
Slovenská republika čelí výzvam v oblasti zamestnanosti, pričom jednou z najpálčivejších je dlhodobá nezamestnanosť. V snahe riešiť tento problém štát prostredníctvom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) vyvíja rôzne aktivity a projekty zamerané na aktiváciu a opätovné začlenenie dlhodobo nezamestnaných do pracovného procesu. Tieto iniciatívy sú často realizované v spolupráci s mestami, obcami a samosprávnymi krajmi, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri identifikácii vhodných pracovných príležitostí a poskytovaní podpory nezamestnaným.
V rámci snahy o zníženie dlhodobej nezamestnanosti MPSVR spúšťa projekty zamerané na aktiváciu dlhodobo nezamestnaných. Tieto projekty sú financované zo štátneho rozpočtu a Európskeho sociálneho fondu v rámci operačného programu Ľudské zdroje.
Od 1. apríla 2024 bol spustený projekt na aktiváciu dlhodobo nezamestnaných, na ktorý bolo vyčlenených 2,6 milióna eur zo štátneho rozpočtu. Cieľom projektu je zapojiť približne 15 000 ľudí do aktivačných prác, za ktoré im bude vyplatený príspevok vo výške 86,60 eur.
Rezort práce vyplatí mestám, obciam a organizáciám, ktoré spadajú pod Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), príspevok na jedného uchádzača vo výške 18,84 eur. Tento príspevok je určený na zaobstaranie pracovných pomôcok potrebných pri aktivačných prácach.
Počas trvania projektu plánuje MPSVR novelizovať zákon o službách zamestnanosti. Cieľom je presne nastaviť podmienky pre aktivačné práce, aby sa predišlo ich zneužívaniu a zabezpečila sa efektívnejšia pomoc nezamestnaným.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Štát sa aktívne snaží podporovať zamestnanosť aj prostredníctvom národných projektov, ktoré sú definované ako aktívne opatrenia na trhu práce. Tieto projekty umožňujú čerpanie príspevkov na úhradu časti celkovej ceny práce alebo iné formy podpory zamestnávania vybraných skupín občanov. Financovanie pochádza zo štátneho rozpočtu a z Európskeho sociálneho fondu.
O príspevky z úradu práce môžu žiadať mikro, malé a stredné podniky, ale aj veľké podniky, neziskové organizácie, občianske združenia, nadácie, fyzické a právnické osoby, ktoré nie sú zamestnávateľmi a chcú prijať fyzickú osobu do pracovného pomeru, ako aj zamestnávatelia zriadení zákonom, orgány štátnej a verejnej správy, obce a VÚC.
Aktivačné práce boli zavedené v roku 2004 s cieľom pomôcť nezamestnaným zachovať si pracovné návyky, zvýšiť svoju šancu uplatniť sa na trhu práce a jednoduchšie sa zaradiť do projektov úradov práce.
Od apríla 2023 nadobudla účinnosť novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorá vypustila paragraf 12 odsek 3, písmeno b, body 5 a 6 z predmetného zákona. To v praxi znamenalo ukončenie jedného zo spôsobov, akým štát vyplácal aktivačný príspevok nezamestnaným za vykonávanie aktivačných prác.
Už od prvého apríla sa rozbehol projekt Podpora udržania pracovných návykov, pomocou ktorého bude nezamestnaný poberajúci dávku v hmotnej núdzi vykonávať aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec, alebo pre samosprávny kraj, najviac počas šiestich kalendárnych mesiacov v rozsahu najviac 20 hodín týždenne. K dávke v hmotnej núdzi mu bude vyplatený aktivačný príspevok vo výške 75,70 €.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže poskytnúť zamestnávateľovi príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ak na vytvorené pracovné miesto prijme do pracovného pomeru znevýhodneného uchádzača o zamestnanie vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace. Pracovný pomer musí byť dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času a zamestnávateľ musí o príspevok písomne požiadať. Príspevok sa poskytuje na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca.
