Podstatné mená stredného rodu: Vzor dievča – definícia a skloňovanie

Podstatné mená (substantíva) sú plnovýznamové slová, ktoré pomenúvajú osoby, zvieratá, veci alebo javy. V slovenskom jazyku rozlišujeme tri rody podstatných mien: mužský, ženský a stredný. V tomto článku sa zameriame na podstatné mená stredného rodu a podrobnejšie si vysvetlíme vzor dievča.

Podstatné mená stredného rodu

V strednom rode je rozdelenie slov do vzorov pomerne jednoduché, pretože stačí poznať zakončenie slova v nominatíve jednotného čísla. Medzi najčastejšie vzory stredného rodu patria mesto, srdce, vysvedčenie a dievča.

Vzor dievča

Vzor dievča je určený pre podstatné mená stredného rodu, ktoré sú v nominatíve jednotného čísla zakončené na -a (dojča, chlapča, medvieďa) alebo na -ä (holúbä, žriebä).

Skloňovanie podstatných mien podľa vzoru dievča

Podstatné mená skloňované podľa vzoru dievča majú v jednotnom a množnom čísle nasledujúce pádové prípony:

Príklady podstatných mien skloňovaných podľa vzoru dievča

Medzi podstatné mená, ktoré sa skloňujú podľa vzoru dievča, patria napríklad:

Prečítajte si tiež: Ochrana LGBT osôb na Slovensku

• dojča
• chlapča
• medvieďa
• holúbä
• žriebä
• mača
• bábä
• nemluvňa
• dievča

Špecifiká pri skloňovaní vzoru dievča

Pri skloňovaní podstatných mien podľa vzoru dievča je potrebné dať pozor na niektoré špecifiká:

• V genitíve množného čísla sa často používa tvar s nulovou príponou a predĺžením poslednej kmeňovej slabiky (jahňatá - jahniat, dvojčatá - dvojčiat).
• Pri niektorých slovách sa v genitíve množného čísla vkladá samohláska (citoslovce - citosloviec, vajce - vajec).
• V pluráli je atypickou koncovkou druhotná prípona -ce/-ence pri vzore dievča, ktorá vznikla z mužskej odvodzovacej prípony -ec.

Podstatné mená: Vzory stredného rodu

V strednom rode je rozdelenie slov do vzorov jednoduché, pretože stačí vedieť, ako slovo končí v nominatíve jednotného čísla.

Vzor DIEVČA

Vzor DIEVČA: je určený pre podstatné mená, ktoré sú v nominatíve jednotného čísla zakončené na -a (napr. dojča, chlapča, medvieďa) alebo na -ä (holúbä, žriebä).

Skloňovanie podstatných mien

Skloňovanie je obmieňanie mien podľa pádov. Menia sa pri tom predovšetkým ohýbacie prípony, niekedy aj základ slova. S pádmi sa súčasne vyjadruje gramatické číslo. Pádov v slovenčine je šesť: nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentál. Podstatné mená obyčajne majú úplnú paradigmu tvarov, t. j. V niektorých pádoch má zasa ten istý pád v tom istom vzore i dve prípony. Vtedy hovoríme o variantných príponách alebo o dvojtvaroch. Na rozdelenie skloňovania vplýva najmä gramatický rod. Na základe rodu sa celé skloňovanie delí na troje: mužské, ženské, stredné. Až v rámci jednotlivých rodov sa uplatňujú formálne (fonologicko-fonetické) kritéria; popri nich aj významové kritéria. V mužskom rode ide o vzory: chlap, hrdina (životné, na základe významového kritéria životnosti) - dub, stroj (neživotné); v ženskom rode žena, ulica, dlaň, kosť; v strednom rode mesto, srdce, vysvedčenie, dievča. Okrem týchto živých vzorov existujú neživé vzory s minimálnym počtom slov, napr. O zaradení pods.

Gramatické kategórie podstatných mien

Pri podstatných menách rozlišujeme gramatické kategórie rodu, čísla a pádu.

