Čo robiť, ak vám zamestnávateľ nezaplatil mzdu? Príručka pre zamestnancov

Ak vám zamestnávateľ z nejakého dôvodu nezaplatil za vašu prácu, je dôležité vedieť, aké sú vaše možnosti a práva. Táto príručka vám poskytne komplexný prehľad o tom, ako postupovať v prípade nevyplatenej mzdy, aké kroky podniknúť a na čo máte nárok.

Prvé kroky pri nevyplatení mzdy

Na začiatok je ideálne pokúsiť sa situáciu riešiť rozhovorom či dohodou, ako aj zistením dôvodov, prečo k nevyplateniu mzdy došlo. Zistite, prečo vám zamestnávateľ nezaplatil a či ide o jednorazový problém alebo opakujúci sa jav. Podľa Zákonníka práce je mzda splatná do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak ste sa so zamestnávateľom zmluvne nedohodli inak.

Možnosti riešenia situácie

1. Písomná výzva na vyplatenie mzdy

Ak ústna dohoda so zamestnávateľom nevedie k vyplateniu mzdy, pošlite mu písomnú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy. Uveďte v nej presnú sumu, za ktoré obdobie vám mzda patrí a stanovte lehotu, do ktorej očakávate jej vyplatenie. Upozornite zamestnávateľa, že v prípade nezaplatenia budete nútení vymáhať svoj nárok súdnou cestou. Predžalobnú výzvu zašlite zamestnávateľovi vo forme doporučenej zásielky.

Ak zamestnávateľ zmenil obchodné meno, IČO a ostatné údaje zostali nezmenené, zamestnávateľ pod pôvodným obchodným menom neexistuje a preto výzvu k úhrade mzdy treba poslať na súčasné obchodné meno zamestnávateľa. Aktuálne obchodné meno zamestnávateľa nájdete na stránke obchodného registra /orsr.sk/ alebo na stránke živnostenského registra /zrsr.sk/.

2. Podnet na Inšpektorát práce

Ako zamestnanec máte právo podať podnet na príslušný inšpektorát práce. Podnet je možné zaslať na miestne príslušný inšpektorát práce, ktorým je inšpektorát práce podľa miesta podnikania, resp. sídla zamestnávateľa.

Prečítajte si tiež: Zamestnávateľ a platobný výmer o dôchodku

Upozornenie inšpektorátu na neuhradenú mzdu je skôr motivačným nástrojom. Inšpektorát práce nevyplatenú mzdu nevymôže, ale prešetrí stav veci na základe vašich podnetov a zamestnávateľovi v prípade zistenia nedostatkov uloží opatrenie prípadne v súlade s ust. zákona o inšpekcii práce uloží pokutu. Inšpektorát však môže na splnenie povinnosti jej vyplatenia tlačiť ukladaním pokút, a to až do výšky 100.000,- EUR; za zavinenie omeškania s úhradou mzdy môže pokuta postihnúť aj vedúcich zamestnancov či štatutárov vášho zamestnávateľa, a to až do výšky štvornásobku ich priemerného mesačného zárobku.

3. Okamžité skončenie pracovného pomeru

V prípadoch nevyplatenia mzdy, náhrady mzdy či nadčasov, máte taktiež právo okamžite skončiť pracovný pomer. Ak Vám zamestnávateľ neuhradil čo i len časť mzdy do 15 dní po uplynutí lehoty jej splatnosti, môžete okamžite skončiť pracovný pomer. Rovnako možno postupovať aj v prípade, že v uvedenej lehote nie je zaplatená náhrada mzdy, cestovné náhrady, náhrada za pracovnú pohotovosť či náhrada príjmu pri dočasnej PN (alebo ich časť).

Právo na skončenie pracovného pomeru sa dá využiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď sa o nevyplatení príslušných peňažných nárokov dozviete; spravidla teda máte len 1 mesiac od uplynutia 15 dní po ich splatnosti, aby ste zamestnávateľovi okamžité skončenie doručili. Výnimkou je situácia, v ktorej vám v skoršej kontrole úhrady bránia osobitné okolnosti (napr. váš zdravotný stav). V písomnom okamžitom skončení nezabudnite uviesť, že pracovný pomer rozväzujete z dôvodu omeškania s platením mzdy (prípadne iného z uvedených plnení) presahujúceho 15 dní od splatnosti.

