Daňové hľadisko uplatnenia preukázateľne vynaložených nákladov na základe zmluvy o dielo v kontexte počítačov

Úvod

Tento článok sa zaoberá daňovými aspektmi uplatnenia preukázateľne vynaložených nákladov v súvislosti so zmluvou o dielo, a to najmä v kontexte počítačov a softvéru. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, zohľadňujúc relevantné právne predpisy a ich interpretáciu.

Duševné vlastníctvo a autorské práva

Autorské právo je spolu s právom priemyselného vlastníctva jednou z foriem duševného vlastníctva, ktoré je v najširšom slova zmysle výsledkom duševnej tvorivej činnosti ľudí. Z právneho hľadiska je „duševné vlastníctvo“ zastrešujúci pojem pre rôzne formy nárokov, ktoré sa upínajú k rôznym nápadom, myšlienkam alebo iným nehmotným statkom a právam. Nositeľ takého právneho nároku je všeobecne oprávnený na výkon rôznych výlučných práv v súvislosti s predmetom duševného vlastníctva. Pojem „duševné vlastníctvo“ poukazuje na to, že predmetom duševného vlastníctva je výsledok tvorivej alebo intelektuálnej činnosti a ten by mal byť rovnako právne chránený ako iné formy vlastníctva, resp. Právo duševného vlastníctva je upravené rôzne, v závislosti od jurisdikcie toho-ktorého štátu. V poslednom období však dochádza k harmonizácii právnych poriadkov jednotlivých štátov aj v tejto oblasti. K harmonizácii dochádza nielen na pôde Európskej únie, ale aj prostredníctvom medzinárodných organizácií, ako je napr. tzv. World Trade Organization (napr. Autorské práva sú chránené autorským zákonom č. 618/2003 Z. z.

Počítačové programy a autorské práva

Počítačový program (softvér) je možné charakterizovať ako programové vybavenie počítača alebo súhrn všetkých programov, ktoré je možné použiť vo výpočtovom zariadení. Forma prevodu softvéru môže byť rozmanitá. Softvér sa môže prenášať prostredníctvom rôznych médií - napríklad na disku, na CD-ROMe alebo DVD. Je možné ho získať elektronicky prostredníctvom internetového pripojenia. Môže sa prenášať ako zabudovaná neoddeliteľná časť počítačového príslušenstva (hardvér) alebo v samostatnej oddelenej forme vhodnej pre použitie na rôznych druhoch hardvéru.

Práva pri počítačových programoch sú formou duševného vlastníctva a spadajú pod autorské práva. V niektorých krajinách sa softvér považuje za literárne, umelecké alebo vedecké dielo. V slovenských právnych predpisoch sú počítačové programy chránené autorským právom od roku 1987. Počítačový program je zahrnutý medzi predmety ochrany autorského práva podľa § 7 ods. 1 autorského zákona. Počítačovým programom sa podľa § 5 ods. 8 autorského zákona rozumie súbor príkazov a inštrukcií použitých priamo alebo nepriamo v počítači, pričom príkazy a inštrukcie môžu byť napísané alebo vyjadrené v zdrojovom kóde alebo v strojovom kóde. Základ obsahu autorského práva je spätý s osobou tvorcu diela a má výslovne osobno-právnu povahu. Súčasťou obsahu autorského práva je aj majetková zložka, ktorá je spojená najmä s následným použitím a šírením diela, ktoré sú často časovo ohraničené svojím zákonným trvaním, ako sú napr.

Zdaňovanie príjmov z duševného vlastníctva

S účinnosťou od 1. 1. 2012 dochádza u fyzických osôb k úprave v zdaňovaní príjmov z duševného vlastníctva, avšak výlučne v oblasti autorského zákona, t. j. v § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, kde budú patriť len príjmy z vytvorenia diela a umeleckého výkonu (patria medzi aktívne príjmy, pretože ide o činnosť vytvorenia diela - uzavreté zmluvy o vytvorení diela podľa § 39 a § 71 ods. 1 autorského zákona). Naďalej v tomto ustanovení zostávajú príjmy z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva (pre daňové účely predovšetkým práva príbuzné priemyselnému právu, napr. v § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov, kde budú patriť príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, ak nepatria do príjmov uvedených v § 6 ods. 2 písm. a) zákona (patria medzi pasívne príjmy, pretože sa už len používa, t. j.

