Pasívna legitimácia poisťovne pri náhrade nemajetkovej ujmy: komplexný pohľad na judikatúru a prax

Tento článok sa zaoberá problematikou pasívnej legitimácie poisťovne v kontexte nárokov na náhradu nemajetkovej ujmy, pričom analyzuje relevantnú judikatúru slovenských súdov a Súdneho dvora Európskej únie. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto oblasť práva, s prihliadnutím na rôzne argumentačné pozície a právne aspekty.

Úvod do problematiky

Náhrada nemajetkovej ujmy predstavuje komplexnú právnu oblasť, ktorá sa dotýka ochrany osobnostných práv a kompenzácie za zásahy do týchto práv. V kontexte dopravných nehôd, kde dôjde k usmrteniu blízkej osoby, vzniká otázka, kto je pasívne legitimovaný na náhradu nemajetkovej ujmy pozostalým. Okrem zodpovedného vodiča prichádza do úvahy aj poisťovateľ, u ktorého mal vodič uzatvorené povinné zmluvné poistenie (PZP). Poisťovne tvrdia, že povinné zmluvné poistenie nekryje náhradu nemajetkovej ujmy, a preto ju z tohto poistenia poškodeným nevyplácajú. Naproti tomu poškodení často v konaniach na súde označia ako povinného poisťovňu, v ktorej mal vinník dopravnej nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie vozidla, ktorým bola dopravná nehoda spôsobená.

Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Haasová

Prelomovým momentom v tejto oblasti bol rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-22/12, Katarína Haasová proti Rastislavovi Petríkovi a Blanke Holingovej, ktorý bol vydaný dňa 24. 10. 2013. Právna veta tohto rozsudku stanovuje, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.

Po vydaní tohto rozsudku sa zdalo, že pozostalí rodinní príslušníci po obetiach dopravných nehôd sa budú môcť domáhať odškodnenia nielen voči zodpovednému vodičovi v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale aj voči príslušnej poisťovni z titulu povinného zmluvného poistenia v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) v spojení s § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. Rozhodovacia prax súdov bola až do nedávna viac naklonená v prospech poisťovní a poškodeným nepriznávali voči poisťovni nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Súdy začali meniť svoju rozhodovaciu prax až pod vplyvom rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 24.10.2013, vedenej pod sp. zn.: C‑22/12 (Haasová proti Petríkovi). Súdny dvor uviedol, že smernicu EÚ je potrebné „vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej“.

Poisťovne sa v nasledujúcich súdnych sporoch naďalej bránili povinnosti nahrádzať nemajetkovú ujmu z povinného zmluvného poistenia. Tvrdili, že v súlade s rozhodnutím vo veci Haasová slovenská vnútroštátna právna úprava rozlišuje medzi škodou a ujmou. Podľa názoru poisťovní je z povinného zmluvného poistenia hradená len škoda spôsobená pri dopravnej nehode motorovým vozidlom, pričom ujma nie je súčasťou poistenia.

Prečítajte si tiež: Definícia aktívnej a pasívnej starostlivosti

Slovenská judikatúra a jej vývoj

Napriek rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Haasová, slovenská súdna prax ostala, zdá sa, pevne zasadená v argumentačnej pozícii kreovanej uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. 4. 2011, sp. zn. Po prečítaní rozsudku Najvyššieho súdu SR 3 Cdo 301/2012 zo dňa 31. 3. 2016, sa naopak zdá, že napriek rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ (ďalej tiež len „SD EÚ“) vo veci Haasová ostane slovenská súdna prax pevne zasadená v argumentačnej pozícii kreovanej uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. 4. 2011, sp. Vzhľadom na závažnosť vydaného rozhodnutia je legitímne sa pýtať, či podal senát Najvyššieho súdu SR 3 Cdo vo svojom rozsudku skutočne takú právnu argumentáciu, ktorá sa precízne vysporiadala so všetkými právnymi aspektmi prejednávanej veci, a to najmä vo vzťahu k rozsudku SD EÚ Haasová? Pre ucelenie obrazu čitateľov dopĺňame, že predmetným rozsudkom bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27. 6. 2012, sp. zn.

