
Stravovanie zamestnancov je dôležitou súčasťou ich pracovných podmienok a nástrojom sociálnej politiky zamestnávateľa. Základnou povinnosťou zamestnávateľa je zabezpečiť stravovanie v súlade s § 152 Zákonníka práce. Tento článok sa zameriava na podmienky poskytovania príspevku na stravovanie, najmä v kontexte nadčasovej práce.
Podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Táto povinnosť sa vzťahuje na každého zamestnávateľa, ktorý zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu, bez ohľadu na to, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu. Povinnosť sa vzťahuje aj na agentúry dočasného zamestnávania voči dočasne prideleným zamestnancom.
Nárok na stravovanie vzniká zamestnancovi, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. To platí bez ohľadu na to, či zamestnanec pracuje na plný alebo kratší pracovný úväzok. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie teplé hlavné jedlo.
Príklad: Zamestnanec pracuje na svojom pracovisku od 7:30 do 12:30, kedy ho zamestnávateľ vyšle na pracovnú cestu. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi stravovanie, pretože odpracoval viac ako štyri hodiny.
Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie rôznymi spôsobmi:
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Okrem povinnosti zabezpečiť stravovanie, je zamestnávateľ povinný na stravovanie aj prispievať. Príspevok zamestnávateľa musí byť najmenej 55 % ceny jedla, najviac však do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.
Príklad: Ak hodnota poskytovanej stravy je 3,50 €, zamestnávateľ je povinný prispievať v rozsahu od 1,925 € až do 1,980 € na jedno jedlo.
Podľa § 97 ods. 1 Zákonníka práce, práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.
Zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečovať stravovanie zamestnancom vykonávajúcim prácu nadčas. Avšak, § 152 ods. 9 písm. b) Zákonníka práce umožňuje zamestnávateľovi, po prerokovaní so zástupcami zamestnancov, umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom.
Príklad: Zamestnanec odpracoval 8-hodinovú pracovnú zmenu a pokračuje v práci nadčas. V rámci práce nadčas odpracoval ešte 5 hodín. Keďže práca nadčas je vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom pracujúcim v nadčase, a to ani v prípade, že práca nadčas trvala viac ako 4 hodiny.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
So zavedením možnosti poskytovať finančný príspevok na stravovanie namiesto stravných lístkov vznikla otázka, kedy by mal zamestnávateľ tento príspevok poskytovať. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR zaujalo stanovisko, že finančný príspevok na stravovanie sa musí zamestnancovi poskytovať v reálnom čase.
Zamestnávateľ pri aplikácii § 152 ods. 7 zákona č. 76/2021 Z.z. musí predísť situácii, kedy by boli zamestnanci, ktorým sa na základe ich výberu poskytuje finančný príspevok na stravovanie znevýhodnení voči tým, ktorým sa naďalej poskytujú stravovacie poukážky. To znamená, že finančný príspevok by mal byť vyplatený v podobnom čase, ako sú poskytované stravovacie poukážky, resp. ako vzniká nárok na finančný príspevok na stravovanie.
Príspevky na stravovanie sú uznaným daňovým výdavkom zamestnávateľa v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bod 4 zákona o dani z príjmov, ak spĺňajú podmienky definované v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. To znamená, že ide o výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve.
Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie. Môže ísť napríklad o:
Príklad 1: Zamestnávateľ v oblasti lesného hospodárstva zamestnáva zamestnancov, ktorí vykonávajú ťažbu dreva v lese. Zamestnávateľ im stravovanie zabezpečiť nevie, preto im poskytuje finančný príspevok, ktorý je uznaným daňovým výdavkom.
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto
Príklad 2: Zamestnávateľ zabezpečuje svojim zamestnancom stravovanie v hodnote jedla 4,20 €. Na toto jedlo prispieva sumou 3,10 €. V zmysle Zákonníka práce môže prispievať maximálne vo výške 55 % stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, t. j. 1,98 € - iba túto čiastku si môže uplatniť do daňových výdavkov. Suma nad túto hodnotu, t. j. 1,12 € (3,10 € - 1,98 €), nie je daňovo uznaná.
tags: #príspevok #na #stravovanie #pri #nadčasoch #podmienky