Príspevok na úhradu fixných nákladov a zisku: Podmienky a kalkulácie

Úspešné podnikanie je podmienené kvalitne zostavenými kalkuláciami vlastných nákladov. Len podnik, ktorý má k dispozícii informácie o výške vopred stanovených a skutočných nákladov svojich odbytových a vnútropodnikových výkonov, sa vie správne orientovať na trhu a v konkrétnej situácii sa dokáže správne rozhodovať. Konkrétne je teda treba vedieť, aké náklady má podnik pri výrobe jednotlivých druhov výrobkov, prác alebo služieb, a to nielen globálne, ale aj v jednotlivých nákladových položkách. Kalkulácie sa využívajú na riadenie a kontrolu hospodárnosti. Sú potrebné pri oceňovaní zásob vlastnej výroby a slúžia ako podklad pre cenové rozhodovanie. Účelom kalkulácie je vyčísliť náklad na výkon a porovnať určené náklady s nákladmi konkurenčného výrobcu. Výška nákladov ovplyvňuje výšku ceny.

Kalkulácia nákladov

„Kalkulácia nákladov je internou informáciou, nie je prístupná verejnosti a slúži ako nástroj vnútropodnikového riadenia“. Kalkulácia nákladov je teda činnosť, pri ktorej sa vypočítavajú a v určitej štruktúre vyjadrujú náklady výrobkov, prác, resp. služieb (výkonov). Štruktúra nákladov v kalkulácií je daná kalkulačným vzorcom. Uvedený kalkulačný vzorec si podniky môžu upraviť podľa vlastných podmienok a potrieb pridaním (vynechaním) niektorých položiek a usporiadaním nákladov podľa ich významu pri tvorbe výrobku (výkonu). Kalkulácie nákladov môžu mať teda najrôznejšie formy. Treba stanoviť takú formu, ktorá bude postačovať účelu, t. j. racionálnym spôsobom zistiť objektívnu výšku nákladov príslušného výkonu. Rozdielny charakter činnosti podniku spôsobuje odlišnosti názvu kalkulačnej položky alebo sa v kalkulačnom vzorci vyskytujú špecifické položky.

Kalkulačné položky

V podnikových kalkulačných vzorcoch možno priamy materiál členiť do niekoľkých kalkulačných položiek. Medzi najčastejšie kalkulačné položky patria:

• Priamy materiál: Obsahuje všetky suroviny, základný materiál, nakupované polotovary a polotovary vlastnej výroby, pomocný a ostatný materiál, ktorého spotreba sa dá určiť na kalkulačnú jednotku. Je to materiál, ktorý vo výrobnom procese vstupuje do výrobku, tvorí jeho podstatu, a ďalej materiál, ktorý prispieva k vytvoreniu podstatných vlastností výkonu. Patria tu aj obaly, do ktorých sa výrobok plní.
• Priame mzdy: Súvisia s uskutočnením výkonu. Obvykle sú to mzdy výrobných robotníkov za odpracovaný čas, resp. za určitú splnenú prácu alebo mzdy iných zamestnancov, ak ich mzda súvisí s kalkulovaným výkonom a dá sa určiť priamo na kalkulačnú jednotku. Patria tu najmä základné mzdy - časové, úkolové, príplatky a doplatky ku mzdám.
• Ostatné priame náklady: Zaraďujeme tu ostatné náklady, ktoré sa dajú priamo určiť na kalkulačnú jednotku, napr. náklady na zákonné sociálne poistenie, náklady na technologické palivo a energiu, odpisy, náklady na záručné opravy, licencie a patenty atď.
• Výrobná (prevádzková) réžia: Vyjadruje spoločné výrobné náklady, ktoré nemožno určiť priamo na kalkulačnú jednotku. Môže to byť akýkoľvek náklad súvisiaci s výrobou, riadením a obsluhou výrobného procesu. Patria tu najmä náklady na opravy, energiu, odpisy dlhodobého majetku, mzdové náklady obsluhujúcich a pomocných zamestnancov atď.
• Správna réžia: Patria sem náklady spojené s riadením podniku ako celku, ktoré sa nezahrnuli do výrobnej réžie. Napr. mzdové náklady, cestovné, nájomné, poštové a telefónne poplatky, náklady na zákonné poistenie miezd zamestnancov…