Prečítajte si tiež: Ako získať invalidný dôchodok pri nespavosti

Medzi príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu (pasívne príjmy) sa zaraďujú aj tantiémy, ktoré sú v kontexte ustanovení autorského zákona odmenami súvisiacimi s majetkovými právami autorov, ktoré vypláca kolektívna správa práv (účelom kolektívnej správy práv je kolektívne uplatňovanie a kolektívna ochrana majetkových práv autora a majetkových práv výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového záznamu a vysielateľa a umožnenie uvedenia týchto práv na verejnosti). Kolektívnu správu práv vykonávajú v zmysle piatej časti autorského zákona organizácie kolektívnej správy, ktorým Ministerstvo kultúry SR udelilo oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv a tieto rozdeľujú tantiémy na základe zákonom určeného kľúča každému umelcovi alebo autorovi, ktorému vznikli na verejnom vykonaní jeho diela, verejnom prenose predvedením predmetu ochrany akýmikoľvek technickými prostriedkami, vysielaním predmetu ochrany, verejným rozširovaním originálu predmetu ochrany alebo jeho rozmnožením, nájmom a vypožičiavaním, vyhotovením rozmnoženiny predmetu ochrany pre osobnú potrebu a pod. (§ 78 až § 85 autorského zákona).

Zmluvy o vytvorení diela a licenčné zmluvy

Rozlišujeme dva základné typy zmlúv v kontexte autorského práva:

1. podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona na základe zmluvy o vytvorenie diela podľa § 39 autorského zákona a daňovník, ktorý dosahuje príjmy z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, t. j. tzv.
2. podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov na základe licenčných zmlúv podľa § 40 autorského zákona, t. j. tzv.

Autorské právo zahŕňa:a) osobnostné práva (§ 17 tohto zákona) - právo autora označiť svoje dielo menom alebo pseudonymom a žiadať, aby sa jeho meno alebo pseudonym uvádzalo na všetkých rozmnoženinách a pri každom použití diela na verejnosti, právo rozhodnúť o zverejnení svojho diela, právo na nedotknuteľnosť svojho diela, najmä na ochranu pred akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo iným nedovoleným zásahom do svojho diela a pod.b) majetkové práva (§ 18 tohto zákona) - právo autora použiť svoje dielo a udeliť súhlas na každé jeho použitie, a to najmä na vyhotovenie rozmnoženiny diela, verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva, verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny nájmom alebo vypožičaním, spracovanie, preklad a adaptáciu diela, verejné vykonanie diela a verejný prenos diela. Majetkové práva trvajú, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, počas autorovho života a 70 rokov po jeho smrti (§ 21 tohto zákona).

Licenčná zmluva, ktorou autor udeľuje nadobúdateľovi súhlas na použitie diela, resp. opakované použitie diela. V praxi dochádza aj k situáciám, že autor vyhotoví dielo sám (bez objednania) a následne dôjde k uzavretiu už len licenčnej zmluvy, t. j.

