Príspevky od štátu v zamestnaní: Podmienky a možnosti

Slovenský trh práce čelí rôznym výzvam, ako je vysoká nezamestnanosť mladých ľudí a potreba lepšieho prepojenia medzi školstvom a praxou. V snahe riešiť tieto problémy štát poskytuje rôzne príspevky na podporu zamestnávania prostredníctvom Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Tieto príspevky sú zamerané na rôzne skupiny obyvateľstva a situácie, od podpory prvého zamestnania až po pomoc pri dochádzaní za prácou. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o rôznych formách príspevkov od štátu v zamestnaní, podmienkach ich získania a dôležitých informáciách, ktoré by mal vedieť každý uchádzač o zamestnanie alebo zamestnávateľ.

Dávka v nezamestnanosti: Finančná podpora v ťažkých časoch

Dávka v nezamestnanosti je jednou zo sociálnych dávok, ktorá poskytuje finančnú podporu ľuďom, ktorí prišli o zamestnanie. Na jej získanie musia byť splnené určité podmienky, ktoré sú presne definované zákonom o sociálnom poistení.

Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti

Nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká, ak občan v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, to je 730 dní. Predpoklad nároku na dávku v nezamestnanosti je podmienený dobou účasti na poistení v nezamestnanosti. Podmienka štyroch rokov platí od 1. januára 2018. Do 31.12.2017 platila podmienka troch rokov.

Na poskytnutie dávky, na jej výšku a ani na obdobie poskytovania dávky nemá vplyv spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu. Nie je podstatné ani to, či bol pracovný pomer dohodnutý na neurčitý čas alebo určitú dobu. Dôvod skončenia pracovnoprávneho vzťahu nemá vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti, jej výšku ani na dobu jej poskytovania. Hlavnou podmienkou, ktorá sa posudzuje na získanie dávky v nezamestnanosti je, aby poistenec v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky (730 dní) a aby počas tohto obdobia trvalo poistenie v nezamestnanosti.

V prípade, ak zamestnanec pracoval počas posudzovaného obdobia súčasne u viacerých zamestnávateľov, doba poistenia za toto obdobie sa zaráta len raz. Ale zároveň platí, že pri výpočte dávky sa berú do úvahy vymeriavacie základy zo všetkých zamestnaní v rozhodujúcom období, z ktorých bolo platené poistné v nezamestnanosti. Ak občan pred zaradením do evidencie, za rozhodujúce obdobie pre výpočet dávky t. j. za posledné 2 roky mal poistenie v nezamestnanosti ako zamestnanec z dvoch pomerov (pracovná zmluva a dohoda o pracovnej činnosti na pravidelný príjem), tak výška dávky v nezamestnanosti sa vypočíta z oboch zárobkov.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Na získanie nárok na dávku v nezamestnanosti platí, že nemôžete mať živnosť aktívnu. Živnosť buď zrušíte alebo stačí ak vykonávanie živnosti pozastavíte na určitú dobu. To znamená v prípade pozastavenej alebo zrušenej živnosti máte nárok na dávku v nezamestnanosti za splnenia ostatných podmienok.

Ako požiadať o dávku v nezamestnanosti

Nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká okamihom zaradenia občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie. O zaradení do evidencie rozhoduje príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Týmto krokom sa začne takzvané „podporné obdobie v nezamestnanosti“, ktoré trvá až šesť mesiacov. Nie všetky obdobia v rámci týchto šiestich mesiacov sa považujú za obdobie, počas ktorých sa dávka vypláca. Na to, aby si uchádzači mohli uplatniť nárok na dávku v nezamestnanosti, musí podať žiadosť. Táto žiadosť sa podáva na príslušné miesto Sociálnej poisťovne, ktorá je určená podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa prostredníctvom tlačiva Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorá slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Takto podaná žiadosť o dávku v nezamestnanosti bude elektronicky doručená Sociálnej poisťovni na spracovanie. Oznámenie o zaradení do evidencie je oficiálny dokument, ktorý vydáva úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, a je považovaný za písomnú žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Žiadosť je dostupná na webovej stránke Sociálnej poisťovne tu: Žiadosť o dávku v nezamestnanosti alebo vám formulár poskytne Sociálna poisťovňa. Žiadosť vyplníte a odošlete na adresu pobočky Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu. O dávku v nezamestnanosti nežiadajte na oboch úradoch súčasne. K žiadosti o dávku nie je potrebné priložiť žiadne iné doklady. To neplatí, ak ste policajt alebo vojak, ktorí k žiadosti o dávku v nezamestnanosti priložia aj tlačivo Potvrdenie o platení poistného na výsluhový príspevok na účely nároku na dávku v nezamestnanosti.