Po skončení Vám zamestnávateľ musí okrem dlžnej mzdy a úrokov z omeškania vyplatiť aj sumu zodpovedajúcu dvojnásobku Vášho priemerného mesačného zárobku.

Okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť vykonané v písomnej forme, musí byť v ňom skutkovo vymedzený dôvod skončenia tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musí byť doručené zamestnávateľovi v zákonom stanovenej lehote. V opačnom prípade bude toto okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. V liste, na základe ktorého okamžite ukončujete svoj pracovný pomer, zároveň vyzvite zamestnávateľa na úhradu nevyplatenej mzdy v dodatočnej lehote. Zo zákona vám tiež vzniká voči zamestnávateľovi nárok na zaplatenie náhrady mzdy v sume vášho priemerného mesačného zárobku, a to za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Prečítajte si tiež: Nemocenské na Slovensku

4. Súdne vymáhanie mzdy

Aj keď existuje viacero možností, ktorými možno zamestnávateľa prinútiť k vyrovnaniu dlžnej mzdy, podanie žaloby je rozhodne jednou z tých najefektívnejších. Súdne rozhodnutie je totiž tzv. exekučným titulom - vďaka nemu môžete vašu pohľadávku vymôcť z majetku zamestnávateľa. Od 1. januára 2020 sa súdne vymáhanie mzdových nárokov oplatí ešte o čosi viac. Podanie žaloby totiž nie je spoplatnené nijakým súdnym poplatkom. Ak si teda žalobu vypracujete svojpomocne a nevyhľadáte advokáta, nevzniknú vám v súvislosti s jej podaním prakticky nijaké náklady.

Pred súdnym vymáhaním mzdy je vhodné zamestnávateľovi doručiť predžalobnú výzvu na zaplatenie, v ktorej ho oficiálne požiadate o úhradu dlžnej mzdy spolu s úrokmi. Poskytnite v nej aj lehotu k úhrade (napr. 7 dní od doručenia výzvy) a upozornite ho, že v prípade jej márneho uplynutia sa obrátite na súd.

Ide o žalobu na príslušný súd vo forme tzv. => petit, t. j. Návrh na vydanie platobného rozkazu je potrebné podať vecne a miestne príslušnému súdu, ktorým je všeobecný súd žalovaného . Návrh doručte súde v troch vyhotoveniach spolu s príslušnými prílohami. S podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu je spojená aj povinnosť zaplatiť súdny poplatok. Jeho výška predstavuje 6% z hodnoty sporu (nie z hodnoty príslušenstva), min.

Ak vám zamestnávateľ dlží nevyplatenú mzdu vo výške 500,- EUR (hodnota sporu) a v rámci žaloby sa domáhate ďalšieho plnenia vo výške 250,- EUR (hodnota príslušenstva - úroky z omeškania, trovy konania a iné), tak súdny poplatok predstavuje 6% zo sumy 500,- EUR, t.j. 30,- EUR.

Ak k úhrade nedôjde, kontaktujte advokátsku kanceláriu za účelom podania žaloby na súd (so súdmi komunikujeme elektronicky a preto platobný rozkaz po splnení zákonom stanovených podmienok bude vydaný v lehote do 10 prac. dní).

Prečítajte si tiež: Podpora Stavebného Sporenia na Slovensku

5. Trestné oznámenie

V niektorých prípadoch sa oplatí zamestnávateľa motivovať k úhrade aj podaním trestného oznámenia. Za nevyplatenie mzdy, náhrady mzdy a tiež odstupného môže váš zamestnávateľ dostať aj 5 rokov „natvrdo“. Ak je váš chlebodarca právnickou osobou, týka sa trestná zodpovednosť jej štatutára či prokuristu.

Zamestnávateľ sa podľa Trestného zákona previní, ak mzdu neuhradil, hoci na to mal v deň jej splatnosti peniaze; trestnej činnosti sa naopak nedopúšťa, ak mzdu nezaplatil preto, že finančné prostriedky nevyhnutne potreboval na zabezpečenie svojej činnosti. Za normálnych okolností môže byť potrestaný odňatím slobody na 3 roky. V prípade, že k nevyplateniu mzdy došlo kvôli osobnej pomste, hrozí mu až 5 rokov za mrežami.

