Dôchodkové poistenie ako nákladová položka pre zamestnávateľa

Dôchodkové poistenie je komplexná téma, ktorá sa dotýka zamestnancov aj zamestnávateľov. Tento článok sa zameriava na to, ako dôchodkové poistenie vplýva na zamestnávateľa ako na nákladovú položku, pričom zohľadňuje rôzne aspekty a legislatívne úpravy.

Úvod do problematiky daňových výdavkov

Problematika daňových výdavkov je v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) upravená v § 19 a § 21. Daňovo uznané, resp. neuznané výdavky (náklady) nie sú v uvedených ustanoveniach vymedzené taxatívne. Základná charakteristika daňového výdavku je uvedená v zákone o dani z príjmov v rámci definícií základných pojmov, konkrétne v § 2 písm. i).

Definícia daňového výdavku

Daňový výdavok je výdavok zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak uvedený zákon neustanovuje inak. Vo všeobecnosti platí, že na daňové účely sa akceptujú náklady, resp. výdavky zaúčtované v účtovníctve.

Limity a podmienky daňových výdavkov

Daňové výdavky sú akceptované:

• do výšky limitovanej osobitným predpisom - zákon o dani z príjmov v tejto súvislosti odkazuje napríklad na zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov, podľa ktorého z § 5 ods. 1 vyplýva, že daňovo uznaným výdavkom je výška povinného prídelu do sociálneho fondu vypočítaná podľa § 3 ods. 1 písm. a) a b).
• v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov, ak výdavok (náklad) limituje zákon o dani z príjmov alebo zahrnutie výdavku v zdaňovacom období upravuje zákon o dani z príjmov v inej výške ako vyplýva z účtovníctva - takéto obmedzenie pre výdavky je uvedené v § 19 ods.

Zákon o dani z príjmov v § 2 písm. j) ďalej predpokladá vecnú a časovú súvislosť príjmov a výdavkov v zdaňovacom období, čo znamená, že daňové výdavky musia byť súčasťou základu dane v tom zdaňovacom období, s ktorým vecne a časovo súvisia. Ak daňovník vedie účtovníctvo v súlade so zákonom o účtovníctve a postupmi účtovania a náklady a výnosy účtuje v časovej a vecnej súvislosti s daným obdobím, tento postup je aj v súlade so zákonom o dani z príjmov. Uvedené platí, len ak zákon neustanovuje inak.

Prečítajte si tiež: Sprievodca pre matky: Dôchodkové poistenie

Časová a vecná súvislosť výdavkov

Zákon o dani z príjmov presne ustanovil, kedy sa nedodrží časová a vecná súvislosť nákladu s príslušným zdaňovacím obdobím. Pre úplnosť je vhodné uviesť, že zákon o dani z príjmov s účinnosťou od 1. 1. 2004 už nečlení výdavky na zaplatené a nezaplatené. Výnimkou sú podľa § 17 ods. 21 zákona o dani z príjmov len zmluvné pokuty, úroky z omeškania (okrem úrokov z omeškania z úverov platených bankám a úrokov v prípade vzniku nepovoleného debetného zostatku na bežnom účte platených bankám) a poplatky z omeškania a podľa § 19 ods. 4 zákona o dani z príjmov sprostredkovateľské provízie uhrádzané fyzickej osobe a nájomné uhrádzané fyzickej osobe (naviac pri nájomnom sa vyžaduje časové rozlíšenie), ktoré sa zahŕňajú do základu dane až po zaplatení.

Dôležitou poznámkou na úvod je aj to, že prípadné opravy chýb minulých účtovných období, o ktorých účtovné jednotky účtujú v bežnom účtovnom období podľa významnosti na účte 428 - Nerozdelený zisk minulých rokov, resp. na účte 429 - Neuhradená strata minulých rokov alebo na účte nákladov či výnosov, sa podľa § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov zahŕňajú do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia.

Dôchodkové poistenie ako súčasť nákladov zamestnávateľa

Dôchodkové poistenie je pre zamestnávateľa významnou nákladovou položkou, ktorá zahŕňa odvody do Sociálnej poisťovne a príspevky do doplnkového dôchodkového sporenia (tretí pilier).

