
Zamestnávatelia na Slovensku majú zákonom stanovenú povinnosť zabezpečiť svojim zamestnancom stravovanie. Táto povinnosť je upravená v § 152 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na príspevok na stravu nad rámec zákona, podmienky jeho poskytovania a daňové aspekty z pohľadu zamestnávateľa aj zamestnanca.
Podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na zamestnávateľa alebo agentúru dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Výnimkou sú zamestnanci vyslaní na pracovnú cestu, s výnimkou tých, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny, a tí, ktorým zamestnávateľ poskytuje finančný príspevok na stravovanie.
Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie niekoľkými spôsobmi:
Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže, ale nie je povinný, zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší finančný príspevok.
Dôležité je zdôrazniť, že zamestnanec musí mať stravu, stravovaciu poukážku alebo finančný príspevok na stravovanie k dispozícii v deň, kedy mu na tieto plnenia vzniká nárok. Spätné poskytovanie stravovacích poukážok alebo finančného príspevku na stravovanie nie je možné, pretože by išlo o preplácanie nákladov, ktoré zamestnancovi vznikli na stravovanie na pracovisku.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnávateľ prispieva na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Sumy stravného pri pracovnej ceste upravuje opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Od 1. apríla 2025 platí pre pracovnú cestu v trvaní 5 až 12 hodín suma stravného vo výške 8,80 eur. To znamená, že zamestnávateľ musí zabezpečiť príspevok na stravovanie najviac do sumy 4,84 eur za každé jedlo (55 % zo sumy 8,80 eur).
V prípade stravovacích poukážok musí ich hodnota predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, čo je od 1. apríla 2025 vo výške 6,60 eur.
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie, ak:
Suma finančného príspevku na stravovanie je suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom, najmenej však 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky. Ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom, suma finančného príspevku na stravovanie je najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky, najviac však 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
V súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP je od dane z príjmov oslobodená:
Dôležité je rozlišovať, či zamestnávateľ poskytuje stravovanie v nepeňažnej forme (hodnota stravy) alebo v peňažnej forme (finančný príspevok na stravovanie). V prípade nepeňažnej formy stravovania je zdanenie/oslobodenie poskytnutej stravy nastavené nielen pre zamestnancov, ktorí majú uzatvorený pracovnoprávny alebo obdobný vzťah, ale aj pre závislý vzťah, ktorý je zadefinovaný v ZDP a nespadá pod ustanovenia Zákonníka práce.
Zamestnaneckým benefitom je v zásade všetko to, čo zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi nad rámec svojich zákonných povinností ako určitú formu motivácie na dosahovanie lepších pracovných výsledkov, s cieľom zníženia fluktuácie na pracovisku. Poskytnutie stravného lístka, ako jednej z foriem zabezpečenia stravovania pre zamestnancov, je povinnosťou zamestnávateľa, ktorá mu vyplýva z § 152 Zákonníka práce, a preto sa na prvý pohľad nemusí považovať za zamestnanecký benefit.
Zamestnávateľ však môže zamestnancovi prispievať na stravný lístok aj nad rámec Zákonníka práce, a to zo sociálneho fondu, alebo zo zisku (dobrovoľný príspevok zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov formou stravného lístka nad zákonom stanovenú povinnosť).
Zamestnávateľ môže prispievať na stravovanie zamestnancov aj zo sociálneho fondu, ktorého použitie upravuje zákon o sociálnom fonde. Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná, táto sa dohodne v kolektívnej zmluve a ak nie je uzavretá, o výške príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu rozhodne zamestnávateľ.
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto
Príspevky poskytnuté zo sociálneho fondu sa posudzujú podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa osobitného predpisu sa považujú za príjmy zo závislej činnosti. Príjmy, ktoré sú oslobodené od dane, sú konkrétne uvedené v § 5 ods. 7 alebo v § 9 ZDP.