
Výživné je opakujúca sa platba, ktorá má zabezpečiť finančné prostriedky pre osobu, ktorá sa sama nedokáže uživiť. Táto povinnosť vyplýva zo zákona a vzniká medzi rôznymi členmi rodiny. V tomto článku sa podrobne pozrieme na rôzne aspekty výživného, vrátane toho, kto má naň nárok, ako sa určuje jeho výška a ako postupovať v prípade jeho neplatenia.
Výživné, často označované aj ako alimenty, predstavuje pravidelnú finančnú pomoc, ktorú jedna osoba poskytuje druhej, ktorá nie je schopná sama sa uživiť. Táto povinnosť je zakotvená v Zákone o rodine a jej cieľom je zabezpečiť základné životné potreby a rozvoj oprávnenej osoby.
Vyživovacia povinnosť môže vznikať medzi:
Rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí až do času, kým nie sú schopné samy sa živiť. To znamená, že vyživovacia povinnosť nekončí dosiahnutím plnoletosti, ale trvá dovtedy, kým dieťa nie je finančne sebestačné.
Ak sa rodičia ocitnú v situácii, že si sami nedokážu zabezpečiť primeranú výživu, deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné im prispievať.
Prečítajte si tiež: Kompletný Zoznam Papierov pre Invalidný Dôchodok
Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká.
Za určitých okolností môže vzniknúť povinnosť prispievať na výživu aj medzi rozvedenými manželmi. Táto povinnosť vzniká vtedy, ak rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť a táto situácia je spôsobená napríklad zdravotnými problémami alebo starostlivosťou o dieťa.
Otec dieťaťa, ktoré sa narodilo mimo manželstva, je povinný prispievať matke na jej výživu a na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
Výživné na dieťa je určené na zabezpečenie jeho potrieb, ako sú strava, ošatenie, bývanie, vzdelanie, zdravotná starostlivosť a záujmové aktivity. Platí sa mesačne vopred a slúži na pokrytie týchto nákladov.
Ak sa rodičia nevedia dohodnúť na výške výživného, je potrebné podať návrh na súd. Súd následne rozhodne o výške výživného na základe zohľadnenia príjmov oboch rodičov, potrieb dieťaťa a ďalších relevantných faktorov.
Prečítajte si tiež: Preukaz pre seniorov na železnici: Kompletný návod
Pri stanovovaní výšky výživného súd zohľadňuje:
Ak povinný rodič neplatí výživné, je potrebné ho písomne vyzvať na platenie. Ak výzva nevedie k náprave, je možné podať návrh na súdne vymáhanie výživného alebo požiadať o náhradné výživné.
Vyživovacia povinnosť rodičov trvá aj po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa, ak sa dieťa stále pripravuje na budúce povolanie (napr. štúdiom na vysokej škole) a nie je schopné samo sa živiť.
Plnoleté dieťa musí podať návrh na súd samo. V návrhu je potrebné uviesť dôvody, prečo sa nie je schopné samo živiť (napr. štúdium) a preukázať svoje mesačné výdavky.
Pri stanovovaní výšky výživného pre plnoleté dieťa súd zohľadňuje jeho odôvodnené potreby, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov.
Prečítajte si tiež: Švajčiarsky dôchodkový systém
Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. Pri určení rozsahu poskytovanej výživy nie sú rozhodujúce majetkové možnosti dieťaťa ako povinného, ale miera potreby rodiča.
Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa zohľadňujú schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch manželov.
Rozvedený manžel/ka má právo žiadať od bývalého partnera príspevok na výživu, ak nie je schopný sám sa živiť. Súd pri rozhodovaní o výške príspevku zohľadňuje majetkové pomery bývalých manželov a príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.
Otec dieťaťa je povinný prispievať matke dieťaťa, s ktorou nie je zosobášený, na jej výživu a na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
Ak povinná osoba žije v zahraničí, je možné obrátiť sa na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, ktoré plní úlohy orgánu určeného na vykonávanie medzinárodných dohovorov a právnych aktov Európskej únie upravujúcich cezhraničné vymáhanie výživného zo zahraničia.
Ak povinný rodič neplatí výživné, je možné požiadať o náhradné výživné, ktoré poskytuje štát. Náhradné výživné je suma poskytnutá štátom namiesto povinnej osoby na zabezpečenie výživy oprávneného dieťaťa, ktorému bolo priznané výživné právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou.
Ak sa zmenia pomery na strane oprávneného alebo povinného, je možné požiadať súd o zmenu výšky výživného. Zmena pomerov môže spočívať napríklad v zmene príjmu, zdravotného stavu alebo potrieb dieťaťa.
tags: #výživné #čo #má #zabezpečiť