Delenie nákladov

Nákladové samostatné položky sú predovšetkým technologické náklady a nazývajú sa priame (jednotkové) náklady. Za priame náklady považujeme také, ktoré priamo súvisia s príslušným výkonom (výrobným procesom daného výrobku) a ktoré sa na kalkulačnú jednotku určujú priamo na základe noriem alebo presným zistením ich skutočnej výšky.

Nákladové komplexné položky sú predovšetkým náklady na obsluhu a riadenie výroby a nazývajú sa nepriame (režijné) náklady. Tieto náklady sa týkajú viacerých výkonov, prípadne jedného výkonu alebo priamo s ním nesúvisia. Nepriame náklady na kalkulačnú jednotku sa vypočítajú len určitým rozvrhnutím.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Delenie nákladov na priame a nepriame závisí od konkrétnych podmienok - od foriem organizačnej štruktúry podnikov a typov výroby, od voľby kalkulačnej jednotky, od úrovne noriem spotreby, od presnosti evidencie atď. Vzhľadom na konkrétne podmienky môžu byť niektoré kalkulačné položky raz priamymi, inokedy nepriamymi nákladmi. Napríklad mzdy výrobných robotníkov sú zvyčajne priamymi nákladmi, ale v chemickom podniku pri výrobe viacerých druhov výrobkov sú nepriamymi nákladmi. Nepriame vyčísľovanie nákladov na kalkulačnú jednotku nie je presné a v podnikoch so širším sortimentom je dosť komplikované.

Kalkulačnou jednotkou sú druhy odbytových a vnútropodnikových výkonov vymedzené množstvom, časom, úžitkovými vlastnosťami alebo iným spôsobom (napr. ks, t, m3, prevádzková hodina výkonu, tonokilometer, jednotka zložitosti). Kalkulačná jednotka predstavuje konkrétny výkon (výrobok, práce, služby alebo skupiny príbuzných výrobkov vznikajúcich v rovnakom technologickom procese s približne rovnakou skladbou nákladov), na ktorý sa stanovujú a zisťujú náklady. Vzhľadom na množstvo a dôležitosť uvedených úloh majú kalkulácie v sústave riadenia nezastupiteľné postavenie, pretože ich podstatou je stanovenie alebo zistenie nákladov vo vzťahu k výkonu, ktorý vzniká ako konečný produkt činnosti podniku. Je nevyhnutné využiť systém kalkulácií v riadení podniku tak, aby pôsobili na celý proces riadenia v časových etapách správne.

Kalkulácie z hľadiska času a funkcií v riadiacom procese

Hľadisko času a funkcie sa pri týchto druhoch kalkulácií stotožňuje. Ekonomické rozhodnutia vychádzajú väčšinou z faktu, že cena je známa (stanovená trhom) a kalkulácia nákladov má určiť ekonomicky únosnú výšku nákladov. Tým sa vyvíja tlak na hospodársku činnosť podniku, a to z toho dôvodu, že príslušné ceny síce závisia od vzťahu ponuky a dopytu, ale ponuka závisí od pomeru nákladov k očakávaným cenám. Kalkulácie sa môžu uplatniť pri všetkých činnostiach podniku.

Predbežné kalkulácie

Predbežné kalkulácie nákladov sa zostavujú pred začatím výrobného procesu. Pomocou nich podnik zisťuje, či dostatočne zabezpečil podmienky pre plánované zníženie nákladov pomocou technicko-organizačných opatrení alebo upevnením technicko-hospodárskych noriem. Osobitným druhom predbežných kalkulácií je prepočtová kalkulácia, ktorá sa zostavuje nepravidelne, podľa potreby.