Príklad:Daňovníčka chce vydať nárečový slovník. Slovník má okolo 350 strán, na ktorých je zaznamenaných viac ako 3 000 goralských nárečových slov, okrem toho obsahuje prílohy, v ktorých sú pranostiky, uspávanky, vinše a slovné spojenia typické pre túto oblasť atď. Aj keď v predloženom prípade nedošlo k uzavretiu zmlúv o vykonaní diela alebo licenčnej zmluvy s objednávateľmi nárečového slovníka, ale daňovníčka si napísaný slovník sama vydáva a predáva (predaj mimo priamej distribučnej siete), stále vzniká autorke v súlade s § 16 autorského zákona autorské právo, ktoré zahŕňa výhradné osobnostné a výhradné majetkové práva. Tieto práva zosobňujú autorke napr. právo žiadať, aby sa jej meno uvádzalo pri každom použití diela na verejnosti, právo na nedotknuteľnosť diela a právo rozhodnúť o zverejnení svojho diela (osobnostné práva - § 17 autorského zákona), ako aj svoje dielo ňou samou použiť (majetkové práva - § 18 autorského zákona), tzn. aj verejne rozširovať originál svojho diela alebo jeho rozmnoženiny predajom alebo inou formou vlastníckeho práva bez uzavretia licenčnej zmluvy. Podľa uvedených skutočností, aj keď v tomto prípade daňovníčka nedosahuje priamo príjmy na základe uzatvorenia zmlúv podľa § 39 a § 40 autorského zákona, jej príjmy dosiahnuté z rozširovania ňou vytvorených diel priamym predajom nahradzujú pre daňové účely hodnotu odmien, ktoré by jej plynuli, keby takéto zmluvy uzavrela s objednávateľom, napr. pri príjmoch podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, ktoré sú súčasťou čiastkového základu dane z úhrnu príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 (tzv. pri príjmoch podľa § 6 ods. 4 zákona, ktoré sú súčasťou čiastkového základu dane z úhrnu príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 (tzv.

Práva výkonných umelcov

V prípade práv súvisiacich s autorským právom ide predovšetkým o práva výkonných umelcov, ktorými sú v súlade s § 5 ods. 18 autorského zákona speváci, hudobníci, herci, tanečníci a iné osoby, ktoré spievajú, hrajú, predvádzajú, prednášajú alebo inak vykonávajú literárne dielo, umelecké dielo alebo folklórne dielo. V súčasnosti sa často obidve zmluvy uzatvárajú ako jedna zmluva (menej administratívne náročné), v ktorej je však dohodnutá odmena za vytvorenie diela aj za jej ďalšie použitie, pričom je veľmi ťažké určiť, aká výška by zodpovedala už licenčným poplatkom (t. j. pasívnym príjmom) a aká vytvoreniu diela (t. j.

Prečítajte si tiež: Ako odísť do predčasného dôchodku

Príklad:Na základe zmluvy o vytvorení diela (vytvorenie/natočenie filmu, sitcomu, seriálu a pod.) sú vyplácané autorské honoráre, ktoré zohľadňujú aj následné práva z ich ďalšieho použitia a vysielania, t. j. V súlade s uvedeným rozdelením príjmov podľa autorského práva bude potrebné v praxi dôsledné dohodnutie autorských zmlúv, a to aby pri ich uzatváraní bolo jasné rozdelenie príjmov z autorských práv za vytvorenie diela (zmluva o dielo) a za použitie diela (licenčná zmluva).

Príspevky do médií a zrážková daň

Podľa § 43 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov, ak autor dosahuje príjmy za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie a nejde o umelecký výkon, z takýchto príjmov sa vyberá daň zrážkou, a to zo základu dane podľa § 43 ods. 5 písm. b) zákona, ktorým je príjem znížený o výdavok vo výške ustanoveného percenta podľa § 6 ods. 10 zákona, čo je v súčasnosti vo výške 40 % z príjmu. Ide však len o príspevky do novín a časopisov, ktoré majú normové označenie ISSN [medzinárodné štandardné číslo seriálových publikácií a iných pokračujúcich prameňov - jednoznačný identifikátor produkcie periodickej literatúry v tlačenej i netlačenej podobe; je jednoznačný osemčíselný identifikátor periodických publikácií (noviny, časopisy, vrátane internetových časopisov); seriály sú napr. S účinnosťou od 1. 1. 2011 sa zrazením dane považuje daňová povinnosť daňovníka z týchto príjmov za vysporiadanú, t. j. Zrážkovou daňou sa nevysporiadavajú príjmy umelcov za ich umelecký výkon.

Príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky

V prípade odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva k literárnym, vedeckým a umeleckým dielam alebo práva príbuzného autorskému právu podľa autorského zákonas výnimkou autorských práv k počítačovým programom sú tieto uvedené ako zdroj príjmov na území Slovenskej republiky v § 16 ods. 1 písm. e) druhý bod zákona o dani z príjmov. Z príjmov tohto charakteru sa na území Slovenskej republiky daň vyberá zrážkou podľa § 43 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Sadzba dane vyberanej zrážkou je 19 %, ak však ide o rezidenta zmluvného štátu, výška sadzby dane môže byť modifikovaná príslušnou zmluvou o ZDZ. Ide zvyčajne o článok 12 - Licenčné poplatky. V mnohých zmluvách o ZDZ sa však na kultúrne licenčné poplatky uplatňuje nulová sadzba dane.

Príklad:Fínsky spisovateľ napísal bestseller, ktorý bol veľmi úspešný po celom svete. Slovenské vydavateľstvo kúpilo od fínskeho spisovateľa práva na vydanie tejto knihy aj na území Slovenskej republiky, pričom sa dohodli na ročných úhradách za poskytnutie tohto práva. Autorské právo je zdaniteľné na území SR podľa § 16 ods. 1 písm. e) druhý bod zákona o dani z príjmov, a to zrážkovou daňou vyberanou platiteľom dane, t. j. slovenským vydavateľstvom.

Príklad:Český daňový poradca vypracoval komentár českého zákona o dani z príjmov pre slovenské vydavateľstvo, za čo mu bol vyplatený honorár vo výške 3 000 eur. Keď sa však pozrieme do zmluvy o ZDZ medzi Českou a Slovenskou republikou, zistíme, že príjmy z tzv. kultúrnych licenčných poplatkov, kam zaraďujeme aj príjmy za príspevky, články atď., nie sú v štáte zdroja, t. j. na Slovensku, zdaniteľné.

Daň vyberaná zrážkou a preddavky na daň

V súlade s § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov daňová povinnosť daňovníka, ak ide o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane. Ak sa daňovník rozhodne daň vyberanú zrážkou z týchto príjmov považovať za preddavok na daň, môže tento preddavok odpočítať od dane v daňovom priznaní, pričom ak suma dane vyberanej zrážkou prevyšuje vypočítanú výšku dane daňovníka v daňovom priznaní, má nárok na vrátenie daňového preplatku. Tento daňovník, ktorý si môže odpočítať daň vybranú zrážkou a ktorý pri zisťovaní základu dane postupuje podľa § 17 až § 29, zahrnie príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, do základu dane za to zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k vybraniu dane. V tomto prípade však daňovník už nemôže využiť výhodnejšiu sadzbu dane stanovenú príslušnou zmluvou o ZDZ, ale zdaňuje sadzbou stanovenou vo vnútroštátnom predpise, t. j. 19 %.

Výnimku z uvedeného posudzovania tvoria príjmy uvedené v § 43 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov, t. j. príjmy autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie, ak nejde o umelecký výkon, ktoré ak sa vyplácajú daňovníkovi s ODP, posudzujú sa výlučne podľa ustanovenia § 43 ods. 3 písm. h) zákona a nie podľa ustanovenia § 43 ods. 6 písm. b) zákona o dani z príjmov, t. j. zrazí sa daň, ktorá bude považovaná za vysporiadanú.

Licenčné poplatky a zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia

Samotné príjmy z honorárov za priemyselné práva a práva príbuzné priemyselným právam, autorské práva a práva súvisiace s autorským právom v prípade aplikácie zmluvy o ZDZ sú príjmami, ktoré spadajú pod článok - Licenčné poplatky. Podľa tohto článku sú licencie, licenčné poplatky v princípe príjmami z prenájmu. Prenájom sa môže poskytnúť v súvislosti s podnikom (napr. použitie autorského práva na literárne dielo poskytnuté vydavateľom alebo použitie patentu poskytnutého vynálezcom) alebo celkom nezávisle od akejkoľvek činnosti poskytovateľa (napr.