Výška a obdobie poskytovania dávky

Výška dávky v nezamestnanosti sa určuje na základe vyrovnania príjmov žiadateľa a výpočtu priemernej mzdy v období pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu.

Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje nezamestnanej osobe počas podporného obdobia šiestich mesiacov. Podporné obdobie trvá maximálne šesť mesiacov, pričom počas tejto doby má uchádzač o zamestnanie získať nové zamestnanie alebo si doplniť svoje odborné zručnosti, ktoré môžu pomôcť na trhu práce. Po zálohe tejto doby nárok na dávku zaniká.

Od 1. júla 2025 sa zmení maximálna výška dávky v nezamestnanosti v súvislosti s novým vymeriavacím základom, ktorý je dôležitý pre výpočet tejto dávky. Výška dávky závisí aj podľa počtu dní v mesiaci. Na základe to bude výška dávky v nezamestnanosti za jednotlivé mesiace v období od 1.7.2025 do 30.6.2026 nasledovná:

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

• 1503,20 eura za mesiac s 30 dňami (50 % z 100,2083 € x 30 dní)
• 1553,30 eura za mesiac s 31 dňami (50 % z 100,2083 € x 31 dní)

Tento výpočet vychádza z pravidiel, že dávka v nezamestnanosti sa určuje ako 50 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) vynásobeného počtom dní v príslušnom mesiaci.

Limitovaná je len maximálna dávka v nezamestnanosti a to od 1. júla 2022 vo výške 1 234,30 eur pri 31-dňovom mesiaci a 1 194,50 eur pri 30-dňovom mesiaci. Nová suma maximálnej výšky dávky v nezamestnanosti sa týka len nových dávok, t. j. dávok, ktoré vznikli po 1.7.2022. Tým, ktorí dávky poberali pred 1.7.2022 sa výška dávky nemení.

Čo ľudia často nevedia o dávkach v nezamestnanosti

Ľudia častokrát nevedia, že pokiaľ majú príjmy z dohôd s nepravidelným príjmom, z ktorých sa poistenie v nezamestnanosti neplatí, nemajú nárok na získanie dávky v nezamestnanosti. Rovnako sa stáva, že SZČO si platia povinné poistné na sociálne poistenie, ktorého súčasťou nie je platba poistného v nezamestnanosti a pri ukončení podnikania sú prekvapení, že nemajú nárok na dávku v nezamestnanosti z dôvodu, že si toto poistenie neplatili. Rovnako ľudia častokrát nevedia, či majú nárok na dávku v nezamestnanosti ak pracovali na skrátený úväzok. Občania niekedy nevedia o možnosti, že vyplatenie dávky môže občan uplatniť spätne až do troch rokov od vzniku nároku na dávku. Musí byť ale splnená podmienka, že po strate zamestnania sa bol zaevidovať na úrade práce a má o tejto skutočnosti potvrdenie.

Dávku v nezamestnanosti je možné získať len za splnenia podmienky odpracovania dvoch rokov (730 dní), v ktorých bolo platené poistné na poistenie v nezamestnanosti a ak zároveň platí, že predchádzajúca dávka je vyčerpaná a uplynuli dva roky od jej priznania. Poistencovi, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období najviac dvoch rokov bol opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, vznikne nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie, a to v sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti.