Odvody do Sociálnej poisťovne

Zamestnávateľ je povinný platiť odvody do Sociálnej poisťovne za svojich zamestnancov. Tieto odvody zahŕňajú:

• Starobné poistenie: Príspevok na dôchodok zamestnanca.
• Invalidné poistenie: Príspevok pre prípad invalidity zamestnanca.
• Garančné poistenie: Príspevok na ochranu zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa.
• Poistenie v nezamestnanosti: Príspevok pre prípad straty zamestnania zamestnanca.
• Úrazové poistenie: Príspevok pre prípad pracovného úrazu alebo choroby z povolania zamestnanca.
• Nemocenské poistenie: Príspevok pre prípad choroby alebo materskej dovolenky zamestnanca.

Sadzby poistného sú stanovené zákonom a pravidelne sa menia. Zamestnávateľ je povinný sledovať aktuálne sadzby a odvádzať poistné správne a včas.

Prečítajte si tiež: Alternatívy k dôchodkovému poisteniu

Príspevky do tretieho piliera

Tretí pilier funguje relatívne jednoducho. Peniaze odvádzate do dôchodcovských spoločností (DDS), ktorá ich zhodnocuje. Veľkou výhodou je, že do 3. Dôležitým faktorom je práve zhodnotenie vašich prostriedkov na finančných trhoch. O tom rozhoduje výber dôchodkového fondu. Nie je nič prekvapujúce, ak v priebehu sporenia príde aj k poklesom. V tejto dobe dostávajú sporitelia výpisy zo svojich účtov za rok 2018. Ak vo výpise spozorujete pokles, resp. záporné zhodnotenie, je možné, že vaše dôchodkové fondy nemáte nastavené správne. Ak potrebujete s 3. pilierom pomôcť alebo ho zriadiť, kontaktujte nás. Na túto oblasť sa špecializujeme, radi vám pomôžeme a objasníme všetko potrebné. Mám záujem o kontrolu/nastavenie/zriadenie III. Dohodnite si nezáväzné stretnutie.

Cestovné náhrady

Cestovné náhrady upravuje zákon o dani z príjmov v dvoch ustanoveniach. V § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov je ustanovený rozsah a podmienky cestovných náhrad, ktoré do daňových výdavkov uplatňujú ich poskytovatelia v súvislosti s pracovnými cestami zamestnancov. Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. Podľa § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami sú výdavky (náklady) na pracovné cesty, na ktoré vzniká nárok podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je v tomto prípade zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“). Zákon o cestovných náhradách upravuje poskytovanie cestovných náhrad, náhrad výdavkov a iných plnení pri pracovných cestách, pri dočasnom pridelení na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, pri vzniku pracovného pomeru a pri výkone práce v zahraničí osobám vymedzeným týmto zákonom.

Pracovná cesta a jej definícia

V rámci ustanovenia § 19 ods. 2 písm. Pracovnou cestou podľa § 2 zákona o cestovných náhradách je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pravidelným pracoviskom sa rozumie miesto písomne dohodnuté so zamestnancom; ak takéto miesto nie je dohodnuté, je pravidelným pracoviskom miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. U zamestnancov, u ktorých častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno za pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto pobytu.

Odchylne zákon o cestovných náhradách vymedzuje pracovnú cestu u osôb, ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby, a pritom nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu. Týmito osobami uvedenými v § 1 ods. 2 zákona o cestovných náhradách sú napr. členovia predstavenstva a dozornej rady akciovej spoločnosti, konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným, členovia rôznych správnych rád a kontrolných komisií alebo iných orgánov obchodnej spoločnosti, družstva, štátneho podniku. U týchto osôb nie je dané pravidelné pracovisko v zmysle pracovnoprávnych predpisov, preto u nich pracovná cesta trvá už od nástupu na cestu na plnenie činností vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činnosti až do skončenia tejto cesty (napr.

Zamestnancami na účely zákona o cestovných náhradách sú osoby vymedzené v § 1 ods. osoby, ktoré plnia pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu určité úlohy a nie sú k právnickej alebo fyzickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu ani v inom právnom vzťahu, ak je to dohodnuté (ide o osoby, ktoré pre fyzickú osobu alebo právnickú osobu poskytujú určité služby a činnosti bez finančnej náhrady, napr.