Plánová kalkulácia

Plánová kalkulácia je jedným z nástrojov konkretizácie a zabezpečenia plnenia plánu v podniku. Počas plánovaného obdobia sa plánové kalkulácie nemenia, a to ani keď sa menia výrobné podmienky. Zostavujú sa na základe plánových progresívnych noriem. Priame (jednotkové) náklady sa kalkulujú na základe noriem spotreby a výkonových noriem. Plánová kalkulácia vo forme kalkulácie úplných vlastných nákladov sa aplikuje pri dlhodobejších objednávkach a pre plánované hodnotenie stavu v daňovej bilancii. Význam plánových kalkulácií je v tom, že môžu určiť dolnú hranicu ceny pri cenovom rozhodovaní a sú jedným zo základných predpokladov zostavenia proporcionálneho plánu podniku. Úlohou podniku je zabezpečiť čo najužšiu väzbu plánových kalkulácií na finančný plán. Reálnosť a účinnosť plánových a operatívnych kalkulácií nákladov výkonov závisí od úrovne normatívnej základne.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Operatívna kalkulácia

Operatívna kalkulácia je nástrojom na ukladanie konkrétnych úloh vnútropodnikovým útvarom na úrovni vopred stanovených nákladov vyjadrujúcich technické, technologické a organizačné podmienky známe v čase jej zostavovania pre obdobie realizovania kalkulovaných výkonov. Operatívna kalkulácia sa zostavuje na základe podrobných operatívnych noriem spotreby, ktoré majú platiť v časovom momente uskutočňovania výkonu. Operatívne normy stanovujú príslušné technické útvary podľa predpokladaných, ale reálnych podmienok výroby v príslušnom časovom úseku. Operatívne kalkulácie môžu bezprostredne poskytnúť prehľad o tom, aké náklady vzniknú na uvažovaný výkon. V operatívnych kalkuláciách je už premietnutá realizácia úloh technickej prípravy výroby pri znižovaní nákladov zo zavedených zmien konštrukcie, technológie a organizácie výrobného procesu (prevádzkovej činnosti). Tým sa umožňuje kontrola plnenia limitov stanovených pre útvary technickej prípravy výroby na zníženie nákladov. V podmienkach sériovej výroby, kde sa uplatňuje normová metóda kalkulácie výroby, má osobitný význam ročný variant operatívnej kalkulácie zostavenej k stanovenému dňu. Označuje sa ako základná kalkulácia. Operatívna kalkulácia sa využíva predovšetkým v hromadnej a sériovej výrobe ako momentová kalkulácia pri vypracúvaní plánu.

Dodatočné (výsledné) kalkulácie

Dodatočné (výsledné) kalkulácie nákladov sa vypracúvajú po ukončení výroby príslušného výrobku. Vyjadrujú výšku skutočných nákladov výrobku (výkonu). Výsledné kalkulácie sú nástrojom kontroly, či podnik dodržal plánované náklady daného výkonu. Skutočné náklady výkonu sa pritom porovnávajú s jeho plánovanými nákladmi. Toto porovnanie je základom pri kontrole hospodárnosti. Podkladmi pre zostavenie výsledných kalkulácií sú údaje účtovnej evidencie, prípadne operatívnej evidencie a štatistiky. Porovnaním výslednej kalkulácie s predbežnou (operatívnou alebo plánovou) možno robiť rozbor efektívnosti výroby, najmä z hľadiska príčin, ktoré spôsobili negatívne odchýlky skutočnosti oproti plánu. Nevýhodou je, že sa to robí až dodatočne, takže získané poznatky možno použiť iba v nasledujúcom období. Kalkulačná jednotka musí byť v zásade zhodná v predbežnej a výslednej kalkulácii.

V ďalšej časti tohto článku sa budeme venovať predbežnej kalkulácii, ktorá sa zostavuje na budúce výkony. Určuje predpokladané náklady na kalkulačnú jednotku a slúži pre porovnanie s výslednou kalkuláciou, ktorá zisťuje skutočné náklady na jednotku výkonu po jej dohotovení.

