
Slovenská republika a Česká republika si po rozdelení spoločného štátu v roku 1993 idú každá svojou cestou. Napriek tomu, že si Slováci a Česi zostávajú blízki, v mnohých ekonomických ukazovateľoch Slovensko zaostáva za Českom. Tento článok sa zameriava na porovnanie priemernej mzdy a dôchodku na Slovensku s Českou republikou a analyzuje ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú životnú úroveň v oboch krajinách.
Prieskumy ukazujú, že značná časť Slovákov vníma Česko ako lepšiu krajinu na život. Podľa prieskumu agentúry NMS Market Research z roku 2022 až 48 % Slovákov považuje Česko za lepšie miesto na život, zatiaľ čo len 8 % vníma Slovensko ako lepšie. Naopak, s Českom je spokojných až 51 % Čechov. Tento pocit môže byť ovplyvnený rôznymi faktormi, vrátane ekonomickej situácie, dostupnosti služieb a celkovej životnej úrovne.
Hrubý domáci produkt (HDP) je základný makroekonomický ukazovateľ, ktorý meria výkonnosť ekonomiky. HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily je v Českej republike vyšší ako na Slovensku. Podľa údajov Svetovej banky dosiahol tento ukazovateľ v roku 2021 v Českej republike 39 778 medzinárodných dolárov, zatiaľ čo na Slovensku 31 498 medzinárodných dolárov. Ekonomická úroveň v Českej republike je teda približne o 26 percent vyššia ako na Slovensku. Podľa Eurostatu hrubý domáci produkt na osobu v parite kúpnej sily v Českej republike predstavoval 91 % priemeru Európskej únie, zatiaľ čo na Slovensku to bolo 68 %.
Mzdy v Českej republike sú v priemere o 26 % vyššie, čo zodpovedá rozdielu v hrubom domácom produkte na osobu. Priemerná mzda na Slovensku je 1 266 eur, v Česku je to v prepočte 1 614 eur. Po prepočítaní podľa parity kúpnej sily je slovenská priemerná mzda len 1 148 EUR, zatiaľ čo česká priemerná mzda je o viac ako 41 % vyššia. V Českej republike si ľudia za mzdu kúpia približne o dve pätiny viac tovaru ako za mzdu na Slovensku.
Priemerný dôchodok je na Slovensku 523 eur, v Česku v prepočte na eurá 744 eur.
Prečítajte si tiež: Faktory ovplyvňujúce dôchodky
Český verejný dlh dosiahol ku koncu roka 2021 úroveň 42 % HDP, zatiaľ čo slovenský 62,2 % HDP. Slovensko ako člen eurozóny nespĺňa maastrichtské dlhové kritérium, zatiaľ čo Česká republika má ešte relatívne slušnú rezervu na dosiahnutie 60 % hranice. Najaktuálnejšie údaje uvádzajú štátny dlh Slovenska v pomere k HDP na úrovni 63,1 %, v Česku je to 40,3 %.
Česká republika si stále udržiava výrazne nižšiu mieru nezamestnanosti ako Slovensko. Nezamestnanosť na Slovensku je niečo vyše 6 percent, v Česku je dlhodobo medzi 3 až 4 percentami. V októbri 2022 bola miera nezamestnanosti v Českej republike (podľa Eurostatu) 2,1 %, na Slovensku to bolo necelých 6 %. Česká republika má už dlhé roky najnižšiu mieru nezamestnanosti v Európskej únii, v ktorej je priemer 6 %. Slovensko teda takmer dokonale zodpovedá priemeru EÚ. Posledné známe údaje uvádzajú nezamestnanosť na Slovensku 6,4 % a v Česku 3,5 %.