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o dôchodkovom poistení Allianz

Náhrady pri pracovných cestách

Pokiaľ zamestnanec použije pri pracovnej ceste hromadný dopravný prostriedok určený zamestnávateľom (autobus, vlak, lietadlo, taxislužbu, mestskú hromadnú dopravu a pod.), preukazuje svoj nárok na poskytnutie náhrady cestovného dokladom o výdavkoch, ktoré vynaložil na dopravu na pracovnej ceste. Nárokovými náhradami sú aj náhrady preukázaných výdavkov za ubytovanie. Zákon o cestovných náhradách bližšie nešpecifikuje pojem „výdavky na ubytovanie“ ani konkrétne podmienky pre poskytovanie jeho náhrady. Preto je potrebné vychádzať z konkrétnych podmienok pracovnej cesty. Pokiaľ zamestnávateľ zabezpečí zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu bezplatné ubytovanie, nevzniknú zamestnancovi žiadne výdavky na ubytovanie, a preto mu nepatrí ani tento druh náhrady.

Medzi základné nároky zamestnanca vyslaného na pracovnú cestu patrí stravné. Výška stravného sa určuje na každý kalendárny deň pracovnej cesty, pričom sa zohľadňuje dĺžka trvania pracovnej cesty. Stravné je zákonom vymedzené v hodinových pásmach, pričom dolná hranica je v trvaní 5 hodín a horná hranica je nad 18 hodín. Výšku stravného určuje opatrenie, ktoré vydáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Podľa opatrenia MPSVaR SR č. 615/2005 Z. Ak zamestnávateľ vyslaním na pracovnú cestu, ktorá trvá menej ako 5 hodín, znemožní zamestnancovi, aby sa zúčastnil napr. závodného stravovania, resp. stravovania zvyčajným spôsobom, môže mu byť priznané stravné až do výšky spodnej hranice stravného v prvom časovom pásme.

Príklad č. 1

Zamestnanec vykonal dvojdňovú pracovnú cestu, pričom v prvý kalendárny deň trvala pracovná cesta od 22,00 hod. do 24,00 hod., t. j. 2 hodiny, a druhý kalendárny deň od 0,00 hod. do 4,00 hod. Zamestnancovi vznikol nárok na stravné, pretože jeho pracovná cesta celkovo za dva kalendárne dni trvala 6 hodín, t. j. viac ako 5 hodín, pričom pracovná cesta v každom kalendárnom dni neprekročila 5 hodín. Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane bezplatné stravovanie v celom rozsahu, stravné sa mu neposkytuje. V prípade zabezpečenia čiastočného bezplatného stravovania sa nárokové stravné kráti spôsobom uvedeným v § 5 zákona o cestovných náhradách (suma stravného pre časové pásmo nad 18 hodín sa kráti o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40 % za bezplatne poskytnutý obed a o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru).

Ak sú zamestnancovi pri tuzemskej pracovnej ceste preukázaným spôsobom v rámci ubytovacích služieb poskytnuté raňajky, zamestnancovi sa tento výdavok v doklade o ubytovaní uznáva, pričom stravné, na ktoré má zamestnanec nárok počas kalendárneho dňa, sa kráti o preukázanú sumu za raňajky. V prípade, ak preukázaná suma za raňajky je vyššia ako 25 % zo stravného, na ktoré má zamestnanec nárok, zamestnávateľ kráti stravné len o 25 %. O 25 % kráti zamestnávateľ stravné aj v tom prípade, ak suma za poskytnuté raňajky nebude na doklade o ubytovaní vyčíslená.

Príklad č. 2

Zamestnávateľ vyslal zamestnanca na dvojdňovú pracovnú cestu, v rámci ktorej sa zamestnanec zúčastní pracovného stretnutia v sídle materskej firmy v inom meste. Zamestnanec nastúpil na pracovnú cestu v prvý deň o 16,30 hod. Ubytoval sa v hoteli, kde si z vlastných prostriedkov uhradil večeru, raňajky mal zaplatené v cene ubytovania. Obed mu bol poskytnutý v sídle materskej firmy bezplatne. Zamestnanec má za prvý deň pracovnej cesty nárok na stravné pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o cestovných náhradách. Za druhý deň pracovnej cesty má nárok na stravné pre časové pásmo nad 18 hodín, ale krátené o 25 % za raňajky (suma za raňajky bola vyššia ako 25 % stravného) a o 40 % z dôvodu zabezpečenia bezplatného obeda. Pri súčasne platných sumách stravného sa stravné, na ktoré má zamestnanec nárok, bude v prípade zabezpečenia raňajok krátiť o 52 Sk (25 % zo sumy 208 Sk) a obeda o 83,20 Sk (40 % zo sumy 208 Sk).