Postupná kalkulácia

Postupná kalkulácia je taká kalkulácia, v ktorej sa spotrebované polotovary vlastnej výroby alebo iné výkony z predchádzajúcich stupňov alebo fáz výroby uvádzajú v kalkulácii nákladov výkonov ďalších stupňov alebo fáz v samostatnej kalkulačnej položke. Ako postupná kalkulácia sa zostavuje kalkulácia vyššej dodávky.

Kalkulácia úplných a neúplných nákladov

Základom kalkulácie úplných nákladov je snaha priradiť všetky podnikové náklady jednotlivým výkonom, kalkulácia obsahuje teda všetky náklady spojené s uskutočňovaním a realizáciou výkonu, preto sa nazýva aj kalkulácia absorpčná. Pre kalkuláciu úplných nákladov je určitý výrobný program rozhodujúcim predpokladom pre pomerne presnú predpoveď výšky nákladov. Nepostihuje však dynamiku nákladov v závislosti na zmenách objemu výkonov. Pre vedenie podniku je však dôležité práve určenie sortimentu výkonov v daných podmienkach s optimálnymi nákladmi, resp. získanie zásadných informácií či rozšírenie sortimentu v rámci existujúcej výrobnej kapacity bude pre podnik znamenať ekonomický prínos. Náklady teda nemajú byť len následkom, ale predpokladom plánovania objemu a sortimentu výroby. Toto môže poskytnúť práve kalkulácia variabilných (neúplných) nákladov.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Základom kalkulácie neúplných nákladov je rozdelenie nákladov na náklady variabilné - závislé na objeme výkonov - a náklady fixné - závislé na čase. Kalkulácia neúplných nákladov do kalkulácie výrobku zahŕňa len variabilné náklady. Za ziskové rozpätie výrobku sa potom považuje marža (rozdiel medzi predajnou cenou a variabilnými nákladmi). Toto vymedzenie príspevku na úhradu má zatiaľ viac-menej teoretický charakter, lebo celkové variabilné a fixné náklady sa samostatne sledujú len v malom počte podnikov. Namiesto príspevku na úhradu sa potom používa hrubé rozpätie, ktoré sa zistí ako rozdiel medzi cenou a priamymi nákladmi. Zostavenie kalkulácií je jednoduchšie a ľahšie, pretože odpadá rozpočítavanie režijných nákladov na kalkulačnú jednotku. Umožňuje rýchlejšiu orientáciu v oblasti cien, najmä pri dodatočnom využití voľnej výrobnej kapacity, variabilné náklady kalkulačnej jednotky sú totiž v tomto prípade hraničné náklady, ktoré predstavujú dolnú hranicu ceny. Marža sa stáva proporcionálnou zložkou ceny.

Nie je známy zisk na jednotku produkcie a teda ani to, nakoľko výrobky prispievajú k tvorbe zisku podniku, zistenie zisku až po skončení bežného obdobia pre racionálne riadenie podniku nestačí. Nepoznáme ani druhú časť marže - výšku podielu fixných nákladov pripadajúcich na jeden výrobok. Rentabilita sa pri výkonoch v tomto prípade zistí vo vzťahu marže k cene. Výška tohto ukazovateľa určuje poradie výhodnosti výkonu so zreteľom na úhradu fixných, resp. režijných nákladov a maximalizáciu zisku. Ak sa vychádza z predpokladu, že podiel fixných nákladov na nákladoch celkove sa nemení alebo rastie, potom každý pokles priemerného príspevku na úhradu signalizuje, že klesá rentabilita výkonov. Ak podnik nemá byť stratový, príspevok na úhradu sa musí minimálne rovnať fixným nákladom.

Kalkulácia variabilných nákladov sa môže aplikovať pri neúplnom využívaní výrobnej kapacity, dostatočnom množstve vstupných výrobných faktorov, pomerne stálom výrobnom programe, známych predajných cenách a keď nedochádza ku skokovému vývoju fixných nákladov. K úplným a neúplným kalkuláciám možno poznamenať, že obidva spôsoby zostavovania kalkulácií sú prakticky využiteľné a nenahraditeľné. Podmienky, v ktorých sa kalkulácie zostavujú, resp. v ktorých sa hodnotí ekonomický prínos výkonov, sú rôzne. Treba vždy zvážiť, ktorú metódu použiť.

