Príspevok po prepustení z väzby na Slovensku: Cesta k návratu do spoločnosti

Na Slovensku sa nachádza vo väzení takmer desaťtisíc ľudí. Pobyt v uzavretom prostredí väznice často vedie k strate rodinných a sociálnych väzieb, ako aj k strate samostatnosti. Čím dlhšie trvá pobyt za mrežami, tým ťažší je návrat do bežného života a tým vyššia je pravdepodobnosť recidívy. Preto je dôležité zamerať sa na pomoc pri opätovnom zaradení sa do spoločnosti po prepustení z väzby.

Projekt Šanca na návrat 2

Projekt Šanca na návrat 2 sa zameriava na pomoc osobám, ktoré strávili vo väzení viac ako tri roky. Cieľom projektu je uľahčiť im návrat do bežného života a znížiť riziko recidívy. K dispozícii majú psychológa, pedagóga a ďalších odborníkov, ktorí ich vo vyhradenej časti väznice postupne pripravujú na život na slobode. V rámci podporných aktivít môžu väzni opustiť väzenie, aby posilnili citové väzby s rodinou alebo sanovali rodinné prostredie.

V prvej časti projektu, ktorú absolvovalo 900 odsúdených, sa recidíva znížila o osem percent v porovnaní so skupinou, ktorá program neabsolvovala. Ak ročne väzenstvo prepustí päťtisíc osôb na slobodu, zníženie recidívy o osem percent znamená o 400 osôb menej vo výkone trestu, čo predstavuje mínus jedna väznica.

Po dlhodobom pobyte vo väzení sa odsúdení vracajú do zmeneného sveta. Potrebujú získať aj technologickú gramotnosť, v čom im má pomôcť aplikácia, ktorá je súčasťou projektu. Projekt je po novom určený aj odsúdeným na trest s podmienečným odkladom, ktorým sú tiež k dispozícii odborníci podľa ich potreby. Do projektu sa zapoja aj probační a mediační úradníci.

Novela Trestného zákona by mala priniesť viac alternatívnych trestov, čo si vyžiada viac intervencií smerom k páchateľom, ktorí sa nedostanú do väzenia a budú riešení na slobode. Projekt Šanca na návrat 2 má trvať do roku 2029.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Úloha sociálneho kurátora

Sociálny kurátor udržiava s plnoletou osobou počas výkonu trestu odňatia slobody alebo väzby písomný a osobný kontakt a spolupôsobí pri prevýchove odsúdeného. Pomáha mu pri riešení osobných, rodinných a sociálnych problémov. Po prepustení z väzenia pomáha sociálny kurátor odsúdenému najmä pri uľahčení návratu do rodiny, pracovnom uplatnení, hľadaní bývania a možnosti pokračovať v ďalšej príprave na povolanie. Motivuje ho k liečbe drogových závislostí a iných závislostí, ponúka mu účasť na resocializačných programoch a svojpomocných skupinách. Do spolupráce môže zapájať obec alebo akreditovaný subjekt.

Pomoc Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

V mieste obvyklého pobytu môže prepustený požiadať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately o poskytnutie pomoci. Môže žiadať aj o resocializačný príspevok, ktorý je určený na zabezpečenie nevyhnutných vecí osobnej potreby a vybavenie osobných dokladov.

Na resocializačný príspevok nevzniká prepustenému automaticky nárok. Pri rozhodovaní o ňom sa zohľadňujú uložené a ďalšie peňažné prostriedky vyplatené prepustenému. O príspevok môže žiadať občan, ak sa o pomoc uchádza do ôsmich pracovných dní od prepustenia a výkon trestu odňatia slobody alebo výkon väzby trval viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní. Resocializačný príspevok môže byť poskytnutý vo vecnej, finančnej alebo kombinovanej forme.

Resocializačný príspevok: Podmienky a výška

Resocializačný príspevok je forma pomoci, ktorá má uľahčiť návrat do spoločnosti osobám prepusteným z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby. Tento príspevok je určený na zabezpečenie nevyhnutných vecí osobnej potreby a vybavenie osobných dokladov, čím pomáha prepusteným osobám prekonať počiatočné ťažkosti spojené s reintegráciou do bežného života.

Kto môže žiadať o resocializačný príspevok?

O resocializačný príspevok môže žiadať občan, ktorý splní nasledujúce podmienky:

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

• O pomoc ÚPSVaR sa uchádza do ôsmich pracovných dní od prepustenia.
• Výkon trestu odňatia slobody alebo výkon väzby trval viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní.