Prečítajte si tiež: Odchod do dôchodku s minimálnou mzdou

Licencia je vo všeobecnosti právo alebo vlastníctvo vytvárajúce rôzne formy literárneho alebo umeleckého vlastníctva, prvkov duševného vlastníctva a informácií týkajúcich sa priemyselnej, komerčnej alebo vedeckej praxe. Tento článok zároveň prisudzuje právo jednému zo zmluvných štátov na zdanenie príjmov z takýchto licenčných poplatkov. Záleží len na konkrétne uzavretej zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia, či prisúdi právo na zdanenie krajine rezidencie skutočného vlastníka licencie alebo v štáte zdroja licenčných poplatkov, t. j. na Slovensku.

Príklad:Licenčné poplatky uvedené v odseku 3 písmene a) sa však môžu zdaniť aj v tom zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak je však skutočný vlastník licenčných poplatkov rezidentom druhého zmluvného štátu, daň takto uložená nepresiahne 10 % hrubej sumy licenčných poplatkov.

Príklad:Ide napr. o prípady zmlúv uzatvorených medzi vládou SR a vládou Austrálie, Belgicka, Bulharska, Holandska, Maďarska, Nemecka a Poľska, kde je ustanovené zdanenie v štáte zdroja do určitej percentuálnej výšky pre všetky licenčné poplatky, t. j. 10 %.

Príklad:Tieto licenčné poplatky sa však môžu zdaniť aj v zmluvnom štáte, v ktorom je ich zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ale ak je príjemca skutočným vlastníkom licenčných poplatkov, takto stanovená daň nepresiahne 10 % hrubej sumy licenčných poplatkov.

Odpisovanie majetku v jednoduchom účtovníctve

V súlade s § 28 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka odpisuje hmotný majetok a nehmotný majetok v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami. Odpisovanie vykonáva na základe odpisového plánu, ktorý je povinná si zostaviť. Uvedený majetok sa odpisuje len do výšky jeho ocenenia v účtovníctve. Účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva si môže v odpisovom pláne určiť odpisy vo výške daňových odpisov, ak sa daňové odpisy odlišujú od odpisov podľa zákona o účtovníctve. Obdobne je odpisovanie majetku upravené v § 20 opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „PÚ v jednoduchom účtovníctve“).

Daňové výdavky a odpisovanie

Podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania. Podľa § 19 ods. 3 písm. Odpisovaním sa na účely zákona o dani z príjmov rozumie postupné zahrnovanie odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku do daňových výdavkov, ktorý je účtovaný alebo evidovaný podľa § 6 ods. 11 alebo 14 a je používaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov (§ 22 ods. 1 zákona o dani z príjmov). Daňový odpis možno uplatniť len pri majetku, ktorý spĺňa definíciu hmotného a nehmotného majetku podľa zákona o dani z príjmov. Vymedzenie tohto majetku je v § 22 ods. Daňovo odpisovať možno len majetok, ktorý je účtovaný v súlade s účtovnými predpismi alebo evidovaný podľa § 6 ods.

Podľa účtovných predpisov je dlhodobým nehmotným majetkom a dlhodobým hmotným majetkom majetok uvedený do užívania (§ 10 ods. 2 PÚ v jednoduchom účtovníctve, § 33 ods. 1 PÚ v podvojnom účtovníctve). Uvedením do užívania sa rozumie zabezpečenie všetkých technických funkcií tohto majetku potrebných na jeho užívanie a splnenie povinností podľa osobitných predpisov. Pri podmienke splnenia povinností podľa osobitných predpisov sa postupy účtovania príkladom odvolávajú na zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedením do užívania sa rozumie aj vydanie povolenia na predčasné užívanie stavby (§ 83 stavebného zákona) alebo rozhodnutia o dočasnom užívaní stavby na skúšobnú prevádzku (§ 84 stavebného zákona). Obdobne sa tieto podmienky vzťahujú aj na technické zhodnotenie.

Ak daňovník s príjmami z prenájmu (§ 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov) neúčtuje a uplatňuje pri príjmoch z prenájmu preukázateľne vynaložené výdavky, musí viesť počas zdaňovacieho obdobia evidenciu, ktorej súčasťou je aj hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý možno odpisovať (§ 6 ods. 11 zákona). Obdobne daňovník, ktorý nie je účtovnou jednotkou a uplatňuje si preukázateľné daňové výdavky z daňovej evidencie podľa § 6 ods.