Prečítajte si tiež: Všetko o vrátení erotických pomôcok

Rod podstatných mien

V slovenčine rozlišujeme tri rody:

• Mužský rod: Delí sa na životné (ak sa tvar slova v genitíve a akuzatíve jednotného čísla zhoduje) a neživotné (ak sa tvar slova v genitíve a akuzatíve jednotného čísla nezhoduje).
• Ženský rod:
• Stredný rod:

Zvláštnou skupinou sú tzv. zvieracie podstatné mená. V jednotnom čísle sa skloňujú ako životné, ale v množnom čísle ako neživotné podstatné mená. Výnimkou sú dvojtvary pri slovách pes, vlk a vták, pri ktorých je v množnom čísle možné použiť oba tvary. Ak pomenovanie zvieraťa vztiahneme na človeka (napr. v metafore), uplatní sa životné skloňovanie aj v množnom čísle.

Prípona -ä zostala iba po perniciach: žiabä, sôvä, chlápä… V pluráli je atypickou koncovkou druhotná prípona -ce/-ence pri vzore dievča, ktorá vznikla z mužskej odvodzovacej prípony -ec. Rodová príslušnosť sa slabšie pociťuje pri pomnožných podstatných menách.

Číslo podstatných mien

Podstatné mená môžu byť v jednotnom čísle (singulár), ktoré označuje jednu osobu, zviera, vec alebo jav (napr. učiteľ, orol, lavica, pravítko), alebo v množnom čísle (plurál), ktoré používame vtedy, keď je osôb, zvierat, vecí alebo javov viac ako jedna (napr. učitelia, orly, lavice, pravítka). Tvary oboch čísel netvoria pomnožné, hromadné a látkové podstatné mená.

Singulár sa používa i vtedy, keď sa nemyslí na jednu vec, ale priamo na celý jeden druh, napr. V našich vodách žije pstruh, šťuka, sumec. Je to tzv. druhový singulár. Používa sa v náučnom a publicistickom štýle. Možno ho nahradiť plurálom. Ďalším stupňom v tomto oslabovaní vzťahu ku skutočnosti je tzv. distributívny singulár. Ide tu o prideľovanie jednotliviny nadradenému množstvu. Množné číslo (plurál) predstavuje substancie (osoby, veci…) v počte väčšom ako jeden: chlapi, stoly, knihy, okná, vrecia… Sú však niektoré veci, ktoré sa vyskytujú prevažne v množstve. Máme tu viazané množstvo s bežnejším plurálom, tzv. viazaným plurálom, a príznakovým singulárom, napr. Pri javoch, kde sa s jednotlivinou stretneme len výnimočne, alebo vôbec nie, singulár chýba. Máme tu potom výlučný plurál. Podstatné mená s týmto jediným číslom (plurálom) sa nazývajú plurália tantum. V rámci plurálií tantum tvoria užšiu skupinu pomnožné podstatné mená, pri ktorých odtienok množstva celkom zanikol. S distributívnym plurálom stoja v protiklade podstatné mená, ktoré majú iba tvar singuláru. Sú to hromadné podstatné mená (kolektíva). Predstavujú množnosť ako ucelenú jednosť, porov. žiaci - žiactvo. Medzi substantíva, ktoré majú iba tvar singuláru, patria ďalej látkové mená (materiáliá). Pomenúvajú masu, ktorá je prakticky nerozčlenená na kusy. Plurálovým tvarom látkových mien možno pomenúvať i kusy a presne dávkované množstvá látok. Vtedy sa spájajú i s číslovkami: jedno pivo, dve kávy, štyri minerálky. Používajú sa v hovorovom štýle. Podobný význam (nevymedzeného sg.) ako materiáliá majú aj pravé abstraktá, t. j.

Prečítajte si tiež: Pracovné vyučovanie a didaktické pomôcky

Pády podstatných mien

V slovenčine rozlišujeme 7 pádov, ktoré vyjadrujú rôzne vzťahy medzi slovami vo vete. Pády určujeme pomocou pádových otázok.