Ústavnoprávny pohľad

V prospech pasívnej vecnej legitimácie poisťovne sa vyslovil aj Ústavný súd SR, ktorý uznesením zo dňa 11.10.2016, sp. zn.: III. ÚS 666/2016 odmietol sťažnosť poisťovne. Poisťovňa namietala porušenie jej základných práv a slobôd, najmä práva vlastniť majetok a práva na súdnu ochranu.

Ústavný súd konštatoval, že pri výklade významu slova „škoda“ je potrebné skúmať nie len úmysel slovenského zákonodarcu, ale dôležitým je aj skúmanie úmyslu úniového zákonodarcu. Ústavný súd zdôraznil povinnosť súdov uplatňovať v rozhodovacej praxi eurokonformný výklad zákonov. Ústavný súd sa stotožnil so súdmi nižšej inštancie, ktoré uplatnili extenzívny výklad pojmu „škoda“ tak, že do tohto pojmu subsumovali aj nemajetkovú ujmu za zásah do osobnostných práv pri dopravnej nehode.

K interpretácii poisťovne, že vnútroštátne právo náhradu nemajetkovej ujmy zo zodpovednosti poisteného za škodu neupravuje, Ústavný súd vyslovil názor, že ide o argumentáciu, ktorá je účelová a márna.

Ústavný súd sa stotožnil so závermi súdov nižšej inštancie, že pre uplatnenie extenzívneho výkladu pojmu „škoda“ je potrebné skúmať, či taký výklad nebude viesť k aplikácii práva contra legem. Keďže ani Ústavný súd nepovažuje tento extenzívny výklad pojmu škoda za prejav svojvôle vedúcej k ústavnej neudržateľnosti, sťažnosť poisťovne odmietol.

Prečítajte si tiež: Metódy aktívnej a pasívnej rehabilitácie

Judikát Najvyššieho súdu SR R 61/2018

Keďže poisťovne naďalej odmietajú vyplácať z povinného zmluvného poistenia nemajetkovú ujmu, vznikajú ďalšie súdne spory. V ostatnej dobe jeden z týchto sporov riešil aj Najvyšší súd SR, ktorého rozhodnutie bolo publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR č. 8/2018 ako judikát č. R 61/2018.

Najvyšší súd SR v predmetnom judikáte riešil pasívnu vecnú legitimáciu poisťovne. Najvyšší súd SR jasne a presvedčivo judikoval, že „škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V spore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná.“

Najvyšší súd SR je toho názoru, že pojem škoda, ako ho používa zákon o povinnom zmluvnom poistení treba vykladať extenzívne tak, že tento zahŕňa aj nemajetkovú ujmu, ktorá patrí pozostalým obete dopravnej nehody a preto zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobkyne musí byť predmetom poistného krytia z povinného zmluvného poistenia.

V zmysle vyššie citovaného judikátu Najvyššieho súdu R 61/2018 preto bude na ochranu práv poškodených svedčiť pasívna vecná legitimácia aj poisťovniam, v ktorých majú škodcovia (vinníci dopravných nehôd, ktorými bolo neoprávnene zasiahnuté do osobnostných práv poškodených) uzatvorené povinné zmluvné poistenie. „Ak by mal platiť výklad pojmu škoda vychádzajúci z textu ZoPZP (gramatický výklad), resp. výklad vychádzajúci výlučne z ustanovení O. z. o zodpovednosti za škodu, prinášalo by to značné majetkové riziko subjektov zodpovedajúcich za takúto nemajetkovú ujmu, ktoré by v individuálnych prípadoch mohlo viesť aj k ich bankrotu. Zároveň by to však mohlo znamenať aj neistotu pozostalých v tom smere, či im prisúdená náhrada bude aj skutočne poskytnutá, resp. riziko, že v prípadoch insolvencie (platobnej neschopnosti) zodpovedného subjektu táto nebude vymožiteľná.“ (viď bod 13 odôvodnenia).

Povinným na nahradenie nemajetkovej ujmy preto bude, okrem pôvodcu neoprávneného zásahu do osobnostných práv poškodených, aj poisťovňa, s ktorou mal tento vinník uzatvorené povinné zmluvné poistenie na vozidlo, ktorým bola dopravná nehoda spôsobená.