Sociálne podniky zohrávajú nezastupiteľnú úlohu v riešení nezamestnanosti, najmä dlhodobej nezamestnanosti. Dĺžka aktivačných prác je obmedzená, preto je dôležité hľadať alternatívne formy zamestnávania, ktoré by dlhodobo nezamestnaným umožnili získať stabilné zamestnanie.
Štát podporuje aj prácu na skúšku u zamestnávateľa. Zamestnávatelia, ktorí sa rozhodnú zamestnať uchádzača o zamestnanie na skúšku, môžu požiadať o príspevok na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
V Zákonníku práce sa zjednodušujú a zjednocujú pravidlá pre ohrozené skupiny zamestnancov, ako sú rodičia s malými deťmi, osamelí rodičia a zdravotne postihnutí zamestnanci.
Pre špecifické zamestnania "na polceste" medzi typickou závislou prácou a samostatnou činnosťou sa zavádzajú jednoduchšie pravidlá zamestnávania. Znakom takejto práce je napríklad to, že sa často vykonáva z domácnosti, zamestnávateľ neurčuje zamestnancovi pracovný čas, zamestnanec do značnej miery pracuje samostatne, ale súčasne je závislý na zamestnávateľovi napríklad kvôli koordinácii s inými zamestnancami, využíva pracovné prostriedky, znalosti a kontakty zamestnávateľa atď.
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto
Od dôchodkovej reformy prijatej pred rokom 2004 prešlo 20 rokov. Základ zostal zachovaný - dôchodkový systém je viacpilierový. Do priebežne financovaného dôchodkového systému môže štát prispievať formou dotácií.
Navrhovaná je zásadná zmena pri valorizácii dôchodkov - zmena princípu valorizácie naviazanej na tzv. dôchodcovskú infláciu na naviazanie na mix inflácie a rastu miezd (prípadne rastu HDP) a súčasne o kombináciu pevnej sumy a percentuálneho zvýšenia. Navrhuje sa, aby sa dôchodky valorizovali pravidelne raz za polrok.
Súhlasí sa s filozofiou minimálnych dôchodkov, navrhuje sa však sprísnenie ich priznania - požadovať sa bude vyšší osobný mzdový bod na započítanie tzv.
Podporuje sa naviazanie dôchodkového veku na strednú dobu dožitia, avšak s korekciou. Zruší sa "strop" pre osobné mzdové body a priemerný osobný mzdový bod.
Suma rodičovských dôchodkov nebude závisieť od aktuálneho zárobku detí dôchodkýň, ale bude daná ako násobok doby na materskej/rodičovskej dovolenke a priemerného osobného mzdového bodu vypočítaného z vlastných odvodov ženy - matky. V prípade úmrtia manžela bude mať vdova nárok na vdovský dôchodok bez ohľadu na jej vek. Žiadna forma čerpania dôchodku po dosiahnutí dôchodkového veku nesmie byť zdanená.
Je potrebné zjednodušiť a debyrokratizovať daňovo-odvodový systém. Zavedie sa jednotná odvodová odpočítateľná položka, ideálne zhodná s nezdaniteľnou časťou na daňovníka. Zníži sa povinný minimálny základ SZČO na 40 % priemernej mzdy. Odstránia sa všetky neopodstatnené výnimky a komplikácie zo zákonov o sociálnom poistení a zdravotnom poistení.
Dávky tehotenské a materské sa naviažu na dlhšie rozhodujúce obdobie pri ich priznávaní a určení ich výšky, zjednodušia sa podmienky na ich priznanie. Zvýši sa príplatok k prídavku na dieťa pre rodičov, ktorí z objektívnych dôvodov nemôžu pracovať. Zvýšia sa dávky ošetrovné a nemocenské pre osamelých rodičov.
V prípade prudkého rastu cien a životných nákladov sa umožní valorizácia životného minima raz polročne/štvrťročne.
Zavedie sa systém "elektronickej" komunikácie na linke pacient - lekár - Sociálna poisťovňa - zamestnávateľ.
tags: #príspevok #na #zamestnávanie #dlhodobo #nezamestnaných #obec