Zdravotné poistenie: Povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca na Slovensku

Zdravotné poistenie je na Slovensku povinné a vzťahuje sa na zamestnávateľov aj zamestnancov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad povinností oboch strán, vrátane zmien v oznamovacích povinnostiach, vymeriavacích základov, sadzieb poistného a príkladov z praxe.

Definícia zamestnanca a zamestnávateľa

Pre účely zákona o zdravotnom poistení (ZZP) je dôležité správne definovať pojmy zamestnanec a zamestnávateľ. Definíciu zamestnanca nájdeme v § 11 ods. 1 písm. a) a zamestnávateľa v § 11 ods. 1 písm. b) ZZP.

Zamestnanec je fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 ZZP. Ide o činnosť na základe právneho vzťahu, z ktorého má fyzická osoba príjem zo závislej činnosti zdaňovaný podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), k) a m) a ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov (ZDP). Patria sem aj osoby s príjmami, ktoré nepodliehajú dani z príjmov zo závislej činnosti podľa ZDP (napríklad ide o príjem zdanený v zahraničí), pričom v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia alebo sa pri nich uplatňuje medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Medzi zamestnancov patria okrem iného:

• osoby poberajúce príjem na základe zmlúv podľa Občianskeho zákonníka (napr. autorské honoráre), ak ide o príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti,
• športovci na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa zákona o športe (od 1.1.2022).

Zamestnávateľ je:

• fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi plnenie za vykonávanie zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) ZZP,
• právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi plnenie za vykonávanie zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) ZZP,
• fyzická osoba vykonávajúca zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. b) ZZP.

Registračné povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ má voči zdravotnej poisťovni niekoľko registračných povinností. Ak zamestnáva aspoň jedného poistenca Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP), musí sa do 8 pracovných dní od vzniku pracovného pomeru registrovať ako platiteľ poistného. Od 1. januára 2021 je povinný komunikovať s poisťovňou elektronicky. Mesačné výkazy, hromadné oznámenia a hlásenia zmien platiteľa poistného sa realizujú prostredníctvom ePobočky. Zmenu platiteľa u poistencov je potrebné hlásiť do zdravotnej poisťovne výlučne elektronicky.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Zamestnávateľ je povinný oznámiť vznik platiteľa poistného, resp. prihlásiť sa do registra zamestnávateľov do pobočky príslušnej zdravotnej poisťovne, v ktorej je poistený zamestnanec, ktorého začal zamestnávať, a tiež oznámiť zmenu údajov zamestnávateľa (zmenu názvu zamestnávateľa, sídla, bydliska, identifikačného čísla, čísla bankového účtu, zmenu dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov), a to na predpísanom tlačive do 8 pracovných dní od vzniku tejto skutočnosti.

Oznamovacie povinnosti zamestnávateľa voči zdravotnej poisťovni

Zamestnávateľ má voči zdravotnej poisťovni oznamovacie povinnosti týkajúce sa jeho zamestnancov. Tieto povinnosti upravuje Metodické usmernenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. Oznámenie má listinnú aj elektronickú formu. Zamestnávateľ, ktorý má najmenej 3 zamestnancov poistených v príslušnej zdravotnej poisťovni, je povinný predkladať Oznámenie zamestnávateľa výlučne v elektronickej forme.

Zamestnávateľ je povinný oznámiť:

• začiatok a koniec pracovného pomeru zamestnanca,
• zmeny v statuse zamestnanca (napr. z dôvodu čerpania neplateného voľna, poberania materského, rodičovského príspevku, PN, OČR),
• vznik a zánik dôvodu, pre ktorý je zamestnanec považovaný za poistenca štátu,
• začiatok a koniec poberania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.

Od októbra 2021 nastali zmeny v oznamovacích povinnostiach zamestnávateľa voči zdravotným poisťovniam.

Príklady oznamovacích povinností:

• Práceneschopnosť (PN): Ak je zamestnanec práceneschopný, zamestnávateľ oznamuje začiatok poberania náhrady príjmu kódom 1O Z s dátumom začiatku PN a ukončenie poberania náhrady príjmu kódom 1O K s dátumom ukončenia PN. Ukončenie poberania náhrady príjmu kódom 1O K sa nahlasuje iba pri nemoci, ktorá trvá maximálne 10 dní.
• Ošetrovanie člena rodiny (OČR): Vznik a ukončenie krátkodobej a dlhodobej OČR zamestnávateľ neoznamuje do ZP. Krátkodobú OČR do 14 kalendárnych dní neoznamuje ani do SP. Zamestnávateľ oznamuje krátkodobú OČR od 15. dňa do SP ako dôvod prerušenia s kódom 4. Dlhodobú OČR oznamuje do SP až od 91. dňa.
• Materská dovolenka (MD): Počas poberania materskej dávky zostáva zamestnankyňa stále prihlásená v zdravotnej poisťovni. Oznámenie o nástupe na rodičovskú dovolenku a poberaní dávky materské zamestnávateľ neoznamuje do ZP ani do SP.
• Rodičovská dovolenka (RD): Zamestnávateľ si oznamovaciu povinnosť voči SP plní len v prípade, keď muž čerpá rodičovskú dovolenku a poberá rodičovský príspevok, alebo čerpá rodičovskú dovolenku a zároveň nepoberá materskú dávku ani rodičovský príspevok. Ak zamestnankyňa po ukončení MD nastúpi na RD, oznamuje sa vznik dôvodu prerušenia s kódom 6 a dátumom nástupu na RD do SP a odhláška s kódom 2 K s dátumom predchádzajúcim dňu nástupu na RD do ZP.