Povinnosti poberateľa dávky v nezamestnanosti

Vo všeobecnosti poberateľ dávky v nezamestnanosti má povinnosť preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Každú zmenu týchto skutočností je povinný oznámiť príslušnej pobočke do ôsmich dní. V prípade nemoci, ak sa uchádzač o zamestnanie nemôže dostaviť na úrad, je povinný túto skutočnosť oznámiť úradu (osobne, telefonicky, poštou) a následne je povinný dať si vystaviť doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti. Do troch pracovných dní od dátumu vystavenia má povinnosť predložiť doklad o začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti. Ukončenie pracovnej neschopnosti musí preukázať osobne v pracovný deň nasledujúci po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti. K vyradeniu z evidencie úradu práce dôjde ak občan odíde do členského štátu Európskej únie na obdobie dlhšie ako 15 kalendárnych dní (§36 ods. 1 písm. j) a k) Zákona 5/2004 Z.z.) s výnimkou odchodu do členského štátu Európskej únie s cieľom hľadať si zamestnanie podľa (§ 34 ods.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Príspevok na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní

Od roku 2015 môžu zamestnávatelia získať príspevok na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní. Tento príspevok je legislatívne upravený v § 51a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Cieľom tohto príspevku je podporiť prvé pracovné uplatnenie mladých ľudí na trhu práce.

Kto má nárok na príspevok?

Úrad práce môže poskytnúť príspevok zamestnávateľovi, ktorý prijme do pracovného pomeru uchádzača o zamestnanie, ktorý spĺňa nasledovné kritériá:

• Vek do 25 rokov: Musí byť vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace.
• Vek od 25 do 29 rokov: Musí byť vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej šesť mesiacov.
• Pravidelne platené zamestnanie: Uchádzač o zamestnanie pred prijatím na novovytvorené pracovné miesto nesmel mať v minulosti pravidelne platené zamestnanie, ktoré trvalo najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov.

Dôležité je, aby išlo o osobu do 29 rokov, ktorá je evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Zamestnávateľ musí s novoprijatým zamestnancom uzatvoriť písomnú pracovnú zmluvu na trvalý pracovný pomer, nie dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Ďalšie podmienky pre získanie príspevku

Pre poskytnutie príspevku na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní sa vyžaduje, aby bol pracovný pomer dohodnutý v rozsahu najmenej polovice ustanoveného týždenného pracovného času. Príspevok je možné získať len na novovytvorené pracovné miesto. Vytvorením pracovného miesta sa rozumie zvýšenie počtu pracovných miest zamestnávateľa, ktoré predstavuje v priemere za dvanásť kalendárnych mesiacov v porovnaní s rovnakým predchádzajúcim obdobím celkový nárast počtu jeho zamestnancov. Ak k zvýšeniu pracovných miest nedošlo, zamestnávateľ musí preukázať, že dôvodom bolo rušenie pracovných miest v dôsledku nadbytočnosti.

Výška príspevku

Výška príspevku nie je poskytovaná vo výške celkovej ceny práce, ale je limitovaná.

Príklad:

Miesto výkonu práce je v okrese s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti v roku 2014 na úrovni 15 % (vyššia ako celoslovenský priemer 12,79 %).

• Hrubá mzda zamestnanca: 400 eur
  • Celková cena práce zamestnávateľa: 506,80 eur
  • 80 % z celkovej ceny práce: 405,44 eur (menej ako maximálna výška príspevku)
  • Výška príspevku: 405,44 eur
• Hrubá mzda zamestnanca: 500 eur
  • Celková cena práce zamestnávateľa: 662 eur
  • 80 % z celkovej ceny práce: 529,60 eur (viac ako maximálna výška príspevku)
  • Výška príspevku: 502,80 eur (maximálna výška)

Doba poskytovania príspevku a povinnosti zamestnávateľa

Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody s úradom práce. Dohoda obsahuje náležitosti uvedené v § 51a ods. 8 zákona o službách zamestnanosti. Poskytuje sa najmenej počas šiestich a najviac počas dvanástich kalendárnych mesiacov. Ak je so zamestnancom dohodnutý pracovný pomer na kratší týždenný pracovný čas, výška príspevku sa alikvotne kráti.

Zamestnávateľ je povinný zachovávať pracovné miesto, na ktoré bol poskytnutý príspevok, najmenej počas polovice dohodnutého obdobia poskytovania príspevku. V prípade nesplnenia tejto podmienky musí vrátiť pomernú časť príspevku.

Kombinácia s inými príspevkami

Príspevok nie je možné kombinovať s inými príspevkami na podporu zamestnávania, ako napríklad:

• Príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie (§ 50).
• Príspevok na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti (§ 50j).
• Príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní (§ 56a).
• Príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov (§ 60).