Od 1. júla 2023 je výška resocializačného príspevku stanovená na 107,56 eura.

Pomoc v hmotnej núdzi

Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2014. Pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok poskytujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a sú financované zo štátneho rozpočtu. Jednorazovú dávku v hmotnej núdzi poskytujú obecné a mestské úrady a financujú sa z rozpočtu miest a obcí.

Hmotná núdza je definovaná ako stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima.

Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa započítavajú príjmy členov domácnosti, pričom príjem je definovaný podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov a zahŕňa aj štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, ktoré príjmy sa nepovažujú za príjem.

Od 1. septembra 2025, s cieľom motivovať členov domácnosti zamestnať sa a zotrvať v zamestnaní, došlo k zmenám pri posudzovaní príjmu.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Ďalšie formy pomoci v hmotnej núdzi

Zákon o pomoci v hmotnej núdzi upravuje aj ďalšie formy pomoci, ktoré môžu byť poskytnuté osobám v hmotnej núdzi:

• Dávka v hmotnej núdzi: Určená na zabezpečenie základných životných podmienok. Ak člen domácnosti, ktorý nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, odmietol ponuku vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov, dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti. Pri opakovanom porušení povinností súvisiacich so sprostredkovaním vhodného zamestnania úradom sa dávka zníži za každého plnoletého člena domácnosti až na 3 kalendárne mesiace.
• Ochranný príspevok: Určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem vlastnou prácou, napríklad ak sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby.
• Aktivačný príspevok: Určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce.
• Jednorazová dávka v hmotnej núdzi: Poskytuje ju obec a je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi.

Zvyšovanie súm životného minima

Pravidelná úprava súm životného minima prináša pozitívne správy pre poberateľov viacerých príspevkov a dávok. Sumy životného minima sa upravujú vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka na základe koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností.

Od začiatku júla sa zvyšujú sumy životného minima stanovené v zákone o životnom minime na základe koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností. Napríklad, v apríli 2025 oproti aprílu 2024 bol koeficient stanovený na 1,037, takže sumy životného minima sa upravili o 3,7 percenta. Základná suma životného minima pre plnoletú osobu sa tak zvýšila o zhruba 10 eur na 284,13 eura.

Úprava súm životného minima má dopad na viaceré rodinné rozpočty, pretože naň sú naviazané aj ďalšie príspevky a dávky. Väčšina z nich sa upravuje už s účinnosťou od 1. júla tohto roka. Ide napríklad o príspevky pri náhradnej starostlivosti, príspevok na prepravu či náhradné výživné. Okrem uvedených zmien sa úprava súm životného minima dotkne napríklad aj rodičovských príspevkov, dávok v hmotnej núdzi či aktivačných príspevkov. Tieto zmeny pocítia ich poberatelia od 1. januára 2026.

Zvýšenie životného minima ovplyvňuje aj dôchodky, pretože od zvýšenia súm životného minima závisí aj zvýšenie doplatku do minimálneho dôchodku.

Príklady úprav súm príspevkov od 1. júla 2023

Zmeny pri predčasnom dôchodku

Od 15. mája 2024 nastali zmeny aj pri predčasnom dôchodku. Zmenili sa podmienky na priznanie predčasného starobného dôchodku, ak chce niekto odísť do dôchodku viac ako dva roky pred dosiahnutím dôchodkového veku. Podľa novely zákona o sociálnom poistení sa zavádza pravidlo, na základe ktorého sa počet potrebných odpracovaných rokov bude zvyšovať podľa strednej dĺžky života.

Výška predčasného dôchodku sa znížila o 0,5 % za každý mesiac, o ktorý si penzista predčasne vyberie penziu pred dovŕšením dôchodkového veku.

Šanca na návrat: Národný projekt

Šanca na návrat je národný projekt, ktorého prijímateľom je Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, jeho partnerom je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj 10 ústavov na výkon trestu odňatia slobody na Slovensku. Realizácia projektu prebieha hlavne vo výstupných oddieloch, kde sa odsúdení, ktorí boli vo výkone trestu viac ako 3 roky pripravujú na prepustenie. Súčasťou projektu je základný (modulový) resocializačný a výchovný vzdelávací program - preventívno informatívny program zameraný na 7 oblastí, ktoré tvoria skupinu významných rizikových kriminogénnych faktorov (závislosti, právne povedomie, rodina, komunikácia, sebapoznanie, finančná gramotnosť a zamestnanosť). Dôležitou časťou projektu je tvorba mostov medzi životom vo väzení a životom po prepustení, ktoré sa týkajú rôznych oblastí života (práca, rodina, spoločnosť, zdravie a pod.).