Prečítajte si tiež: Náhrada nemajetkovej ujmy – judikatúra

Analýza konkrétneho prípadu

Pre lepšie pochopenie problematiky si priblížme konkrétny prípad, ktorý bol predmetom súdneho konania. Žalobca sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v sume 20.000 eur za smrť matky, ktorá zomrela na následky autonehody. Žalobu odôvodnil tým, že jeho matka sa stala obeťou dopravnej nehody, ktorú spôsobil vodič O. P.. Vodič bol právoplatne uznaný za vinného, nakoľko inému spôsobil smrť. Predmetné auto, ktorým bola nehoda spôsobená, malo uzatvorené PZP u žalovanej poisťovne.

Žalobca tvrdil, že strata matky je pre neho nenahraditeľná a zasiahla do jeho práva na rodinný a súkromný život. Matka mu bola oporou, mali silné citové puto a pravidelne sa navštevovali. Po nehode sa o matku staral aj v čase, keď bola v nemocnici. Žalovaná poisťovňa mu však náhradu nemajetkovej ujmy nepreplatila s odôvodnením, že to nie je kryté z PZP.

Žalovaná argumentovala tým, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je premlčaný a nepreukázaný. Namietala tiež príčinnú súvislosť medzi konaním vodiča a smrťou matky žalobcu.

Relevantná legislatíva

Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov upravuje všeobecné podmienky zodpovednosti za škodu a náhrady nemajetkovej ujmy.

Zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upravuje podmienky PZP a rozsah krytia škôd spôsobených prevádzkou motorového vozidla.

• § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. stanovuje, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.
• § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. upravuje postup pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody voči poisťovateľovi.
• § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje ochranu osobnosti fyzickej osoby.
• § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujú náhradu škody.
• § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje premlčaciu dobu.

Článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd zaručuje právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života.

Kritéria posudzované súdmi

Súdy pri rozhodovaní o nárokoch na náhradu nemajetkovej ujmy zvažujú viaceré kritériá, ako napríklad:

• Intenzita vzťahu medzi žalobcom a nebohým: Súdy skúmajú, aký bol vzťah medzi pozostalým a obeťou dopravnej nehody, aké citové puto ich spájalo a ako často sa stretávali.
• Zásah do práva na súkromný a rodinný život: Súdy posudzujú, či smrť blízkej osoby zasiahla do práva pozostalého na súkromný a rodinný život a akým spôsobom.
• Spoluzavinenie poškodeného: Ak sa preukáže, že poškodený sa k vzniku dopravnej nehody svojim konaním pričinil, táto skutočnosť môže mať vplyv na výšku priznanej nemajetkovej ujmy.
• Okolnosti prípadu: Súdy prihliadajú na všetky relevantné okolnosti prípadu, ako napríklad vek pozostalého a obete, ich zdravotný stav, majetkové pomery a pod.

Súdy opakovane zdôrazňujú, že náhrada nemajetkovej ujmy má zmierniť následky zásahu do osobnostných práv a poskytnúť satisfakciu za utrpenú bolesť a žiaľ. Peňažná náhrada je len jednou z foriem satisfakcie, pričom súdy zvažujú aj možnosť ospravedlnenia, prejednania veci a pod.

Premlčanie nároku

Žalovaná v analyzovanom prípade namietala, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je premlčaný. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V prípade náhrady nemajetkovej ujmy za smrť blízkej osoby sa premlčacia doba počíta odo dňa smrti tejto osoby.

Pasívna legitimácia poisťovateľa

Kľúčovou otázkou v analyzovanej problematike je, či je poisťovateľ pasívne legitimovaný na náhradu nemajetkovej ujmy pozostalým po obeti dopravnej nehody. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.

Judikatúra slovenských súdov v tejto otázke nie je jednotná. Niektoré súdy zastávajú názor, že poisťovateľ je pasívne legitimovaný len na náhradu majetkovej škody, nie nemajetkovej ujmy. Iné súdy sa prikláňajú k eurokonformnému výkladu pojmu "škoda" a považujú za pasívne legitimovaného aj poisťovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky sa v tejto otázke priklonil k eurokonformnému výkladu pojmu "škoda na zdraví" podľa § 2 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z., ktorý zahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy. Podľa Ústavného súdu SR, tradičné chápanie pojmu škoda na zdraví musí ustúpiť európskemu chápaniu.

tags: #pasívna #legitimácia #poisťovne #náhrada #nemajetkovej #ujmy