
Starostlivosť o dieťa je komplexná téma, ktorá zahŕňa nielen zabezpečenie jeho základných potrieb, ale aj emocionálny a sociálny rozvoj. V kontexte rozvodov a odlúčenia rodičov nadobúda táto problematika ešte väčší význam. Cieľom tohto článku je preskúmať rôzne aspekty starostlivosti o dieťa, s dôrazom na striedavú osobnú starostlivosť, syndróm zavrhnutého rodiča a právo dieťaťa na vyjadrenie vlastného názoru.
Striedavá osobná starostlivosť o maloleté dieťa je relatívne novým inštitútom v slovenskom právnom poriadku, ktorý bol zavedený v roku 2010 novelou zákona o rodine. Jej cieľom je umožniť dieťaťu rovnaký a pravidelný styk s oboma rodičmi po rozchode. Tento inštitút je upravený zákonom č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine.
Napriek pozitívnemu zámeru, zákonná úprava striedavej starostlivosti je pomerne stručná a nešpecifikuje presné podmienky vzniku alebo zániku striedavej osobnej starostlivosti. To môže viesť k nejasnostiam a rôznym interpretáciám v praxi.
Pre Slovenskú republiku je striedavá starostlivosť pomerne mladý inštitút, ale v niektorých krajinách je to bežnejšia prax. Bakalárske práce sa venujú vývoju striedavej osobnej starostlivosti vo svete a priblíženiu cesty tohto inštitútu do nášho právneho poriadku.
V Českej republike je striedavá starostlivosť zaužívaná v praxi už od roku 1998, čo je podstatne skôr ako na Slovensku. Porovnanie právnej úpravy v oboch krajinách môže poskytnúť cenné poznatky a inšpiráciu pre zlepšenie slovenskej legislatívy.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Syndróm zavrhnutého rodiča je jav, ktorý sa často vyskytuje v rozvodových konaniach, kedy jeden z rodičov (programujúci rodič) manipuluje dieťa, aby odmietalo druhého rodiča (zavrhnutého rodiča).
Bakalárska práca od Tatiany Bednárovej sa zaoberá problematikou syndrómu zavrhnutého rodiča, jeho prejavmi u dieťaťa, stratégiami a motívmi programujúceho rodiča, jeho dôsledkami na dieťa a kontroverznosťou syndrómu. Medzi prejavy zavrhnutia patrí odpor voči zavrhnutému rodičovi, pohŕdanie či verbálne a mimické prejavy nepriateľstva.
Medzi najhlavnejšie stratégie programujúceho rodiča patrí očierňovanie a zhadzovanie rodiča v očiach dieťaťa.
Syndróm zavrhnutého rodiča môže mať vážne dôsledky na psychický vývoj dieťaťa, vrátane difúznej identity a nedôvery voči ľuďom.
V obnovení vzťahu so zavrhnutým rodičom zohráva značnú rolu oslabenie vzťahu s programujúcim rodičom, externé informácie a hodnotový systém.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 36/2005 o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté.
Napriek zákonnej úprave, štátne orgány v Slovenskej republike často ignorujú právo dieťaťa povedať svoj slobodný názor a vydávajú rozhodnutia bez toho, že by si vypočuli slobodný názor dieťaťa predtým, než vydajú akékoľvek rozhodnutie vo veci, ktorá sa týka dieťaťa.
Občianske združenia a jednotlivci sa môžu pripojiť k iniciatívam, ktoré bojujú za právo dieťaťa na to, aby bol štátnymi orgánmi vždy počutý slobodný názor dieťaťa vo veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú.
Príspevok je zameraný na nové prostriedky vymožiteľnosti práva na stretávanie s dieťaťom tak, ako ich pozná viacero medzinárodných prameňov práva, predovšetkým Dohovor o styku s dieťaťom z Vilnjusu, ku ktorému však do súčasnej doby Slovenská republika nepristúpila.
Najvyšší súd (NS) sa zaoberal prípadmi, kedy osobný styk nie je možný, napríklad pre značnú geografickú vzdialenosť, pre nemoc, pre výkon trestu odňatia slobody a tak ďalej. V týchto a podobných prípadoch by súdy mali zvažovať nepriamy styk namiesto osobného styku alebo vedľa neho. Technický pokrok umožnil nové formy komunikácie, ktoré ľudia bežne využívajú a v odôvodnených prípadoch sa môžu uplatniť i pri úprave styku medzi dieťaťom a niektorým z rodičov.
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto
Rozvod rodičov nepriaznivo determinuje vyvíjajúcu sa štruktúru osobnosti dieťaťa. Výskumy ukazujú, že deti rozvedených rodičov vykazujú signifikantné rozdiely v psychologických parametroch, ako sú emocionalita, sociabilita, motivačná úroveň a školská výkonnosť. Často sa u nich prejavuje úzkostnosť, emocionálna instabilita, neistota, napätie, dispozície k neurotizmu, problémové citové väzby k rodičom, frustračné tendencie, poruchy sociability, agresívnosť a impulzívnosť v správaní.
Mediácia je jednou z metód sociálnej práce, ktorá je alternatívou práve pri riešení rozvodových konfliktov. Diplomové práce sa zaoberajú mediáciou ako jednou z metód sociálnej práce, ktorá je alternatívou práve pri riešení rozvodových konfliktov.
tags: #príspevok #na #starostlivosť #o #dieťa #bakalárska