Daňové odpisy sa odlišujú od odpisov zaúčtovaných v účtovníctve len u hmotného majetku. U účtovných jednotiek účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva sa rozdiely medzi účtovnými a daňovými odpismi vysporiadajú v daňovom priznaní prostredníctvom položiek zvyšujúcich, resp. znižujúcich výsledok hospodárenia.

Hmotný majetok a jeho definícia

V postupoch účtovania pre podnikateľov je hmotný majetok vymedzený v § 10 ods. 12 PÚ v jednoduchom účtovníctve a v § 13 ods. Na účely zákona o dani z príjmov sú podľa § 22 ods. Hmotným majetkom na účely tohto zákona nie sú zásoby, ako to vyplýva z § 22 ods. Rovnaká definícia samostatnej hnuteľnej veci je aj v postupoch účtovania pre podnikateľov.

V postupoch účtovania pre podnikateľov je osobitne upravený majetok, ktorého doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok, ale ocenenie sa rovná alebo je nižšie ako 1 700 €. Účtovná jednotka môže takýto majetok zaradiť do dlhodobého hmotného majetku a odpisovať. Zákon o dani z príjmov sa odpisovaním tohto majetku osobitne nezaoberá. V súlade s § 17 ods. 1 zákona o dani z príjmov sú účtovné odpisy tohto majetku uznaným daňovým výdavkom.

Príklad:Daňovník si obstaral skrinkový nábytok do kancelárie. Ceny jednotlivých kusov sú nižšie ako 1 700 €, celková hodnota nakúpeného nábytku presahuje 1 700 €. V danom prípade možno vychádzať z dokladu (faktúra, dodací list) vystaveného dodávateľom. Ak sú na doklade uvedené jednotlivé kusy nábytku s cenami, pričom tento nábytok možno z jednotlivých kusov rôzne poskladať do zostáv, umiestniť na viacerých miestach, doplňovať ďalšími kusmi, možno jednotlivé kusy nábytku považovať za samostatné veci s dobou použiteľnosti dlhšou ako 1 rok a vstupnou cenou nižšou ako 1 700 €. Ak by nábytok bol dodaný ako pevná nábytková zostava s určenou cenou za zostavu bez rozpisu ceny jednotlivých skriniek, zaradí sa ako nábytok do položky 2-35 kódu Klasifikácie produkcie 31.0 - Nábytok a bude sa odpisovať v 2.

Samostatná hnuteľná vec a súbor hnuteľných vecí

Podľa § 22 ods. 3 zákona o dani z príjmov je samostatnou hnuteľnou vecou aj výrobné zariadenie, zariadenie a predmet slúžiaci na poskytovanie služieb, účelový predmet a iné zariadenie, ktoré s budovou alebo so stavbou netvorí jeden funkčný celok, aj keď je s ňou pevne spojené. Za hmotný majetok sa považuje aj súbor hnuteľných vecí. Podľa definície súboru uvedenej v § 22 ods. 2 písm. a) a ods. Zákon o dani z príjmov ukladá povinnosť účtovať, resp. evidovať podľa § 6 ods. Pre zaradenie súboru do odpisovej skupiny je dôležité určenie hlavnej funkčnej veci súboru, lebo podľa § 26 ods. Vytvorenie súboru je na rozhodnutí daňovníka. Tento postup je v súlade so zákonom o dani z príjmov za predpokladu, že obe veci budú používané v tomto spojení. Odpisy sa budú vypočítavať zo súčtu vstupných cien oboch vecí v 1. odpisovej skupine, v ktorej je zaradený hlavný funkčný celok (nákladný automobil). Ak by automobil a príves neboli vždy používané v tomto spojení, súbor nemožno vytvoriť a každá vec by sa odpisovala samostatne: nákladný automobil v 1. odpisovej skupine 4 roky a príves v 2.

tags: #moznost #uplatnenia #preukazatelne #vynalozenych #nakladov #zmluva