Ako požiadať o príspevok

Pre získanie príspevku na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní musí zamestnávateľ písomne požiadať miestne príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode vytvorí pracovné miesto.

Ďalšie možnosti podpory zamestnávania mladých

Okrem príspevku na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní existujú aj ďalšie nástroje a projekty zamerané na podporu zamestnávania mladých ľudí:

• Absolventská prax: Projekt umožňuje absolventom škôl získať prax a skúsenosti potrebné pre uplatnenie sa na trhu práce.
• Právo na prvé zamestnanie: Iniciatíva, ktorá uľahčuje mladým ľuďom vstup na trh práce preplácaním časti nákladov zamestnávateľa po dobu 6 až 12 mesiacov.
• Finančné stimuly pre zamestnanosť: Národný projekt financovaný zo zdrojov EÚ, ktorý podporuje vytváranie nových pracovných miest a udržanie existujúcich.
• Zručnosti pre trh práce: Projekt zameraný na prípravu ľudí na trh práce prostredníctvom rôznych kurzov a školení.
• Príspevok na mentorovanie: Podpora pre zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú mladých ľudí a zabezpečujú im mentorov pre lepšie zapracovanie.

Príspevky od štátu na udržanie zamestnanosti počas mimoriadnej situácie

Počas mimoriadnych situácií, ako boli nedávne pandémie, štát poskytoval príspevky na udržanie zamestnanosti. Tieto príspevky boli určené pre zamestnávateľov aj SZČO, ktorí boli postihnutí obmedzeniami prevádzky alebo poklesom tržieb.

Kto mal nárok na príspevok?

Nárok na príspevok mali zamestnávatelia - právnické osoby aj SZČO (okrem subjektov verejnej správy), ktorí v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu:

• Mali povinnosť prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti na základe Opatrenia ÚVZ SR a udržali pracovné miesta (= 1. skupina zamestnávateľov).
• Nemali povinnosť prerušenia alebo obmedzenia prevádzkovej činnosti, ale mali pokles tržby o najmenej 20% a udržali pracovné miesta (= 2. skupina zamestnávateľov a SZČO).

Výška príspevku pre 1. skupinu zamestnávateľov

Oprávnená osoba: Zamestnávateľ (okrem subjektov verejnej správy), ktorý v čase MS udrží pracovné miesta aj v prípade povinnosti prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti na základe Opatrenia ÚVZ SR.

Podmienky poskytnutia príspevku od štátu: Zamestnávateľ má nárok na 80 % z hrubej mzdy zamestnanca, maximálne však 1100 eur, čo znamená maximálnu priemernú mzdu zamestnanca 1 375 eur. Zamestnávateľ musí ale do zdravotnej a Sociálnej poisťovne za zamestnanca odviesť z vyplatenej mzdy ešte 281,60 eura (35,2 %).

Zamestnávateľovi, ktorý vyplatil zamestnancom náhradu mzdy vo výške 60 % ich priemerného zárobku, sa pri refundácii za príslušné obdobie zohľadní reálne vyplatená náhrada mzdy, maximálne vo výške 880 eur (zníženie stropu 1 100 eur o 20 %).

Zamestnávateľovi, ktorý vyplatil zamestnancom náhradu mzdy vo výške 100 % ich priemerného zárobku, sa pri refundácii vyplatí príspevok na náhradu mzdy vo výške 80 % priemerného zárobku zamestnanca, maximálne vo výške 1 100 eur.

Výška príspevku pre 2. skupinu zamestnávateľov a SZČO

Oprávnené osoby:

• Zamestnávateľ (okrem subjektov verejnej správy), na ktorého sa v čase vyhlásenej MS nevzťahuje povinnosť prerušenia alebo obmedzenia prevádzkovej činnosti na základe Opatrenia ÚVZ SR, ale ktorý napriek poklesu tržby udrží pracovné miesta.
• SZČO, ktorá nie je zamestnávateľom a v čase vyhlásenej MS prerušila alebo obmedzila vykonávanie alebo prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti na základe Opatrenia ÚVZ SR alebo SZČO, ktorej poklesli tržby.
• SZČO, ktorá je zamestnávateľom, a ktorá v čase vyhlásenej MS prerušila alebo obmedzila vykonávanie alebo prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti na základe Opatrenia ÚVZ SR alebo SZČO, ktorej poklesli tržby, ale ktorá napriek tomu udrží pracovné miesta.