Pokiaľ vám vystavenie trestnému stíhaniu pripadá príliš kruté, vedzte, že zamestnávateľ môže jeho dopady pomerne ľahko odvrátiť.

Podľa ustanovenia § 214 ods. 1 Trestného zákona, kto ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, hoci v deň splatnosti mal peňažné prostriedky a mohol ich vyplatiť, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

6. Garančné poistenie

Garančné poistenie slúži na ochranu zamestnancov pred finančnými stratami spôsobenými platobnou neschopnosťou ich zamestnávateľa. Platí ho len zamestnávateľ a zamestnancovi sa z jeho mzdy poistenie nezráža.

Zamestnanci, ktorým zamestnávateľ neuhrádza mzdu a iné platové náležitosti, majú po splnení zákonných podmienok nárok na dávku garančného poistenia zo Sociálnej poisťovne. Nárok na dávku im vzniká v prípade, ak sa zamestnávateľ stal platobne neschopným a nemôže uspokojiť ich nároky z pracovnoprávneho vzťahu.

Na účely nároku na dávku garančného poistenia sa zamestnávateľ považuje za platobne neschopného, ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu. Znamená to, že odo dňa doručenia tohto návrhu súdu sa považuje zamestnávateľ za platobne neschopného. Ak však súd začne konkurzné konanie aj bez podania návrhu, za deň vzniku platobnej neschopnosti sa v takom prípade považuje deň vydania uznesenia súdu o začatí konkurzného konania.

Ako požiadať o dávku garančného poistenia:

• Vyplnenie žiadosti: Žiadosť o dávku garančného poistenia je dostupná na webovej stránke Sociálnej poisťovne v sekcii Formuláre (formulár č. 79 - Formuláre | Sociálna poisťovňa) alebo v ktorejkoľvek pobočke Sociálnej poisťovne.
• Priloženie potrebných dokumentov: Zamestnanec potrebuje k žiadosti priložiť najmä kópiu pracovnej zmluvy, doklad o skončení pracovného pomeru (ak už skončil), výplatné pásky alebo iné doklady preukazujúce výšku neuhradených nárokov. K žiadosti je tiež potrebné pripojiť Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia, v ktorom zamestnávateľ alebo správca konkurznej podstaty potvrdí neuhradené mzdové nároky.
• Žiadosť o dávku odporúčame podať do 60 dní od platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo ukončenia pracovnoprávneho vzťahu; premlčacia doba je tri roky.
• Požadované neuspokojené nároky zamestnanca je možné uspokojiť najviac v rozsahu maximálnej sumy dávky garančného poistenia, ktorá do 30. júna 2025 predstavuje sumu 4 290 eur.

Viac informácií o podmienkach nároku na dávku je zverejnených na webovej stránke Sociálnej poisťovne Ako požiadať o dávku garančného poistenia | Sociálna poisťovňa.

Ďalšie dôležité informácie

• Úroky z omeškania: Pri omeškaní s výplatou mzdy máte právo na úroky. Aktuálne od neho môžete na úrokoch z omeškania žiadať 5 % ročne z dlžnej čiastky.
• Kontrola odvodov: Sociálna poisťovňa rozoslala v týchto dňoch listy všetkým zamestnancom v republike, aby si skontrolovali, či im zamestnávatelia riadne uhrádzajú odvody. Ak má človek pochybnosti o svojich odvodoch, mal by si to predebatovať so zamestnávateľom. Ak tadiaľto cesta nevedie, zamestnanec by sa mal obrátiť na pobočku Sociálnej poisťovne. Ak zamestnávateľ nahlási do Sociálnej poisťovne nižšiu sumu ako zamestnanec v skutočnosti zarába, môže to byť trestný čin.
• Skúšobná doba a PN: Zamestnávateľ nemôže prepustiť zamestnanca v skúšobnej dobe len preto, že je na PN. Ukončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe je možné, ale musí byť v súlade so zákonom.

tags: #zamestnavatel #mi #nezaplatil #PN #čo #robiť