• Nominatív (kto? čo?): Základný tvar podstatného mena, ktorý sa používa napríklad pri určovaní podmetu vo vete. Moja mama je lekárka.
• Genitív (koho? čoho?): Vyjadruje napríklad vlastníctvo, pôvod alebo časť celku. Ten rytier je bez hlavy.
• Datív (komu? čomu?): Vyjadruje napríklad adresáta alebo cieľ. Eve kúpime lego.
• Akuzatív (koho? čo?): Vyjadruje napríklad priamy predmet. Beriem krištáľovú guľu.
• Lokál (o kom? o čom?): Vyjadruje miesto, čas alebo tému. Na stole ostali fľaky po vode!
• Inštrumentál (s kým? s čím?): Vyjadruje prostriedok, nástroj alebo sprievod. Vie lievance so šľahačkou?

Základnou funkciou nominatívu je predstaviť substanciu ako samostatnú, nezávislú. Tú má nominatív v dvojčlennej vete ako podmet a v jednočlennej vete ako vetný základ. Akuzatív ako základnú syntaktickú funkciu vyjadruje priamy predmet, t. j. neobmedzený zásah dejom, neobmedzenú závislosť od deja. Druhotne vyjadruje príslovkové určenie miery, a to miery miesta, času, čistej miery, ktorá nezávisí predovšetkým od prísudkového slovesa, lebo akuzatív mieru vyjadruje aj po nepredmetových slovesách (sedel hodinu, išiel jednu míľu). Genitív má mnoho funkcií. Vystupuje aj ako závislý pád (rozmanito determinuje slovesá i substantíva), aj ako nezávislý pád (vo funkcii podmetu a vetného základu). Všetky tieto funkcie umožňuje a zjednocuje spoločná významová črta: partitívnosť. Genitív je pád obmedzenej (partitívnej) účasti. Datív. Syntaktická funkcia datívu oproti predchádzajúcim pádom je obmedzená a druhotná. Datív ako periférny pád vyjadruje predovšetkým príslovkové určenia: zreteľa, (ne)prospechu. Druhotne, pri vymedzených okruhoch slovies (dať - vziať, povedať - zatajiť, kázať - dovoliť) vyjadruje syntaktickú funkciu nepriameho predmetu. Inštrumentál vyjadruje aktívny vzťah k deju, ale pre svoju periférnosť nie ako gramatický podmet aktívnej vety, lež ako príslovkové určenie činiteľa v jej transformoch: v pasívnej vete (Človek bol vykorisťovaný človekom). V aktívnej vete morfologické charakteristiky inštrumentálu vystupujú v príslovkovom určení nástroja a prostriedku, napr. Lokál už nie je v plnom zmysle pád, lebo sám, bez predložky nemôže vyjadriť vzťahy k slovesu. Vyjadruje len periférne, príslovkové vzťahy. Syntaktickú funkciu predmetovú má zriedkavo, iba v spojení s predložkou o, ktorá v lokáli stratila miestný význam, napr. vedieť, upovedomiť, hovoriť, mlčať o dačom…, a s distributívnou predložkou po, napr.

Pomnožné, hromadné a látkové podstatné mená

V slovenčine existujú aj podstatné mená, ktoré netvoria tvary oboch čísel.

• Pomnožné podstatné mená: Majú iba tvary množného čísla, hoci označujú jednu vec alebo jav (napr. vráta, nohavice, šaty, Vianoce, Košariská).
• Hromadné podstatné mená: Majú iba tvary jednotného čísla, hoci sa nimi označujú skupiny osôb, zvierat alebo vecí (napr. hmyz, učivo, korešpondencia).
• Látkové podstatné mená: Označujú konkrétnu látku alebo materiál a majú iba tvary jednotného čísla (napr. soľ, piesok, káva, asfalt, striebro).

tags: #pomocka #stredny #rod #definícia