Vymeriavací základ

Vymeriavací základ je suma, z ktorej sa vypočítava výška poistného. Najčastejšie ide o hrubú mzdu zamestnanca, teda príjem zo závislej činnosti. Takýmto príjmom môže byť napr.:

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

• príjem z pracovnoprávneho vzťahu, napr. trvalého pracovného pomeru, či z práce na dohodu,
• príjem spoločníka či konateľa v s. r. o., napr. ak za svoju činnosť dostáva pravidelnú či nepravidelnú odmenu,
• príjem z prostriedkov sociálneho fondu,
• nepeňažné plnenie zamestnávateľa, napr. poskytnutie motorového vozidla na súkromné účely.

Sadzby poistného

Sadzby poistného na zdravotné poistenie sú nasledovné:

• Zamestnanec: 4 % z vymeriavacieho základu
• Zamestnávateľ: 11 % z vymeriavacieho základu

Pre osoby so zdravotným postihnutím sa uplatňuje znížená sadzba.

Minimálny preddavok na poistné od 1.1.2023

Od 1. januára 2023 sa pri platení poistného a preddavkov na poistné uplatňuje inštitút tzv. minimálneho poistného a minimálneho preddavku zamestnanca. To znamená, že poistné a preddavok na poistné musia byť najmenej vo výške poistného a preddavku na poistné, ktoré by platil v súčte zamestnanec a zamestnávateľ zamestnanca, ktorý má príjem vo výške životného minima, určeného pre jednu plnoletú fyzickú osobu, platného k 1. januáru príslušného kalendárneho roka. Ak je skutočné poistné a preddavok na poistné zamestnanca a zamestnávateľa v súčte nižšie, zamestnanec má povinnosť doplatiť odvody do tejto sumy.

Pre rok 2023 je suma životného minima vo výške 234,42 eur. Minimálny preddavok zamestnanca je 4 % (9,37 eur) a zamestnávateľa 11 % (23,44 eur) zo sumy životného minima. Minimálny preddavok spolu je 32,81 eur.

Výnimku z uplatňovania minimálneho preddavku majú zamestnanci, ktorí sú zároveň aj poistencami štátu (napr. študenti, dôchodcovia, osoby na materskej alebo rodičovskej dovolenke) a zamestnanci, ktorí sú zamestnaní u viacerých zamestnávateľov, alebo ak je zároveň SZČO.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Príjmy oslobodené od platenia odvodov

Existujú určité príjmy, ktoré sú oslobodené od platenia odvodov na zdravotné poistenie. Medzi ne patria napríklad:

• cestovné náhrady poskytované v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov,
• hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo finančný príspevok na stravovanie,
• náhrada príjmu a príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytovaná zamestnávateľom svojmu zamestnancovi,
• dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia, sociálneho poistenia a sociálne dávky upravené osobitnými predpismi.

Splatnosť poistného

Zamestnávateľ je povinný odvádzať poistné za svojich zamestnancov do 8. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Ak zamestnávateľ túto lehotu nedodrží, hrozia mu sankcie v podobe úrokov z omeškania.

Zmeny v oznamovacích povinnostiach od 1.10.2021

Od októbra 2021 nastali zmeny v oznamovacích povinnostiach zamestnávateľa voči zdravotným poisťovniam, ktoré sa týkajú najmä oznamovania práceneschopnosti a ošetrovania člena rodiny.

Povinnosti zamestnanca

Okrem povinností zamestnávateľa má aj zamestnanec určité povinnosti voči zdravotnej poisťovni. Medzi ne patrí napríklad povinnosť prihlásiť sa do zdravotnej poisťovne a oznamovať zmeny, ktoré majú vplyv na jeho zdravotné poistenie (napr. zmena zamestnávateľa, zmena statusu poistenca štátu).

Dôležité upozornenia

• Ak zamestnávateľ v oznámení zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného uvedie nesprávne údaje, je povinný ich opraviť. S ohľadom na § 24 písm. n) zákona o zdravotnom poistení je povinný podať opravné oznámenie aj na základe chybového protokolu zaslaného zdravotnou poisťovňou, a to do 30 dní odo dňa jeho doručenia.
• Od 1. 1. 2013 platíte odvody na zdravotné poistenie aj z dohôd o pracovnej činnosti a z dohôd o vykonaní práce.

tags: #zdravotné #poistenie #povinnosti #zamestnávateľa #a #zamestnanca