Zahraničné pracovné cesty

Zahraničnou pracovnou cestou je čas pracovnej cesty v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty. Stravné pri zahraničnej pracovnej ceste sa poskytuje v inej ako slovenskej mene. Pri zahraničnej pracovnej ceste zákon na účely stravného rozdelil čas trvania pracovnej cesty na tri časové pásma. Prvé pásmo je v čase od 0 do 6 hodín, druhé časové pásmo je v trvaní 6 až 12 hodín a tretie časové pásmo v trvaní nad 12 hodín v príslušnom kalendárnom dni. Výška stravného v cudzej mene je zverejnená opatrením Ministerstva financií SR. Na rok 2007 základné sadzby stravného v inej ako slovenskej mene pri zahraničných pracovných cestách ustanovuje opatrenie MF SR č. 641/2006 Z. z. Výška stravného je určená v závislosti od časových pásiem, pričom denná výška stravného v prvom pásme je 25 %, v druhom pásme 50 % a v treťom pásme 100 % základnej sadzby stravného.

Pri prechode cez viaceré krajiny poskytne zamestnávateľ zamestnancovi stravné v mene a výške ustanovenej pre krajinu, v ktorej zamestnanec strávi v jednom kalendárnom dni najviac hodín. Za bezplatne poskytnuté stravovanie v celom rozsahu alebo čiastočne sa stravné kráti spôsobom uvedeným v § 13 zákona o cestovných náhradách (suma stravného pre časové pásmo nad 12 hodín sa kráti o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40 % za bezplatne poskytnutý obed a o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru).

Príklad č. 3

Zamestnanec bol vyslaný na pracovnú cestu do Českej republiky. Pracovné stretnutie, ktoré bolo cieľom pracovnej cesty, bolo určené na 14. hodinu. Zamestnanec nastupoval na pracovnú cestu vo Zvolene o 5,00 hod., hranice do Českej republiky prechádzal o 7,00 hod., hranice na Slovensko pri spiatočnej ceste prechádzal o 24,00 hod., pracovná cesta skončila o 2,00 hod. pracovná cesta zamestnanca trvala od 5,00 hod. do 24,00 hod., t. j. celkom 19 hodín, z toho na území SR od 5,00 hod. do 7,00 hod., t. j. 2 hodiny; z uvedeného vyplýva, že zamestnancovi nevznikol nárok na stravné v SR, pretože nesplnil základnú podmienku nároku na stravné, t. j. mimo územia SR od 7,00 hod. do 24,00 hod., t. j. pracovná cesta zamestnanca trvala od 0,00 hod. do 2,00 hod., tento čas strávil zamestnanec na území SR; zamestnancovi nevznikol nárok na stravné v slovenských korunách, pretože nesplnil základnú podmienku nároku na stravné, t. j. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi za túto zahraničnú pracovnú cestu stravné vo výške 600 Kč.

Vedľajšie výdavky a vreckové

Zamestnancovi ďalej patrí náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov. Ide o výdavky, ktoré zamestnanec preukázateľne vynaložil na splnenie účelu pracovnej cesty, ako napr. služobný telefonický hovor, úschova batožiny, parkovací lístok, výdavok na vstupenku na veľtrh, výdavky na poštovné atď. Za takéto výdavky v žiadnom prípade nemožno uznať výdavky osobného charakteru.

Pri zahraničnej pracovnej ceste zákon o cestovných náhradách ukladá zamestnávateľovi poskytnúť zamestnancovi popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov aj vreckové v cudzej mene vo výške od 5 % do 40 % stravného. Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá trvá viac ako 12 hodín, sa 5 až 40 % počíta z plnej sadzby stravného, pri zahraničnej pracovnej ceste v trvaní 6 až 12 hodín sa 5 až 40 % počíta z polovičnej sadzby stravného a pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá trvá menej ako 6 hodín, prichádza do úvahy vreckové počítané z 25 % sadzby stravného. Vreckové nemožno priznať v cudzej mene nižšie, ako je 5 % dennej výšky stravného. Vreckové je nároková cestovná náhrada, ktorú zamestnanec nedokladuje.