Kalkulácie z hľadiska využitia výrobnej kapacity

Dynamická kalkulácia je taká kalkulácia, pri ktorej sa berie do úvahy vývoj nákladov v čase. Ide vlastne o problematiku tzv. dlhodobých nákladov. V praxi sa dynamická kalkulácia označuje ako kapacitná kalkulácia, teda taká, pri ktorej sa berie do úvahy vyrábané množstvo, ktoré sa v čase mení. Je veľmi závislá na nevyhnutnom rozdelení nákladov na fixné a variabilné a na ich správnom zistení. Statická kalkulácia nepredpokladá rôzny stupeň využitia výrobnej kapacity.

Návratnosť nákladov

NVN je dôležitý princíp racionality priebehu výroby a nákladového procesu, pretože výrobný a nákladový proces sa uskutočňuje v čase. Vynaložené náklady sú reprodukované prostredníctvom hodnotných výnosov vždy s určitým oneskorením, spôsobeným priemernou dobou výroby určitého výrobku. Počas tejto doby nie sú vytvorené podmienky pre reprodukciu vynaložených nákladov, takže ich krytie má byť zaistené iným spôsobom. Cena výrobku zahŕňa ekvivalent nákladov vynaložených na zhotovenie výrobku a prírastok hodnoty vo forme zisku. Takýto prípad návratnosti nákladov nie je typický pre poľnohospodársku výrobu, pretože abstrahuje od zložitosti priebehu nákladov, ktorý je komplikovaný.

Predpoklady návratnosti nákladov

1. Výroba homogénnej konečnej produkcie.

2. Celkové náklady sa skladajú iba z variabilnej časti nákladov. Priebeh je nelineárny, zodpovedajúci premenlivej výnosnosti variabilných výrobných činiteľov. Vstupujú do výrobného procesu s výrobnou kapacitou, ktorá je plne spotrebovaná pri zhodnotení jednej jednotky výkonu. Sú to rôzne druhy materiálu, energie, živej práce a pod. Pre zhotovenie ďalších jednotiek produkcie je treba ich vklady opakovať, a to vo veľkosti, ktorá ďalší výrobok vyžaduje. Hraničná produktívnosť (výnosnosť) = vlastnosť výrob. čin.

3. Rozdielna intenzita využívania výrobných činiteľov - fixných. Je typické, že hraničná výnosnosť dodatočne vynaložených variabilných činiteľov nebýva stála, nemenná.

   • Dodatočné variabilné náklady umožňujú v počiatočnej fáze dosahovať vysoký prírastok výroby tým, že využívajú existujúce rezervy vo výrobnom procese (nadlineárny prírastok). Postupne klesajú, znižuje sa marginálna produktívnosť nV, prírastok výroby je podlineárny, dokonca negatívny, čo spôsobuje zbytočné vynakladanie nV do výroby. Optimálna miera intenzity využívania výrobných činiteľov (pri nižšej intentite využívania výr. činiteľov má výnosnosť výr. čin. Návratnosť N je daná, keď NC = V t.j.

Vo fáze podproporcionálnych nákladov možno bod zvratu A vysvetliť tým, že až do jeho vzniku neboli dostatočne využité rezervy v hospodárnosti priebehu výroby (neplnenie noriem, väčší výdaj materiálu).

Predpoklad, že cena každého výrobku má zahrňovať úhradu fix. nákladov výroby a prírastok hodnoty vo forme zisku ? v bodoch A, B sa žiadny zisk nedosahuje, pretože bol v plnom rozsahu spotrebovaný na úhradu zvýšených fix. N výrobku. V tomto bode platí, že bod zvratu vzniká v tom bode, v ktorom sú NC = V a kde n = v na jednotku produkcie. V tomto prípade je bod zvratu spôsobený aj ďalšou príčinou, ktorá spočíva v rozpore medzi úhradou NF a intervalom v objeme výroby a ich postupnou úhradou prostredníctvom ceny produkcie. Do bodu zvratu nie sú NF plne reprodukované dosiahnutými výnosmi, ktoré musia prednostne kryť variabilné N ? ak pri spotrebe nákladov dochádza k rastu spotreby pracovných síl a materiálových N (naproporcion.