Nový zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele

Od septembra sa začal na Slovensku uplatňovať nový zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Zákon upravuje sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu na predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine, ako aj ochranu práv a právom chránených záujmov detí. Medzi opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí zákon zaraďuje okrem iného príspevky na podporu úpravy rodinných pomerov dieťaťa, a to príspevky na dopravu a stravu. Dieťaťu v detskom domove by sa malo poskytovať vreckové a vecné dary. Zákon zavádza aj resocializačný príspevok pre osoby po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo výkonu väzby, ak trvala najmenej 30 dní.

Výrazné zmeny v porovnaní so súčasnou právnou úpravou spočívajú najmä v úprave povinnosti ponúknuť psychologickú pomoc dieťaťu, ktorého rodičia sa rozvádzajú a v rozšírení možností pomoci nielen ohrozeným deťom, ale aj rodinám a plnoletým fyzickým osobám. Opatrenia sociálnoprávnej ochrany môžu vykonávať orgány štátnej správy, obce, vyššie územné celky ako aj neštátne subjekty. Neštátne subjekty však musia prejsť procesom akreditácie.

Inštitút probácie a mediácie

Systém trestnej justície je zložený z organizácii akými sú napr. súdy, prokuratúra, polícia, väzenstvo a i. Inštitút probácie je významnou súčasťou systému trestnej justície a zohráva kľúčovú úlohu v prevencii kriminality. Podstatou inštitútu probácie je kontrola a profesionálna pomoc. Probačné aktivity realizuje probačný a mediačný úradník/úradníčka a vykonávajú sa nad obvineným, obžalovaným a odsúdeným za podmienok, ktoré nariadil prokurátor alebo súd.

Právny základ výkonu probácie a mediácie vo veciach, ktoré sa prejednávajú v trestnom konaní ustanovuje zákon č 550/2003 Z. z. Aktuálne pôsobí v štátnozamestnaneckom pomere vo funkcii probačného a mediačného úradníka 88 osôb. Probačné aktivity zahŕňajú širšie spektrum aktivít a intervencií, ktoré sú kombináciou profesionálneho dohľadu a pomoci páchateľovi a obsahujú aj prvky prípadového manažmentu páchateľa (napr. nastavovanie probačného plánu z pohľadu krátkodobého a dlhodobého cieľa, plánovanie intenzity intervencií probačných aktivít v súlade s výsledkami hodnotenia rizík recidívy trestnej činnosti/sociálneho zlyhania).

Probačný a mediačný úradník pomáha obvinenému v súvislosti s probáciou, aby viedol riadny život a vyhovel podmienkam, ktoré mu sú uložené rozhodnutím prokurátora alebo súdu v trestnom konaní (§ 2, ods. 1, písm. a) zákona č. 550/2003 Z. z. Probačný dohľad je pravidelný osobný kontakt páchateľa s probačným a mediačným úradníkom, spolupráca pri vytváraní probačného plánu, realizácii probačného programu a dohľadu v skúšobnej dobe, ktorej súčasťou je kontrola dodržiavania povinností alebo obmedzení uložených páchateľovi súdom, prokurátorom alebo vyplývajúcich zo zákona. Cieľom probačného dohľadu je znižovať opätovnú trestnú činnosť a pomáhať páchateľovi pri jeho integrácii do spoločnosti tak, aby sa minimalizovala pravdepodobnosť opakovania trestnej činnosti.

Probačný dohľad môže nahradiť väzbu (§ 80, ods. 1, písm. ak ide o mladistvého páchateľa - podmienečné upustenie od potrestania - § 101 TZ, prípadne pri uložení výchovných povinností a obmedzení s povinnosťou podrobiť sa probačnému dohľadu § 107 TZ alebo § 114 ods. Súd môže uložiť obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu (§51 ods. Prípadne uložení primeraných povinností a obmedzení pri nahradení väzby dohľadom (§ 82 ods.

Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody upravujú, napr. ustanovenia §66, §67 a §68 Trestného zákona. Pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na jeden rok až sedem rokov, skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného. Súd môže zároveň nariadiť probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do troch rokov a ustanoviť mu primerané obmedzenia alebo povinnosti. Ak ide o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, súd určí skúšobnú dobu na desať rokov a súčasne nariadi probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do piatich rokov a ustanoví mu primerané obmedzenia alebo povinnosti (§ 68 ods.