Ceny tovarov a služieb sa na Slovensku zvýšili menej ako v Česku, za potraviny však Slováci musia dať viac. V novembri 2022 ceny potravín medziročne vzrástli na Slovensku o 28,7 percenta, ceny tovarov a služieb o 15,4 %. V Česku v rovnakom období vzrástli ceny potravín medziročne o 27,1 percenta, ceny tovarov a služieb o 16,2 %. V novembri 2022 bola na Slovensku inflácia 15,1 %, v Česku až 17,2 %! A kým medziročný rast cien tovarov a služieb bol v novembri u nás 15,4 %, v Česku bol 16,2 %.
Priemerne sa Slováci dožívajú 76,9 roka, obyvatelia Česka o dva roky viac, teda 78,9 roka. Podľa údajov z roku 2021 sa v ČR muži dožívavajú priemerne 74,1 roka, v SR 71,2 roka. Ženy v ČR žijú v priemere 80,5 roka, ženy v SR 78,1 roka.
Index ľudského rozvoja (HDI) zohľadňuje okrem HDP na obyvateľa aj strednú dĺžku života, očakávanú a strednú dĺžku školskej dochádzky. Hodnota indexu sa pohybuje od nuly do jedna, pričom jedna je najvyššia dosiahnuteľná úroveň. V roku 2021 je Česká republika na 32. mieste s hodnotou HDI 0,889 a Slovensko na 45. mieste s hodnotou HDI 0,848. Obe krajiny patria do skupiny najrozvinutejších krajín, do ktorej patria štáty, ktoré dosiahli hodnotu HDI aspoň 0,8.
Prečítajte si tiež: Porovnanie dôchodkov na Slovensku
Index šťastia je založený na subjektívnom hodnotení respondentov, ktorí svoj pocit šťastia hodnotia na základe šiestich kritérií: vnímanie korupcie, štedrosť, sloboda rozhodovania, očakávaná dĺžka života v zdraví, sociálna podpora a HDP na obyvateľa. Česká republika je na 18. mieste so skóre šťastia 6,92 a Slovensko na 35. mieste so skóre 6,391.
Okrem ekonomických ukazovateľov existujú aj ďalšie rozdiely medzi Českom a Slovenskom, ktoré ovplyvňujú kvalitu života. Medzi ne patria:
Priemerná mzda na Slovensku dosiahla v 1. kvartáli tohto roka úroveň 1 518 eur, čo je tretia najnižšia hodnota v EÚ po Grécku a Bulharsku. Analytici z MESA10 upozorňujú, že slovenský dôchodkový systém je voči možnostiam štátu nadmerne štedrý. Napriek tomu, že dôchodky tvoria obrovskú záťaž pre verejné financie, ich absolútna výška zaostáva. Priemerný čistý mesačný dôchodok (po započítaní trinásteho a rodičovského dôchodku) dosahuje na Slovensku iba 757 eur. To je menej než v Česku (849 eur), Poľsku (792 eur) aj Rakúsku (1 518 eur).
Dôchodková hodnota platná pre rok 2024 je 17,7688 €. Valorizácia dôchodkov k 1.1.2025 bude daná podľa § 82 ods. 1/2024 … 2/2024 … 3/2024 … 4/2024 … 5/2024 … 6/2024 … 7/2024 … 8/2024 … 9/2024 … Výsledná hodnota sa vypočíta ako priemer hodnôt medziročnej inflácie nameranej za domácnosti dôchodcov postupne za mesiace 1. až 9. roka 2024 - a o výsledný priemer týchto čísel sa zvýšia dôchodky k 1.
Národná rada SR počas svojej 12. schôdze prerokuje a zrejme aj schváli vládny návrh novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. S účinnosťou od 1.7.2024 sa podľa tohto návrhu zvýšia 13. Ak bude tento návrh prijatý, suma 13. dôchodku, ktorá sa vyplatí v decembri 2024 poberateľom starobných dôchodkov, bude vo výške 606,30 € (každý poberateľ starobného dôchodku dostane rovnakú sumu, teda 606,30 €) a suma 13.
Prečítajte si tiež: Maďarský dôchodkový systém