Podmienky poskytnutia príspevku od štátu: Príspevok od štátu na úhradu časti náhrady mzdy zamestnanca pre zamestnávateľa alebo SZČO, ktorá je zamestnávateľom, alebo paušálny príspevok na náhradu straty príjmu zo zárobkovej činnosti pre SZČO nadväzne na pokles tržieb v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019 (alt. s priemerom za rok 2019); v prípade, že žiadateľ neprevádzkoval v uvedenom období činnosť, dokladuje porovnateľné obdobie za február 2020, a to nasledovne:

Maximálna celková výška príspevku pre jednu Oprávnenú osobu je 200 000 eur mesačne, maximálne 800 000 eur za celé podporované obdobie.

Ako sa posudzoval pokles tržieb?

Pod pojmom „tržba“ si treba v prípade subjektu, ktorý účtuje v podvojnom účtovníctve, predstaviť sumu výnosov (to čo fakturoval). V prípade subjektu, ktorý neúčtuje v podvojnom účtovníctve (účtuje v jednoduchom účtovníctve alebo vedie evidenciu príjmov, uplatňuje si paušálne výdavky) ide o sumu skutočných príjmov prijatých na účet alebo do pokladne.

Pokiaľ zamestnávateľ, alebo SZČO podnikal v rovnakom mesiaci minulého roka (2019), posudzovala sa výška tržieb v aktuálnom mesiaci v porovnaní s výškou tržieb v porovnateľnom mesiaci minulého roka. Napríklad sa porovnával marec 2020 a marec 2019, apríl 2020 a apríl 2019…

Pokiaľ zamestnávateľ, alebo SZČO podnikal celý rok 2019 a mal v jednotlivých mesiacoch roka 2019 nerovnomerné (kolísavé) príjmy, napríklad z dôvodu sezónnosti alebo má silné a slabé mesiace, má tržby nepravidelne len v niektorých mesiacoch, mohol posudzovať výšku tržieb v aktuálnom mesiaci v porovnaní s výškou tržieb vypočítanou ako mesačný priemer za minulý rok. Voľba metódy zistenia poklesu tržieb (marec 2020 - marec 2019 alebo marec 2020 - priemer za rok 2019) bola na rozhodnutí zamestnávateľa, respektíve SZČO.

Ďalšie podmienky pre zamestnávateľov a SZČO

Podmienkou pre poskytnutie príspevku pre zamestnávateľa alebo SZČO, ktorá je zamestnávateľom bolo:

• vyplatiť zamestnancovi náhradu mzdy vo výške 80 % jeho priemerného zárobku,
• záväzok, že dva mesiace po mesiaci, za ktorý žiada príspevok, neskončí pracovný pomer, resp. neurobí právny úkon, ktorým by skončil pracovný pomer so zamestnancom/cami výpoveďou alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce,
• predložiť údaj o stave zamestnancov k 31.3.2020,
• k 31.12.2019 nebol podnikom v ťažkostiach (vzťahuje sa aj na SZČO).

Zamestnávateľ, resp. SZČO preukazoval čestným vyhlásením:

• vyplatenie náhrady mzdy vo výške 80 % priemerného zárobku zamestnanca,
• záväzok, že dva mesiace po mesiaci, za ktorý žiada príspevok, neskončí pracovný pomer, resp. neurobí právny úkon, ktorým by skončil pracovný pomer so zamestnancom/cami výpoveďou alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce,
• splnenie podmienok podľa § 70 ods.

Príspevok na dochádzku za prácou

Nájdenie si práce nie je vždy jednoduché. Ešte náročnejšie je, keď vhodné zamestnanie leží ďaleko od domova. Každodenné cestovanie stojí peniaze aj čas. Preto je dobré vedieť, že existuje príspevok na dochádzku za prácou, ktorý ti môže výrazne pomôcť.

Táto podpora nie je novinkou. Štát ju poskytuje už roky, no mnohí ľudia o nej stále nevedia. Je to finančnú pomoc pre ľudí, ktorí si našli prácu a musia za ňou dochádzať. Cieľom je motivovať nezamestnaných, aby si aktívne hľadali prácu aj vtedy, keď sa nenachádza hneď za rohom.