Ochranný dohľad je jedným z druhov ochranných opatrení, upravuje ho §76 - §80 Trestného zákona a súd ho ukladá na 1 - 3 roky. Ochranný dohľad ukladá súd obligatórne páchateľovi odsúdenému za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody. Fakultatívne môže súd uložiť ochranný dohľad aj za podmienok uvedených v ustanovení § 76 ods. 2 a 3 TZ. Odsúdenému, ktorému sa uložil ochranný dohľad, môže súd uložiť aj ďalšie obmedzenia alebo povinnosti. V rámci uloženého ochranného dohľadu je odsúdený povinný napr.

Alternatívne tresty

Výkon trestu povinnej práce upravuje osobitný zákon č. 528/2005 Z. z. zákon o výkone trestu povinnej práce, pričom hmotnoprávne podmienky tohto trestu upravujú ustanovenia §54, §55 TZ, a ak ide o mladistvého páchateľa § 111 TZ. Pozitívom tohto trestu je skutočnosť, že minimalizuje sociálne vylúčenie resp. Tento alternatívny trest môže súd so súhlasom páchateľa uložiť v rozsahu 40 - 300 hodín, ak ho odsudzuje za prečin. V prípade, ak ide o mladistvého páchateľa pri uložení trestu povinnej práce nesmie horná hranica tohto trestu prevyšovať polovicu hornej hranice trestnej sadzby. Trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonať najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu a to v obvode okresného súdu, v ktorom má bydlisko, so súhlasom odsúdeného môže byť tento trest vykonaný aj mimo obvodu tohto súdu. Trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonať osobne, vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu tak, aby odpracoval najmenej dvadsať hodín za kalendárny mesiac (ak ide o mladistvého najmenej pätnásť hodín) a podľa časového plánu, ktorý je výsledkom predchádzajúcej dohody medzi odsúdeným a poskytovateľom práce.

Všetky tresty nespojené s odňatím slobody § 32 písm. b) až l ) - k ich zahladeniu dochádza ich vykonaním (§ 11 zákona č. 330/2007 Z. z.

Trest domáceho väzenia je alternatívny trest, ktorý upravuje napr. § 53 TZ a ak ide o mladistvého § 116a TZ a v prípade premeny zvyšku TOS na TDV - § 65a TZ . V súlade s trestnými kódexmi môže súd uložiť páchateľovi trest domáceho väzenia až na štyri roky alebo mladistvému páchateľovi až na jeden rok, so súhlasom zákonného zástupcu. Odsúdený je po dobu výkonu tohto trestu povinný v čase, ktorý určí súd, zdržiavať sa vo svojom obydlí vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami. V priebehu výkonu trestu domáceho väzenia môže odsúdený opustiť svoje obydlie len po predchádzajúcom súhlase PaMÚ, a len z naliehavého dôvodu a na nevyhnutne potrebný čas. Cieľom je vytvoriť podmienky pre reálne využívanie kontroly dodržiavania niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami so zámerom zlepšenia využívania alternatívnych trestov alebo odklonov v trestnom konaní. Elektronický systém monitorovania sa využíva pri treste domáceho väznenia, resp. v prípadoch pri výkone ďalších rozhodnutí vydávaných v trestnom konaní.

Sudca alebo prokurátor môže poveriť probačného a mediačného úradníka získaním informácií o obvinenom, ktoré potom môžu slúžiť pre rozhodovanie, kde PaMÚ podá správu, v ktorej sa vyjadrí k vhodnosti či nevhodnosti uloženia alternatívneho trestu, uloženia primeraných obmedzení a povinností aj s ohľadom na rizikové faktory a na ich vykonateľnosť v súvislosti s osobnostnými potrebami, možnosťami obvineného alebo poškodeného.

Pred odsúdením a uložením, napr. trestu povinnej práce, trestu domáceho väzenia môže súd alebo prokurátor využiť inštitút predbežného šetrenia (ďalej len „IPŠ“). Činnosti spojené s IPŠ realizuje PaMÚ. Zmyslom realizácie IPŠ je napr. § 241a Vyhlášky 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy - pri rozhodovaní o forme probačného dohľadu možno na účely výberu vhodnej formy probačného dohľadu požiadať o stanovisko probačného a mediačného úradníka. Vrátane obligatórnych predbežných šetrení § 51 ods. 4 písm. h) podrobiť sa v súčinnosti s PaMÚ alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, alebo ak súd rozhoduje trestným rozkazom a rozhoduje o uložení podľa § 353 ods. 3) - trest povinnej práce alebo ods.

tags: #príspevok #po #prepustení #z #väzby #na