
Zamestnávateľ so sídlom na území SR, ktorý zamestnáva štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 21 ods. 1 písm. a) tretieho bodu alebo štvrtého bodu alebo podľa § 23a zákona o službách zamestnanosti, alebo tuzemská fyzická alebo právnická osoba, ktorá uzatvorila zmluvu so zahraničnou právnickou osobou alebo so zahraničnou fyzickou osobou so sídlom mimo EÚ, na ktorej základe sú k nej vysielaní zamestnanci zahraničného zamestnávateľa vykonávať prácu na území Slovenskej republiky (ďalej ako „informujúca organizácia“), je povinný podľa § 23b ods. Od 1.9.2025, v zmysle § 23b ods. 5 zákona č. ktorý je rodinným príslušníkom štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 21b ods. 8 písm. b) alebo písm.
Začiatok a skončenie zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny podľa príslušného ustanovenia § 23a zákona o službách zamestnanosti oznamuje zamestnávateľ úradu práce zaslaním príslušného formulára informačnej karty elektronickými prostriedkami podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom, do 7 pracovných dní od nástupu do zamestnania a do 7 pracovných dní od skončenia zamestnania, resp. vyslania. V prípade vyslania má túto povinnosť voči úradu práce tuzemská fyzická alebo právnická osoba, ktorá uzatvorila zmluvu so zahraničnou právnickou osobou alebo so zahraničnou fyzickou osobou, na ktorej základe sú k nej vysielaní zamestnanci zahraničného zamestnávateľa vykonávať prácu na území Slovenskej republiky (ďalej ako „informujúca organizácia“). K zasielanému formuláru informačnej karty zamestnávateľ resp.
Príslušným úradom prace je úrad, v ktorého územnom obvode bude štátny príslušník tretej krajiny zamestnaný, resp. bude realizovať výkon práce na základe vyslania na účel poskytovania služieb (t. j. rozhodujúce je miesto výkonu práce nie sídlo zamestnávateľa). V prípade, že výkon zamestnania, resp. Prijatím formulára úrad potvrdzuje splnenie zákonnej povinnosti zamestnávateľa alebo informujúcej organizácie podľa § 23b ods. 5 zákona o službách zamestnanosti, neznamená to však potvrdenie úradu, že zamestnanie / vyslanie štátneho príslušníka tretej krajiny spĺňa podmienky podľa ustanovenia § 23a ods.
#