Používanie cestných motorových vozidiel

Náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách upravuje zákon o cestovných náhradách v § 7. Z ustanovenia § 3 tohto zákona vyplýva, že zamestnávateľ, ktorý vysiela zamestnanca na pracovnú cestu, je povinný písomne určiť podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ sa pri stanovení týchto podmienok môže so zamestnancom písomne dohodnúť, že zamestnanec pri pracovnej ceste použije vozidlo iné ako vozidlo zamestnávateľa. V praxi sa písomná dohoda so zamestnancom o použití takéhoto vozidla na pracovnú cestu najčastejšie realizuje formou osobitnej dohody. Medzi zamestnávateľom a zamestnancom nemusí však byť pre použitie vlastného motorového vozidla osobitná písomná dohoda. Zákon o cestovných náhradách neurčuje, aké vozidlo má v tomto prípade zamestnanec na pracovnú cestu použiť. Na pracovnú cestu môže zamestnanec teda použiť akékoľvek cestné motorové vozidlo, ktoré je buď v jeho vlastníctve (podielovom alebo bezpodielovom spoluvlastníctve), alebo ktoré patrí inej fyzickej alebo právnickej osobe (motorové vozidlo prenajaté alebo vypožičané s výnimkou vozidla, ktoré si prenajal alebo vypožičal zamestnávateľ). To znamená, že zamestnanec môže použiť na pracovnú cestu i motorové vozidlo, pri ktorom nie je v technickom preukaze zapísaný ako jeho držiteľ. Zákon bližšie neustanovuje ani podmienky, za ktorých môže zamestnávateľ dohodnúť so zamestnancom použitie cestného motorového vozidla pri pracovnej ceste. Tieto podmienky sú teda vecou zamestnávateľa. Zamestnávateľ pravdepodobne nebude súhlasiť s použitím motorového vozidla, ktoré nie je poistené.

Ďalšie aspekty mzdovej agendy

Pri výpočte miezd a odvodov je potrebné zohľadniť aj ďalšie faktory, ako sú:

• Odpočítateľné položky: Nárok na odpočítateľnú položku má každý zamestnanec ES1=0 ZEC. Nárok na OP nemajú. Nárok sa nastavuje napr. pracovníka SHIFT+F5 (odpočítateľné položky) je to príznak NAR_OP (A/N). = N. Ak by ste mali nejaké dotazy tak mi zavolajte.
• Daňový bonus na deti: Zmena výšky bonusu z 19,32 na 20 € od 1.7.2009. Opravený nárok na daňový bonus ( od 7 mesiaca 555 Sk , do 7. ktoré sa platí daňový bonus.
• Sezónne práce: bonus na deti. ,sezónne práce a podobne.
• Evidenčný list dôchodkového poistenia (ELDP): Vytvorený evidenčný list dôchodkového poistenia ELDP1.xml . adresári c:\sea\pdf\ ELDP1.xml . bonusov.

Daň z finančných transakcií

Daň z finančných transakcií je relatívne nová oblasť, ktorá má vplyv na podnikateľské subjekty. Nasledujúce body objasňujú niektoré aspekty tejto dane:

• Daňovník: Daňovníkom dane z finančných transakcií je každá fyzická osoba podnikateľ, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia bez ohľadu na skutočnosť, aký spôsob výdavkov sa rozhodne uplatňovať pri vykázaní základu dane.
• Transakčný účet: Daňovník, ktorý je fyzickou osobou a nemá zriadený platobný účet, na ktorom vykonáva finančné transakcie súvisiace s jeho podnikaním, je povinný zriadiť si transakčný účet podľa § 2 písm. c) druhého bodu zákona do 31.
• Zahraničné osoby: Zahraničná osoba je platiteľom dane v rozsahu platobných operácií súvisiacich s výkonom činnosti v SR. Napríklad právnická osoba so sídlom v Nemecku, bankový účet má iba v zahraničí prevádzkuje internetový obchod s prenajatou doménou v SR a skladom v SR, ktorý má poistený a z ktorého vydáva tovar, ktorý predáva v SR. V SR nemá žiadnych zamestnancov a komplexnú prevádzku skladu zabezpečuje tretia osoba. Je táto právnická osoba daňovníkom DFT? Právnická osoba prevádzkujúca internetový obchod s prenajatou doménou v SR a skladom v SR, so zamestnancami v mieste sídla spoločnosti v Nemecku, je daňovníkom ako aj platiteľom dane v rozsahu platobných operácií súvisiacich s výkonom činnosti v SR. Ide najmä o prenájom domény, platby za zabezpečenie prevádzky skladu tretej osobe, úhrady poistného a platby miestnych daní.