Komu štát prispeje na cestu do práce

Finančný príspevok nie je určený pre každého. Nárok majú len tí zamestnanci, ktorí boli registrovaní na úrade práce ako uchádzači o zamestnanie najmenej tri mesiace. Potom si museli nájsť prácu a vďaka získaniu pracovnej zmluvy boli z registra vyradení. Pozor však na typ pracovného vzťahu. Príspevok dostaneš len pri riadnom pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa nepočítajú. Ak totiž pracuješ na dohodu o vykonaní práce alebo brigádu, na podporu nemáš nárok.

O príspevok musíš požiadať najneskôr do jedného mesiaca od nástupu do zamestnania. Ak tento termín zmeškáš, peniaze už nedostaneš.

Ako dlho a koľko peňazí dostaneš

Príspevok sa vypláca najdlhšie pol roka. Znevýhodnení uchádzači ho však môžu dostávať až jeden rok. Maximálna výška príspevku je 200 eur mesačne. Konkrétna suma závisí od vzdialenosti, ktorú musíš denne prekonať z domova do práce. Čím ďalej dochádzaš, tým vyšší príspevok dostaneš. Dôležitý je aj počet odpracovaných dní v mesiaci. Ak odpracuješ menej dní, príspevok sa pomerne skráti.

Výška príspevku podľa vzdialenosti je presne určená vyhláškou ministerstva práce. Najnižší príspevok vo výške 30 eur dostaneš, ak dochádzaš viac ako 4 kilometre, no menej ako 10 kilometrov. Najvyšší príspevok 200 eur je určený pre tých, ktorí musia denne prekonať viac ako 200 kilometrov.

Výška príspevku závisí od prekonanej vzdialenosti

Štát presne určil, koľko peňazí dostaneš podľa vzdialenosti tvojho domova od práce.

• Pri dochádzke vo vzdialenosti od 4 do 10 kilometrov je to 30 eur mesačne.
• Ak dochádzaš do vzdialenosti od 10 do 20 kilometrov, dostaneš 40 eur.
• Pre vzdialenosť od 20 do 30 kilometrov je príspevok 60 eur.
• Dochádzaš do vzdialenosti od 30 do 40 kilometrov? Štát ti prispeje sumou 75 eur mesačne.
• Ak každý deň prekonáš od 50 do 60 kilometrov, dostaneš 95 eur.
• Pri dochádzke od 60 do 80 kilometrov je príspevok 105 eur.
• Vzdialenosť od 80 až do 100 kilometrov znamená príspevok 125 eur mesačne.
• Pre tých, ktorí dochádzajú do vzdialenosti od 100 až do 150 kilometrov, je príspevok 150 eur.
• Vzdialenosť nad 150 až do 200 kilometrov znamená príspevok 185 eur mesačne.
• Maximálnych 200 eur dostaneš, ak musíš prekonať vzdialenosť vyššiu ako 200 kilometrov denne.

Ako požiadať o finančný príspevok

Žiadosť o príspevok podáš na úrade práce, kde si bol registrovaný ako uchádzač o zamestnanie. Môžeš ju poslať elektronicky pomocou formulára. Na to však budeš potrebovať elektronický občiansky preukaz s čipom a elektronický podpis.

Jednoduchšie je poslať žiadosť poštou alebo ju podať osobne na úrade práce. K žiadosti musíš priložiť potrebné doklady. Najdôležitejšia je kópia pracovnej zmluvy. Ak sa adresa miesta výkonu práce líši od tej, ktorú máš uvedenú v zmluve, potrebuješ aj potvrdenie od zamestnávateľa.

Prvé peniaze dostaneš do jedného mesiaca od predloženia všetkých potrebných dokladov. Podanie žiadosti nie je spoplatnené. Po ukončení vyplácania príspevku môžeš znovu požiadať až po uplynutí jedného roka. Úrad práce však nie je povinný ti príspevok poskytnúť. Od mája 2017 platí, že úrad môže, ale nemusí žiadateľovi vyhovieť.

tags: #príspevok #od #štátu #v #zamestnaní #podmienky