Môže prísť aj k opačnému prípadu, t.j. prekročenému krytiu fixných nákladov. Náklady vznikajú v súvislosti s výrobou jednotlivých jednotiek výroby a sú uhrádzané cenou každého jednotlivého výrobku. Súvisia s určitým objemom výroby, získaných z výrobnej kapacity NP a môžu byť uhradené až z hodnotových výnosov, získaných za odpovedajúci rozsah v objeme výroby. Vzniká úloha stanoviť minimálny rozsah výroby zaisťujúci úplnú úhradu nákladov vynaložených na výrobu - vychádzame z ceny v návratnosti nákladov. Cena je ekvivalent slúžiaci k zaisteniu návratnosti. Cena po uhradení var. N prispieva istým podielom k úhrade fix. N a až potom k tvorbe zisku. Zisk je potom rozdielová veličina a vzniká v prípade uhradenia nákladov výrobku. Časť ceny určenej na úhradu fix. Do momentu plnej úhrady za celý príspevok na úhradu spotrebuje na krytie NF a až po tejto úhrade predstavuje v plnom rozsahu zisk. Pre návratnosť N je dôležité poznať objem výroby, pri ktorom je zaistená plná úhrada var. a fix.

Faktory ovplyvňujúce príspevok na úhradu

• Cena jednotlivých výrobkov: Predpokladom efektívnosti je, že realizáciou výrobkov a určitej výšky výnosov budú pokryté celkové fixné a variabilné náklady a zároveň vyprodukovaný určitý požadovaný rozsah zisku.
• Objem realizovanej produkcie: Predpoklad rovnakého rozsahu nv, nF a danej ceny vzniknú rozdiely oproti predpokladanému zisku vtedy, ak bude vyrobený rozdielny objem produkcie. Vtedy bude produkovaný iný rozsah celkového príspevku na úhradu. Pretože má byť vždy skôr použitý na úhradu Nt, znamená to - tým sa zmení +- jeho časť určená pre tvorbu zisku. Zdrojom zvýšeného zisku je prekročená úhrada NF. Zdrojom zníženého zisku je neúplná úhrada NF.
• Variabilné náklady na jednotku produkcie a priebeh celkových variabilných nákladov.
• Celková výška fixných nákladov.

Zmena nV ovplyvní veľkosť zisku. Ten sa buď zvýši alebo zníži, čo posúva bod predpokladaného rozsahu celkového zisku a bod zvratu. Zmena výšky jednotkového príspevku na úhradu Pú ukazuje na zmeny priemerných nV a cien. Zmena celkového rozsahu vyprodukovaného príspevku na úhradu potom ukazuje na rozdiely v objeme výroby, poprípade na rozdiely v rozsahu celk.

Pôsobenie jednotlivých faktorov na moment plnej návratnosti môžeme analyzovať pomocou ukazovateľa príspevok na úhradu.

Analýza bodu zvratu

Analýza bodu zvratu - ABZ - resp.

• Aké je minimálne výr.
• Aké sú maximálne výr.
• Pri akom objeme výroby dosahuje podnik max.

Dosiahnutím bodu zvratu vzniká zisk, ktorý pri konštantnej cene a proporcionálnych nákladoch je tým vyšší, čím viac výrobkov vyrábame. Snaha vyrobiť čo najviac výrobkov a predať ich. Iná situácia je pri zmene ceny a nelineárnom priebehu nákladov. Rastom ponuky sa cena určitého výrobku znižuje. Súčasne s rastom objemu výroby môže dôjsť k nelineárnemu vývoju nákladov. Podniky musia neustále sledovať prírastok tržieb a prírastok nákladov. Ak prírastok tržieb prevyšuje prírastok nákladov, je výhodné výrobu zvyšovať, ak je opak, treba výrobu obmedziť.

tags: #príspevok #na #úhradu #fixných #nákladov #a