Výnimky z dane z finančných transakcií

Niektoré subjekty sú oslobodené od dane z finančných transakcií:

• Slovenská akadémia vied (SAV): Podľa § 3 ods. 2 bodu 1 zákona č. 279/2024 Z. z. daňovníkom nie je SAV. Zámerom zákonodarcu bolo od dane z finančných transakcií oslobodiť túto inštitúciu z dôvodu výkonu jej nepodnikateľskej činnosti zameranej na rozvoj vedy, vzdelanosti, kultúry a ekonomiky. Verejná výskumná inštitúcia je účtovnou jednotkou, ktorá nie je založená na účel podnikania.Z vyššie uvedených dôvodov sú verejné výskumné inštitúcie a jednotlivé ústavy SAV ako organizácie SAV na účely zákona č. 279/2024 Z. z.

Verejné zdravotné poistenie

Verejné zdravotné poistenie je povinné pre všetky osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.

Vznik a zánik verejného zdravotného poistenia

Verejné zdravotné poistenie vzniká narodením, ak ide o fyzickú osobu s trvalým pobytom3) na území Slovenskej republiky (§ 3 ods. 2) alebo o nezaopatreného rodinného príslušníka8a) podľa § 3 ods. 3 písm. po dni zániku skutočností uvedených v § 3 ods. 2 písm. skutočnosti uvedené v § 3 ods. je osobou podľa § 3 ods. 2 písm. Verejné zdravotné poistenie zaniká smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho. keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm. uvedených v § 3 ods. 4 písm.

Povinnosti poistenca

Poistenec má právo podať prihlášku v zdravotnej poisťovni, ktorú si vybral. ak verejné zdravotné poistenie vzniklo na základe skutočností uvedených v § 3 ods. 3 písm. j); zákonný zástupca poistenca podľa § 3 ods. 3 písm. j) alebo fyzická osoba, ktorej bol poistenec podľa § 3 ods. 3 písm. zástupca alebo fyzická osoba, ktorej bol poistenec podľa § 3 ods. 3 písm.

Zmena zdravotnej poisťovne

Poistenec môže zmeniť príslušnú zdravotnú poisťovňu vždy len k 1. kalendárneho roka. Prihlášku možno podať najneskôr do 30. Ak poistenec podal prihlášku do 30. ktorá prihlášku potvrdila, je jeho príslušnou zdravotnou poisťovňou od 1. nasledujúceho kalendárneho roka. Ak poistenec podal prihlášku po 30. roka, prihláška sa považuje za podanú 1.

Práva poistenca

Poistenec má právo na čerpanie zdravotnej starostlivosti v plnom rozsahu [odsek 1 písm. starostlivosti podľa osobitných predpisov3a) a podľa tohto zákona. Zdravotná poisťovňa bez toho, aby bol dotknutý odsek 4 písm. podľa osobitného predpisu,1) ak sú splnené kritériá podľa § 9b ods. lekárom v príslušnom špecializačnom odbore. v osobitných predpisoch;3a) ak sú splnené podmienky uvedené v osobitných predpisoch,3a) príslušná zdravotná poisťovňa udelí súhlas podľa § 9b ods. v inom členskom štáte Európskej únie. skutočne poskytuje. Žiadosť o udelenie súhlasu podľa § 9a ods. 2, § 9b ods. 10 a § 9d ods. Žiadosť o udelenie súhlasu podľa § 9a ods. 2 a § 9b ods. Žiadosť o udelenie súhlasu podľa § 9d ods. zdravotnej starostlivosti iného členského štátu. Klinickým pracoviskom podľa odseku 2 písm.

#

tags: #je #dôchodkové #poistenie #nákladová #položka #pre